Abeceda všetkých pravidiel

a. Každý je v skupine sám za seba a každý chce meniť seba, dosiahnuť svoj vnútorný rast či obnovu. Sme tu, aby sme objavili nový spôsob života a aplikovali ho na tom svojom.Neprišli sme kvôli inej osobe - prišli sme pomôcť sebe a podeliť sa s ostatnými o svoje zážitky, skúsenosti, silu a nádej.

b. Nie sme členmi skupiny ako odborníci, radcovia, vyzvedači, z nudy, ako provokatéri či ako tí večne pasívni. Ak sú naše motívy iné, ako zmeniť seba, dosiahnuť svoj rast, rozvíjať seba, dokázať sa zdravo prejavovať vo vzťahoch, vyjadrovať emócie, zvážime svoje členstvo v skupine. V skupine počas sedení strácame svoje civilné sociálne statusy, roly, vplyv a pracujeme na zlozvykoch (skákanie do reči, potreba "valcovať," zviditeľňovať sa atď.).

c. Vyhýbame sa stavaniu seba do rolí záchrancov, obetí či prenasledovateľov.

d. Je dobré, ak je skupina (čiastočne) anonymná a neprekračujú sa hranice. Nemusíme poznať mená (priezviská) a iné identifikačné či nepodstatné údaje (adresa, pracovisko, majetkové pomery, sociálny status). Rešpektujeme anonymitu a potrebu súkromia, intimitu človeka. Nezaujímame sa o to, kto je ten druhý, odkiaľ je, čo robí.

e. Tu sme si všetci rovní, preto hovoríme pravdu a snažíme sa o autentické vyjadrenie seba a svojich pocitov. Sme odborníkmi len na svoje vlastné príbehy a skúsenosti. Nikto nehovorí za skupinu ako celok.

f. Za seba a o sebe hovorí iba jedna osoba (v 1. osobe sg.), ostatní aktívne počúvame, čo hovorí. Hovoríme otvorene o vlastných pocitoch a myšlienkach, o vzťahoch, konfliktoch, problémoch... ("koľko do skupiny vložíme, toľko si z nej odnesieme").

g. Každý má právo sa vyjadriť, ale spätnú väzbu niekomu poskytujeme až na jeho požiadanie výzvou na konci osobnej výpovede: "Prosím o spätnú väzbu." Dovtedy sa nevyjadrujeme k výpovediam a už vôbec nie k vyjadreným pocitom zúčastnených. Nikoho neprerušujeme, nekladieme otázky, neskáčeme do reči! Nežiadame nikoho o to, aby vypovedané rozvinul, objasnil atď. Spätná väzba sa však poskytuje vždy mimo času vyhradeného na sedenie a vyjadrovania sa každého člena k svojmu problému, vyjadrovania svojich pocitov na svoj stav či situáciu, ktorú zažil. Každý musí v hlavnom čase sedenia dostať svoj priestor, hoci ho možno posunie ďalej.

h. Ak niekto nechce zdieľať, povie: "Posúvam ďalej." Nielen nováčik nemusí zdieľať, ale každý musí rešpektovať pravidlá.

i. Čo sa tu povie alebo odohrá, ostáva v skupine, nešíri sa to ďalej. Mimo skupiny sme viazaní skupinovým tajomstvom (pocit bezpečia). Chceme byť úprimní a sami sebou. Nechceme sa cítiť nepríjemne ani ohrozene, ani sa hanbiť či mať pocit viny. Učíme sa dôvere, bezvýhradného prijatia a lásky napriek inakosti. Aby sme mohli byť v skupine slobodní a cítili sa v bezpečí, sme diskrétni, tolerantní (prijímame všetko, čo sa povie bez komentárov, negatívnych gest, pohoršenia) a zdržiavame sa súdov. Na stretnutiach môžeme povedať čokoľvek chceme, lebo vieme, že to tam aj zostane. Všetko, čo počujeme na stretnutí, cez telefón, alebo od iného člena programu je dôverné a nepovie sa to nikomu - členom skupiny medzi sebou, rodine, známym ani priateľom. Je zakázané zaznamenávať priebeh sedenia na rôzne prenosné zariadenia.

j. Samozrejmosťou je rešpektovanie názorov iného, distingvované správanie, snaha o konštruktívny dialóg a neubližovanie iným akýmkoľvek spôsobom (narážky, ignorovanie, útoky, sarkazmus, nepriateľstvo). Neodsudzujeme, nekritizujeme, nehádame sa. Nedávame si rady týkajúce sa osobných alebo rodinných záležitostí. Nemeníme názory, presvedčenia iného. Odmieta sa intolerancia, snaha manipulovať, posudzovať, ponúkať nechcené rady, nezdravé pripútavanie sa, rafinované ovplyvňovanie, spochybňovanie iných.

k. Máme právo predkladať svoje ciele a požiadať o podporu pri ich plnení, kontrolu.

l. Osobe, ktorá opakovane porušuje pravidlá, je dvakrát dohovorené, tretíkrát je zo skupiny vylúčená. Pri vážnom pochybení môže byť moderátorom a celou skupinou vylúčená okamžite (bez upozornenia). Odporúča sa, aby sa po skončení sedenia k danej osobe vyjadrili aj ostatní spolu s pocitmi, ktoré v nich jej správanie vyvolávalo.

m. Nerozprávame sa len o problémoch, ale najmä o riešeniach. Pokúšame sa na problém pozerať s nadhľadom (pokiaľ sme toho schopní, nie je to príliš čerstvé atď.), pričom s riešením sa usilujem prísť sami. Vyhýbame sa potrebe byť neustále vedený či usmerňovaný skupinou. Skupina neexistuje kvôli tomu, aby rozdávala rady, ale preto, aby v nej každý našiel silu pre seba a objavil svoju cestu (svoj spôsob zvládania problémov, riešenia konfliktov atď.). Stretnutia neslúžia ako diskusné fórum na neustále prehodnocovanie nášho trápenia, ale ako spôsob naučiť sa odpútať od neho. Časť našej vyrovnanosti prichádza tiež so schopnosťou žiť spokojne aj s nevyriešenými problémami. Zdieľame aj svoju radosť a úspechy, nielen trápenie.

n. Usilujeme sa o navodenie príjemnej atmosféry, vidieť cestu, nádej, nenavodzovať depresívnu atmosféru sebaľútosťou či beznádejou, zanechať v iných pozitívny zážitok zo stretnutia. Napriek tomu sme autentickí, netajíme niečo len kvôli tomu, že to nie je vhodné, že by sme to nemali cítiť a vypovedať, aby si o nás niekto nemyslel, že sme depresívni alebo pesimistickí. Pokiaľ sme dnes potrebovali dostať viac priestoru, môžeme s niekým (alebo po dohode s celou skupinou) problém skonzultovať mimo sedenia. Premáha nás zlá nálada, beznádej alebo súčasná situácia? Učíme sa dívať na obyčajné i vážne situácie inými očami a pristupovať k nim s vďačnosťou a nádejou, vidieť v nich posolstvo pre seba. Dnes chceme byť naladení pozitívnejšie ako včera, chceme ukázať, ako sa to aj v našom živote dá, hoci to nebude ľahké, nie ako sa to nedá, nepodarí atď. V bezvýchodiskových situáciách vkladáme nádej a dôveru do rúk Vyššej moci. Ak nejde o život, nejde o nič. Vždy je možné žiť šťastne, len niekedy potrebujeme zmeniť svoje myslenie i priority.

o. Nezaujímame sa o náboženské, politické, národné alebo medzinárodné otázky. Skupina nevyjadruje žiadny postoj k vonkajším záležitostiam. Máme duchovný program, nie náboženský. Neobhajujeme žiadne konkrétne vierovyznanie. Kroky nás vedú k viere v Silu väčšiu, ako sme my sami. Tou môže byť ľudská láska, sila dobra, skupina, príroda, vesmír, Boh alebo čokoľvek iné, čo si jednotlivec zvolí za svoju Vyššiu silu.

p. V skupine nie je priestor na to, aby sa riešili problematiky nielen mimo skupiny, ale ani vzťahy, konflikty či napätie medzi členmi. Prípadné nezhody či antipatie sa môže diskutovať pred alebo po stretnutí. Do riešenia takéhoto typu problému nezahrňujeme celú skupinu (pokiaľ sa konflikt netýka celej skupiny).

q. Neupriamujeme pozornosť len na seba (počas sedení nikto nepropaguje svoj talent zabávať či pútať pozornosť), nesústreďujeme sa na jedného či pár členov skupiny. Nový člen nie je stredobodom pozornosti ani dlhodobo pasívnym pozorovateľom vplyvom objektívne rušivých či odrádzajúcich skutočností v skupine (ktoré si nemusíme uvedomovať). Čas nesmie roztrieštiť skupinu na menšie celky, ani ju urobiť nepreniknuteľnou pre ľudí zvonku. Aby nedošlo k rozdeleniu členov podľa sympatií, spoločných záujmov a podobných vlastností, striktne sa venujeme programu sedenia, nie voľnej diskusii. Počas sedenia sa vzdávame seba (osobných záujmov, preferencií, úmyslu zapáčiť sa inému) a svojich väzieb na vybraných členov skupiny v prospech perspektívneho a kvalitného fungovania skupiny ako celku - jedného živého organizmu, v ktorom sú všetky údy potrebné, dokonca i tie, ktoré chýbajú (rovnosť a striktné dodržiavanie pravidiel každým za každých okolností). Aby každý nový člen mal pocit, že nenabúral (je iný, a preto je navyše), ale obohatil skupinu, v ktorej vždy bude mať svoje čestné miesto, rovnaký priestor a pozornosť.

r. Nemeníme tému stretnutia, usilujeme sa vyjadrovať k veci. Ak sa deje opak, prípadne niekto si vyhradzuje príliš veľa priestoru pre seba, naznačíme, že je dobré držať sa témy, prípadne, že je čas prejsť k ďalšiemu členovi, prerušíme, taktne na to upozorníme.

s. Po dohode s ostatnými členmi skupiny, sa po sedení môžeme venovať osobe, ktorá prežíva krízu, prežila tragédiu alebo sa ocitla vo vážnej životnej situácii. Vyjadrujeme svoju podporu a spoluúčasť aj mimo sedení (ešte osobitne, ak je to potrebné). Usilujeme sa neohroziť priebeh sedenia a nikoho neukracovať o čas vyhradený pre neho a jeho vnútro. Podľa charakteru skupiny a problému, môžu členovia zdieľať aj mimo času vyhradeného pre skupinu, ale tak, aby vzniknuté väzby či nadobudnuté presvedčenia nenarúšali ďalší priebeh, poslanie a atmosféru stretnutí, ktorých sa zúčastňujú všetci. Neprekračujeme hranice čistého priateľstva (NIE! intímnemu pomeru medzi členmi skupiny, dbáme na bezpečné objatia atď.). Sú skupiny, situácie, zranenia, kedy nie je vhodné stretávať sa mimo priestoru a času na to určeného, napríklad dvojica zo skupiny v súkromí). Ak medzi členmi vznikol partnerský alebo iný vzťah vzbudzujúci závislosť, vďačnosť, nemajú navštevovať tú istú skupinu spolu.

t. Každé sedenie má jedného moderátora. Je to človek, ktorý má nadhľad, otvára stretnutie, predstavuje obsah stretnutia, má na starosti organizáciu pracovného času a prestávky, pripomenie tému a hlavne usmerňuje priebeh stretnutia a iniciuje aktivity skupiny, ktoré sa následne realizujú so súhlasom všetkých členov skupiny. Môže to byť psychológ, sociálny pracovník, kňaz, skúsenejší laik. Nie je vhodné, aby to bola na každom sedení tá istá osoba, preto sa na konci sedenia skupina dohodne, kto bude moderátorom nabudúce.

u. Pokiaľ niekto tají porušenie pravidla, škodí tým sebe aj celej skupine. Tu neexistuje: "Čo oko nevidí, srdce nebolí." Hoci tu sme každý sám za seba, pracujeme ako celok v úprimnosti a pravde. Iba takto sa môžeme posúvať dopredu a cítiť sa v skupine príjemne i bezpečne zároveň.

v. Nie sme odborníci na dušu ani terapeuti. To znamená, že každý z nás, pokiaľ to potrebuje, môže/mal by navštevovať odborníka (odporúča sa to napríklad pri hlbokých depresiách, vážnych traumách alebo akýchkoľvek iných stavoch, ktoré si vyžadujú odborný prístup) či súbežne s našimi stretnutiami absolvovať akúkoľvek terapiu (napríklad pri vážnej forme nelátkovej závislosti) alebo rôzne kurzy rozvoja osobnosti, sebaovládania a iné. Tí, ktorí mali osobnú skúsenosť s návykovými látkami, sa zúčastňujú stretnutí "OrareM" len v prípade minimálne 6-mesačnej abstinencie a po absolvovaní terapie.

w. Skupina stretnutí má svoje kroky, ktoré sa po jednom cykle prechádzajú znovu. Napriek tomu to nikdy nie je o tom istom, pretože sa mení náš pohľad na vec (zrejeme), vynárajú sa nám nové zážitky, súvislosti a spôsoby, ako a v čom ďalšom vo svojom živote daný krok aplikovať. V každom cykle objavujeme pri každom kroku jeho iný, nový rozmer, hĺbku a dosah na náš život.

x. Stretávame sa týždenne. Každý týždeň v roku je iná téma (spolu okolo 50 tém). Rozpis tém s krátkym textom (do 1000 slov) ku každej téme sú verejne dostupné (na konci úvahy alebo zamyslenia sa je jedna alebo pár otázok, ktoré sami sebe položíme na stretnutí a môžeme na ne aj pred skupinou odpovedať, prezentovať, ako to vnímame, prežívame vo svojom živote) a čítavame si to každý v pohodlí svojho domova pred sedením, aby sme mohli rozjímať, mali predstavu, pochopili tému a mali čas počúvať svoje vnútro. Napriek tomu si nepripravujeme dopredu, čo budeme hovoriť.

y. Ak niekto potrebuje špecifickejší, osobitejší prístup alebo viac priestoru na venovanie sa svojmu vnútornému svetu, môže si zo skupiny vybrať človeka, ktorý už dosiahol istú úroveň duševného a emocionálneho rastu (sponzor) a osloviť ho. Ak sponzor súhlasí, môžu si venovať čas aj mimo sedenia, zdieľať či budovať priateľstvo (počas sedenia odovzdávajú svoj status priateľa pre dobro a fungovanie celej skupiny). Malo by to byť prínosné pre oboch. Pokiaľ sponzor nie je dostatočne zrelý či uvedomelý a záujemca o trávenie času s niekým mimo sedení má aj postrannú motiváciu, resp. ak obaja nedokážu prekonať iné pohnútky či nutkanie, situácia sa zvrhne v neprospech oboch.

z. Používame program, neanalyzujeme ho. Porozumenie prichádza so skúsenosťami. Každý deň aplikujeme nejakú časť programu do osobného života.