Aký by mal byť skutočný muž?


Úvod

Články budú teoretickým podkladom (východiskom alebo sprievodcom) reálnych podporných skupín určených pre všetkých mužov, ktorí z akéhokoľvek dôvodu cítia potrebu rásť osobnostne, v sebapoznaní a vo svojom pohlaví. Špeciálna pozornosť bude venovaná mužom, ktorí chcú pracovať so svojimi (nechcenými) homosexuálnymi sklonmi.

Cieľom je, aby muž pochopil svoju hodnotu, spracoval svoje vnútorné zranenia, svoje pocity..., aby sa cítil slobodný, plne rešpektovaný a podporovaný v stave a pri problémoch, ktoré si sám nevybral, a na ceste, ktorú si vybral sám. Avšak tohto projektu sa zúčastnil preto, aby sa aktívne podieľal na skvalitnení svojho života v zdravých vzťahoch a pri emocionálnej podpore iných. Preto, lebo sa chce dozvedieť viac a nebude sa hnevať, prehlbovať negativizmus či odpor, ak sa dozvie niečo, na čo nie je pripravený alebo čo odmieta prijať. Môže pracovať na tom, v čom podľa seba zmenu potrebuje. Bude si mať z čoho vyberať.

Nech by muž na svojej ceste sebapoznania a rastu zistil čokoľvek, podstatné je, aby sa jeho postoje a pocity k sebe samému nezhoršovali (ale aby sa skvalitňoval jeho vzťah k sebe i k ostatným), aby sa mal rád taký, aký je teraz a aby sa vedel mať rád i vtedy, ak sa jeho očakávania nenaplnia úplne alebo vôbec. Nikto ho nechce ohrozovať ani meniť jeho podstatu, nebodaj sexuálnu orientáciu (Je to možné, ale v našich podmienkach s tým nemáme skúsenosti ani na to vytvorené vhodné podmienky. Potrebná je totiž komplexná dlhodobá a nielen terapeutická starostlivosť - a my zatiaľ nemáme podporné skupiny, dobrovoľníkov ani terapeutov, ktorí by sa venovali výlučne tejto problematike alebo s ňou mali bohaté skúsenosti. Usilujem sa zmeniť to!).

Aj malý krôčik smerom dopredu je veľkým úspechom, pretože meniť život z mnohoročného stereotypu či prístupu v čomkoľvek nie je nikdy jednoduché. Meniť naše naprogramovanie inými takisto nie je jednoduché, ako ani prekonať akúkoľvek závislosť či zlozvyk.

V duchu hesiel: "Ľudia nemôžu zmeniť pravdu, ale pravda môže zmeniť ľudí." a "Zmeniť život znamená zmeniť myslenie." nastupujeme na cestu osobnostného rastu, sebapoznania, objavenia, posilnenia a rozvoja osobnej mužskosti a emocionálneho uzdravovania.

Všetci muži potrebujeme zažiť zmenu vo svojom živote, dotyk doteraz nepoznaného, a predsa krásneho. Rozdiel je v tom, že všetci máme ten svoj čas, kedy sme pripravení nastúpiť na túto cestu. Nie všetci potrebujeme tú istú zmenu a i rovnaký proces k premene každého z nás ovplyvní inak. Výsledok záleží od toho, ako dobre sa poznáme, ako veľmi sme o potrebe osobnej zmeny presvedčení vo svojom srdci a ako veľmi v danú zmenu veríme. Úspechom je už len to, že sa na túto ťažkú cestu vôbec vyberieme.

Pre dospievajúceho muža je esenciálny pocit, že sa stáva plnohodnotným členom maskulínnej časti society, alebo dokonca disponuje niečím, rozvíja niečo, čo je inými mužmi plne akceptované až obdivované. Vo väčšine prípadov to "niečo" v sebe každý muž má, len to nedokáže vidieť alebo mať dostatočne rád. Možno to i chce rozvíjať, ale necíti sa dostatočne schopný, silný či kompetentný uspieť.

Nepotrebujeme sa len na niečo zadaptovať či hrať divadielko pred sebou/pred ostatnými. Chceme s plnou vážnosťou a zodpovedným prístupom zabojovať o skutočnú zmenu, posun v čomkoľvek, čo si vytýčime dosiahnuť. Vieme, prečo to chceme. Tým motívom sme len a len my sami (nie priania iných).

Aký by mal byť skutočný muž?

Muž hlavne musí byť mužom - zrelým fyzicky aj emocionálne!

Pravý muž:

  • vie, čo chce a kam smeruje (vie rozlišovať a mať stratégiu, a zároveň improvizovať, byť spontánny),
  • prijíma výzvy,
  • dokáže príjemne prekvapiť,
  • pracuje nielen na všetkom možnom, ale aj na sebe,
  • nevidí len seba,
  • je rozhodný, odhodlaný, energický, nevzdá sa len tak ľahko,
  • je pokorný, ale nenechá sa ponižovať,
  • prevezme zodpovednosť za všetky svoje činy bez výhovoriek,
  • ovláda a kontroluje emócie (vie odkryť pravé pocity, pomenovať ich, primeraným spôsobom ich vyjadriť a rozprávať sa o nich - nedrží ich v sebe..., ovláda najmä svoju žiadostivosť a pracuje s negatívnymi emóciami),
  • nefrfle a nesťažuje sa a ani nesedí so založenými rukami, ak treba konať,
  • vie, kedy má zasiahnuť,
  • je elegantný, atraktívny, očarujúci (nie je všade vyholený do hladka, stačí, ak sú jeho brada či ochlpenie upravené atď.) a vonia (vie používať parfum),
  • nepreháňa to so starostlivosťou o seba,
  • nebojí sa tvrdej manuálnej práce, špiny, rizika (správny muž sa dokáže spotiť, a hoci riskuje, nikdy nie svoj život či životy iných),
  • stará sa o svoju fyzickú kondíciu (jeho telo nie je ochabnuté),
  • je absolútne verný a spoľahlivý (sebaistý a stály),
  • rád vypočuje a zaujíma sa o iných,
  • môže byť tajomný, ale nie je herec, je úprimný, nie je falošný ani pokrytecký,
  • je vášnivý, jemný a sebavedomý milenec,
  • je sebestačný (vie sa postarať o seba i o iných nielen tým, že zarobí peniaze, ale aj tým, že je praktický, zručný a má prehľad), vie sa vynájsť a nie je lakomý,
  • usiluje sa byť dobrý otec a v tomto sa nikdy neospravedlňuje ani nezľahčuje situáciu,
  • nesnaží sa byť dokonalý,
  • má rád deti a rozumie si s nimi,
  • zdravý zmysel pre humor, vie si robiť žarty aj zo seba,
  • často sa usmieva, je prispôsobivý a príjemný spoločník v konverzácii,
  • je vodcom,
  • je hravý, má rád život,
  • dokáže povedať NIE a nebojí sa byť iný,
  • namiesto alkoholu, cigariet, porna a drog miluje pravdu (neuteká od nej), stojí na strane pravdy, je spravodlivý a bráni tých, ktorým je krivdené...

Realita je taká, že si neveríme, sme úzkostliví, ľahostajní, závislí..., a prvopočiatkom mnohých negatív a nedostatkov je možno to, že náš otec nás nemohol alebo nechcel viesť (správne a dostatočne napĺňajúco). Keďže sami sa nikdy nenaučíme, aký má byť skutočný muž, učili sme sa v prostredí mužov, v ktorom sme získali aj mnohé nesprávne predstavy o mužoch:

Skutoční muži sú tvrdí a neplačú.

Skutoční muži si nedajú do ničoho hovoriť.

Muži sú lepší než ženy.

Skutočný muž plače, ale nezúfa. Nie je tvrdý, len je spravodlivý a postaví sa za to, čo je správne. Skutočný muž vypočuje názor iného, ale nemení sa v správnych postojoch. Pravý muž má spôsoby, neponižuje iných, aby vynikol, neubližuje ostatným, ak nemá svoj deň. Pravý muž je silný fyzicky, duchovne i duševne, a zároveň je láskavý a vie rozlišovať. Odpúšťa, stráni sa pomsty. Súcití, a nehromadí v sebe hnev. Pravý muž si ctí svoju matku a cez lásku k nej i všetky ženy. Nenechá sa pohltiť zlom ani zlákať povrchnosťou. Medzi inými mužmi sa nepovyšuje ani neponižuje.

Aké JA v nás prevláda? Detské alebo dospelé? Muž je protikladom chlapca. Skutočnými mužmi sa staneme vtedy, keď sa zbavíme detských spôsobov, no pritom nezabudneme byť hraví a čistí ako dieťa (čistí v láske, záujme o toho druhého, všímaví a zdravo zvedaví). Byť mužom znamená uvažovať, hovoriť a konať zrelo (a dokázať si uznať chybu).

Chlapec vs. muž

Chlapec je možno...

drzý.

sebecký.

túžiaci po vzrušení.

ovládaný emóciami.

Skutočný muž sa snaží...

byť úctivý.

byť obetavý.

byť zodpovedný.

ovládať svoje emócie.

V akých oblastiach sme ešte nezanechali dieťa v sebe? Na čom potrebujeme popracovať a čo sme už zvládli? Ako sa to dieťa v nás prejavuje? Je to zdravé dieťa alebo dieťa, za ktoré sa sami hanbíme a ktoré ani iní pri nás nemusia?

Ak vyrastáš bez otca, nikdy nebudeš vedieť, čo to znamená byť mužom.

Ak sa tvoj otec zle správal, budeš ako on.

Ak sme aj nemali najlepšie detstvo, nie sme odsúdení na neúspech. Bude to ťažšie, lebo minulosť nevrátime späť. Pocit, že nám niečo chýba, ostáva. Čo s tým? Môžeme to aspoň čiastočne doplniť, zaplniť prázdne miesto, vybudovať to, čo sme nemohli získať v minulosti nie vlastnou vinou. Dnes sme už my sami plne zodpovední za svoje životy a naše smerovanie v nich. Môžeme si zvoliť inú cestu - byť skutočne silní, hrdí, zodpovední a odvážni (ale i hraví a spontánni). Je pravda, že vyrastať v rodine, v ktorej otec chýbal alebo sa aktívne nezúčastňoval našej iniciácie do sveta mužov, je náročné (jeho napĺňanie nás malo posúvať do zrelosti sebavedomého muža, bolo podkladom pre ďalšie psychické procesy, etapy života muža, mnohé pokusy dohnať stratené v dospelosti nemajú rovnaký efekt, obzvlášť, ak predošlé nenaplnenie potrieb spôsobilo trvalé zmeny osobnosti, vnímania, postojov, ťažkosti a nevýhody vo vzťahoch, nesprávne smerovanie, chaos, prázdnotu).

Existujú medzi nami rovesníci i starší muži, ktorí dostali správny príklad a okúsili autenticitu vo vzťahu otca so synom. Iba títo muži nás môžu urobiť celistvými a plnohodnotnými mužmi, zapojenými do mužskej časti society bez výhrad, strachu či predsudkov. Môžeme byť v ich blízkosti a zapojiť ich do nášho procesu osobnostného rastu i rastu našej mužskosti. Môžeme prijímať ich rady, nechať sa napĺňať a premieňať ich príkladom, ak sme im to dovolili a oni nás chceli prijať takých, akí sme. Vďaka vlastnej vytrvalosti a s pomocou iných dosiahneme na ceste k stálosti, hrdosti, zručnosti, spôsobilosti, plnej mužskosti a múdrosti ducha nie je jeden úspech.

Byť mužom neznamená len správať sa ako muž, ale byť ochotný usilovne pracovať, ovládať svoje emócie a prevziať za svoje konanie zodpovednosť.

Aký je podľa nás skutočný muž? Ako sme na tom my?

Odkaz otcom

Usilujte sa priblížiť k synovi čo najviac, i napriek rozdielnosti pováh. Nenechajte sa odradiť ani zlým vzťahom s jeho matkou, neospravedlňujte sa množstvom práce či častými fázami fyzickej nedostupnosti.

Cez otca si syn vytvára predstavu nielen o iných mužoch, ale aj v jeho vnútri sa cez to formuje osobnosť a (silný alebo neschopný) muž. Tento obraz môže byť vďaka otcovi pokrivený alebo zakrpatie.

Syn pozoruje, ako sa správate k matke, ženám, i to, aké vzťahy a aké miesto máte v komunite iných mužov. Syn odmalička vníma vašu starostlivosť, váš vzťah k práci, vašu obetu, únavu, zodpovednosť, plnenie úloh a záväzkov nielen voči nemu, ale aj voči sebe i ostatným. Vníma vašu nedokonalosť, ale aj váš postoj k nej.

To všetko mu ale bude nanič, ak sa k nemu nebudete vedieť skloniť, nevezmete ho za ruku a neukážete mu jeho hodnotu, nebudete spoločne prekonávať doteraz nezvládnuteľné.

Zabudnite na to, ako to robia iní otcovia, akého ste mali otca vy, ako ste boli vychovávaní vy. To, že ste teraz tu a že je z vás otec, stále nie je dôkazom toho, že to, čo ste videli alebo zažili robiť iných, bolo správne, alebo že to v sebe máte zvládnuté.

Váš syn lepšie prijme vašu úprimnosť, pokoru, nedokonalosť a snahu ako výhovorky, pokrytectvo, bohorovnosť, zbabelosť či únik. Zlaté pravidlo je byť pre syna cenným, dynamickým a nevyčerpateľným zdrojom (vekom je syn náročnejší) a čas s ním tráviť kvalitne. Syn musí mať istotu, že otec je tu pre neho nielen vtedy, ak si sám vypýta otcovu pozornosť.

Syn by mal byť odmalička hrdý na svojho otca, aby mohol neskôr nielen že uplatňovať jeho rady vo svojom živote, ale aby sám rástol ako muž vďaka otcovmu vedeniu a príkladu, ktorý si vtedy až tak dokonale neuvedomoval. Až neskôr pochopí, že každý skutok otca voči nemu, bola vlastne jeho škola života. Otec bude ešte viac hrdý na to, že práve on je jeho synom.

Takýto otec sa nikdy nemusí báť toho, že ho so synom odlúči kríza vo vzťahu, otcova staroba (syn sa jej nezľakne, neodradí ho, ale bude na ňu plne pripravený, nebude starostlivosť o neho vnímať ako záťaž, pretože to bude robiť automaticky - z lásky a vďačnosti) alebo synova dospelosť, či s ňou spojené starosti.

Otec nemá čas

Možno si v tom zhone pri zabezpečovaní rodiny a svojich koníčkoch ani neuvedomujete, koľko času trávite so synom. Skúste si to ale zapisovať aspoň v priebehu jedného týždňa a možno budete prekvapení, nútení zamyslieť sa nad sebou, ukrátiť zo svojich "koníčkov."

Matka synovi nikdy nenahradí otca a syn bude každým rokom potrebovať viac vás ako ju, aby sa vyvíjal zdravo. Ak vám okolnosti neprajú, podceňujete vážnosť situácie alebo to nedokážete zmeniť, nemali ste sa stať otcom..., alebo je čas zmeniť prístup i myslenie (čas zobudiť sa).

Otec nie je pre syna prítomný fyzicky alebo je nedostupný emocionálne.

Situácia sa nesmierne podceňuje, zľahčuje najmä vtedy, ak matka má toho času viac ako otec, alebo si myslí, že ho dokáže nahradiť. Máte pocit, že váš vzťah s otcom ovplyvňuje vaše správanie k synovi? Postrehli ste u seba, že napodobňujete dobré alebo zlé zvyky svojho otca? V akých smeroch?

Čo spoločnosť, to iné zvyky. Čo rodina, to iné zvyky.

Mnohí muži majú problém prejavovať lásku a náklonnosť, lebo ich považujú za slabosť alebo zbytočnosť. Iní zasa kvôli tomu, že to sami nezažili a iní jednoducho nemajú vlastný názor, nevedia vychovávať, nevedia, čo je pre syna potrebné, nedokážu urobiť kompromis, a tak výchovu prenechajú manželke. V niektorých kultúrach sa úloha otca pri výchove detí podceňuje. V niektorých rodinách sa otec s deťmi jednoducho nehrá, lebo to znižuje jeho autoritu. Mnohí muži majú problém dať do rovnováhy roly otca a kamaráta tak, aby neutrpel vzťah so synom, tak, aby boli synove potreby, túžby a očakávania čo najviac naplnené.

Chlapci sa rodia s túžbou napodobňovať svojho otca. Vždy, keď je to možné, zapojte syna do svojich každodenných činností. Môže vám napríklad pomáhať pri domácich prácach alebo strávite spoločné chvíle pri činnostiach, ktoré radi robíte. Chlapec bude šťastný, že môže pracovať po boku svojho hrdinu a vzoru - svojho ocka! Možno vám bude práca trvať trochu dlhšie, ale posilníte tým vzájomné puto a vštepíte mu správny postoj k práci. Úlohou otca je načúvať dieťaťu, rozprávať sa s ním a učiť ho - iniciovať ho do sveta mužov.

Okrem toho, že budete so svojím synom pracovať, nájdite si čas aj na hru. Hra nie je len príležitosť na to, aby ste sa spolu zabavili. Ak sa otcovia so svojimi malými deťmi hrajú, rozvíjajú ich kreativitu a odvahu (je to tiež úžasný spôsob voľnej, hravej a jednoduchej komunikácie, vyjadrenia vzájomnej lásky, výchovného ponaučenia z príkladu). Otec takto učí syna vyjadrovať svoje pocity a nehanbiť sa za ne. Nie raz sa stane, že syn pri vzájomne strávenom čase učí otca opätovať jeho bezpodmienečnú lásku k nemu.

Učte svojho syna návyku, aby sa vám nebál povedať, čo cíti, čoho sa bojí, čo ho teší..., aby sa nebál vyjadrovať svoje túžby. Ak si to osvojí v detstve, keď ste mu pred spaním čítali rozprávky a pýtali sa ho na to, čo dnes zažil, nikdy na to nezabudne, a príde si to zopakovať i v dospelosti (hoci už bez rozprávky :-)), a nebude vás vyhľadávať len pri problémoch. Trávte spoločne čas akýmkoľvek spôsobom. Nemusíte sa vždy len rozprávať a hlavne nikdy nenúťte syna rozprávať, ak nechce. Syn potrebuje vedieť, že ste ochotní venovať mu svoj čas aj bez slov a otvorí sa vám skôr či neskôr. Buďte súčasťou jeho záľub a aktivít (vstúpte do jeho sveta a v ňom s ním trávte čas - nenúťte ho byť ako vy alebo venovať sa tomu, čo je pre vás posvätné). Komunikovať spolu môžete aj cez futbal alebo pozorovaním hviezd.

Syn potrebuje vaše potvrdenie, schválenie, hoci sa ho otvorene nedožaduje (muži si často myslia, že musia robiť len to, o čo ich dieťa samo požiada - ak nie, je to v poriadku). Avšak potrebuje ho, aby z neho mohol vyrásť vyrovnaný dospelý muž.

Nikdy svojho syna nepoučujte (nezdôrazňujte chyby) viac, ako ho pochválite či oceníte za to dobré. Iba takto si bude i v dospelosti veriť. Budujte v ňom tiež pevného ducha a vytrvalosť v dobrom.

Syn môže začať nejakú prácu sám, ale vie, že ak vás bude potrebovať, pomôžete mu. Väčšinou to zvládne sám. Keď sa mu darí, je spokojný a jeho sebadôvera rastie. Keď prácu urobí dobre, pochválite ho. Keď mu to nevyjde tak, ako chcel, uistíte ho, že si ceníte jeho úsilie. Sebadôveru a pocit vlastnej hodnoty syna môžete posilniť aj tým, že mu pomôžete dosahovať v živote aj vyššie ciele. Usilujte sa ho viesť k tomu, aby si dával dosiahnuteľné ciele. Hlavne, aby to boli skutočne jeho ciele a nie vaše. Pripomeňte si, že na nich musí pracovať svojím vlastným tempom. Ak si ochotne vypočujete názory svojho syna, pochválite ho za to, čo robí dobre, a povzbudíte ho, aby sa snažil ďalej, aj keď sa mu niečo nepodarí, pomôžete mu tým dosahovať jeho ciele.

Váš vzťah so synom bude niekedy napätý alebo problematický. Ale vo všeobecnosti si váš syn pravdepodobne bude chcieť udržať s vami blízky vzťah. Veď kto by si nechcel udržať blízky vzťah s niekým, kto ho chápe, podporuje, pomáha mu, aby bol v živote úspešný, a zároveň ho podnecuje zostúpiť z oblakov na zem (pripomínaním významu pokory, dôležitosti cností a hodnôt)?

Odkaz matkám

Rešpektujte synovu intimitu a neodkrývajte svoju intimitu pred ním.

Žiadnym spôsobom nebráňte synovi vyvíjať sa do plnosti muža. Premýšľajte nad tým, čím to možno nechcene robíte (pripútavate si ho, zaťažujete ho svojimi/ženskými problémami).

Nezhadzujte pred synom iných mužov, najmä nie jeho otca, ale vyzdvihujte jeho/ich pozitívne vlastnosti.

Neponižujte ho, posmeľujte ho a nedovoľte mu ponižovať sa.

Vekom ustupujte, aby on mohol rásť a líšiť sa od vás, hoci sa vzájomne nikdy neprestanete milovať a rešpektovať.

Nekritizujete ho ako celok, nepodporujte jeho strach a nesamostatnosť, lebo vám to takto vyhovuje viac, ale pomôžte mu prekonať ich, aby mal silu víťaziť nad sebou, aby si potvrdil a obhájil svoje miesto medzi ostatnými mužmi, nehanbil sa priznať si a prekonávať svoje nedostatky i napriek svojej sile, hrdosti a rešpekte, ktorý si získal u ostatných.

Nevytláčajte otca z výchovy, nebráňte synovi byť v prítomnosti mužských vzorov, ktoré si sám vyberie.

My muži si potrebujeme uvedomiť toľko vecí...

Neboli sme stvorení na to, aby sme si užívali, ale na to, aby sme dosiahli veľkosť. Musíme objaviť to, kým v skutočnosti sme. Mali by sme poznať, aká je naša úloha, poznať svoju identitu.

Priemerný chlapec strávi prvých šesť rokov svojho života pred tabletom, mobilom a televízorom dokopy viac času, ako strávi celý život rozhovormi so svojím otcom. Máme zodpovednosť byť duchovnými lídrami vo svojich rodinách. Doteraz nikdy v dejinách ľudstva nebolo toľko žien bez manželov a detí bez otcov, a to všetko kvôli zlyhaniu mužskosti. Je to začarovaný kruh - chlapci vyrastali bez otcov a sami, keď dospejú, nevedia byť otcami pre svojich synov. I deti týchto detí nevedia, aký má byť muž, manžel i otec. Nachádzame sa v kríze mužskosti a v kríze rodín.

Aký je skutočný muž? Je v nás jedna časť, ktorá chce byť udatná, ale skutočnosť vyzerá inak. Muž je ochotný položiť svoj život či obetovať ho pre vyšší cieľ, pre správnu vec. Muž je ochranca. Chráni to, čo mu je drahé. Daruje sa a slúži. Je to každodenné zomieranie, každodenná príležitosť dávať iných ľudí na prvé miesto aj na úkor seba samého, darovať sa. To je pravý, autentický význam lásky, ktorá je predovšetkým obetou. Dôležité je realizovať svoje poslanie tam, kde sme. Ako? Vo všetkom, čo robíme, môžeme odviesť čo najlepšiu prácu, pretože ju budeme robiť zodpovedne, s nadšením, láskou a obetou. Ježiš nám ukazuje, ako zomierať v sebe samom, aby iní mali život. Muž si môže byť 100%-ne istý svojou podstatou muža, ak dokáže položiť svoj život za tých, ktorých miluje.

Najvyšším povolaním muža je povolanie k otcovstvu, a to nielen biologickému. Muž sa stará, bráni, chráni a vychováva nový život. Otcovstvo ani tak nie je o tom, čo máme robiť, ale o tom, kým v skutočnosti sme (tými, ktorí milujú skutkami obety a ochrany). Úlohou muža je tiež chrániť vlastnú dôstojnosť i dôstojnosť iných ľudí.

Autentická láska vyžaduje sebaovládanie (ovládať svoje vášne), aby sme sa vedeli darovať iným. Máme pudy, ktoré sa zosilňujú a ovládajú nás najmä vtedy, ak sme zranení alebo nenaplnení. Vtedy menia naše pravé pocity a usilujú sa zmeniť i našu podstatu a myslenie. Vyhľadávame pornografiu, keď cítime samotu, úzkosť alebo stres, v čom ale nenachádzame naplnenie, ale závislosť. Stávame sa otrokmi svojich vášní, prestávame byť duchovnými vodcami svojich rodín, pretože ak nedokážeme ochrániť seba, nedokážeme ochrániť ani iných. Nachádzame sa vo svete, v ktorom je toľko lákadiel. Potrebujeme sa naučiť povedať im NIE! Keď sa naučíme povedať NIE v malých veciach, postupne sa naučíme ho hovoriť aj pri oveľa väčších pokušeniach. Muž nemôže milovať, keď je otrokom.

Byť mužom je náročné. Potrebujeme si uvedomiť, že je to priestor neustáleho tréningu, nekonečnej práce na sebe samom. Všetci padáme a všetci potrebujeme iných ľudí na to, aby sme dokázali vstať. Raz padnem ja a ty ma podržíš, aby som neskôr mohol podržať ja teba. Je potrebné zbaviť sa individualizmu a izolovanosti, ale i hanby z nedokonalosti a strachu zo straty pri odhalení seba. Potrebujeme dobrých priateľov. Ako sa železo brúsi železom, tak človek šľachtí obraz iného človeka (Prís 27, 17). Byť mužmi sa nenaučíme z kníh, ale v spoločnosti iných mužov, najmä duchovných vodcov a morálnych autorít. Týmto mužom potom môžeme skladať účty o tom, ako plníme svoje sľuby. Učíme sa žiť cnostný život a byť skutočnými hrdinami (gentlemanmi) vo svojom okolí. Ak sa nás iný muž opýta, ako žijeme, mali by sme mu vedieť právom hrdo odpovedať, nie vymýšľať si, pretože sa budeme hanbiť za svoje myšlienky a skutky, a nielen za tie vykonané, ale i za to, na čo nemáme odvahu, čo je tak nesmierne potrebné, a čo sa od nás očakáva. Aj sami cítime, že to potrebujeme urobiť, ale bagatelizujeme, ignorujeme, uspokojíme sa s ľahšou cestou, odkladaním na neskôr, či robením opaku. Vzájomne sa môžeme povzbudzovať, obohacovať sa skúsenosťami a uvedomovať si, že nie sme sami. To sa môže diať v spoločenstvách či rôznych podporných skupinách.

Je potrebné, aby sme sa vedeli stíšiť a ponoriť sa do seba. Musíme sa naučiť čerpať z autentických zdrojov. Len tie nás skutočne naplnia, dodajú silu, aby sme mali z čoho dávať. Nemôžeme dávať to, čo nám samým chýba, hoci vieme, že to potrebujeme. Naším koncom by bolo povedať si, že to vlastne nepotrebujeme, prežijeme aj bez toho. Potrebujeme sa pohnúť smerom k jadru problémov. Ak bude v živote muža - kresťana pôsobiť Boh, prenikne do jeho duše i srdca a ovplyvní ich tak, ako by on sám nikdy nedokázal.

Ľudia okolo nás čakajú, že sa staneme mužmi, akými máme byť podľa svojich schopností a možností a hlavne svojho poslania. Nevyhovárajme sa na to, že naše schopnosti a možnosti sú obmedzené. Nikdy nie sú obmedzené tak, ako sa sami presviedčame o tom, že sú. Potrebujeme dôverovať svojim schopnostiam, dôverovať Bohu, iným ľuďom a byť smelí.

Cesta pravého muža

1. Zápasiť s prítomným okamihom, hrať sa s ním, prípadne si ho zamilovať.

Nepotrebujeme čakať na to, že zajtra sa to zmení, žiť len pre to, že to či ono v budúcnosti dosiahneme. Dnes je to tak, dnes sme radi, že to ešte nemáme, lebo... . Niekedy sme si len zamilovali predstavu niečoho, ale už keď to začneme robiť, zistíme, že nás to vlastne nenapĺňa. Určite si ale nájdime to, čo nás robí naozaj šťastnými a venujme tomu aspoň hodinu denne.

2. Žiť s otvoreným srdcom, hoci to bolí.

Keď sa vďaka bolesti uzavrieme do seba, popierame tým svoju pravú mužskú podstatu. Pravý muž cíti a koná slobodne i uprostred veľkej bolesti..., hoci je zraňovaný. Je lepšie žiť s boľavým srdcom (a zachovať si pritom prirodzenosť a láskyplnosť) než s uzavretým srdcom.

3. Prestať žiť očakávania iných.

Zbavme sa toho, čo iní vytvorili v našej hlave. Mohlo to byť krásne i nepríjemné, ale nie je to naše. Venujme sa tomu, čomu sme sa vyhýbali najmä kvôli iným ľuďom, často kvôli rodičovi (odpútať sa od tichých očakávaní, ktoré sa v nás usídlili vo vlastnom postoji k sebe samému - obmedzujúce, zväzujúce, naháňajúce strach, znižujúce sebavedomie). Nenecháme sa presvedčiť kvôli tomu, aby sme plnili očakávania či priania iných. Iní možno skúšajú naše hranice a našu silu a ani o tom nevieme.

4. Byť si vedomý svojich obmedzení a hraníc.

Reálne zhodnocujeme svoje schopnosti a nepredstierame, že nemáme žiadne slabé miesta. Dôležité je rozlišovať medzi svojimi skutočnými hranicami a bojovnosťou, strachom, lenivosťou či neúprimnosťou k sebe samým.

5. Muž by mal vidieť ďalej než len samého seba a usilovať sa o najhlbšie poznanie seba i chvíľ, do ktorých vstupuje.

Potrebujeme sa zbaviť sklonu obmedzovať svoju pozornosť na každodenné udalosti, činnosti a úlohy. Určiť si priority a usilovať sa aj o vyššie ciele (premýšľať nad tým, kto naozaj sme a kam smerujeme). Potrebujeme nezradiť svoje najhlbšie poznanie a intuíciu len kvôli tomu, aby sme sa prispôsobili. Naším cieľom je nestať sa tuctovým, povrchným, falošným, pokryteckým a nestálym.

6. Nezredukovať zmysel života iba na konkrétny vzťah.

Pretože my muži často nevieme, aké je naše poslanie, prijímanie a plníme poslania iných ľudí (najčastejšie byť zabezpečený, mať partnera a deti). Neplňme poslania iných, ale čakajme na to, kým nebudeme pevne presvedčení o vlastnom poslaní. Čím viac sa ono bude líšiť od poslania iných, tým bude autentickejšie. Iba naplnený muž dokáže byť v partnerskom vzťahu skutočne prítomný, pozorný a vášnivý.

7. Prekročiť svoje hranice strachu a pohodlia vždy o krôčik.

Lenivý muž začne stagnovať v bezpečnej a pohodlnej zóne. Ak sa vydá príliš ďaleko za svoje hranice, svoje skúsenosti nebude vedieť spracovať, zbytočne sa vystaví nadmernému tlaku. Väčšina z nás má veľmi úzke nastavenie hraníc, chýba nám odvaha a zdravá sebaistota. Iba ak o sebe prestaneme pochybovať, nebudeme sa rozhodovať len pre ľahšie cesty. Ak sa strach nestane naším pomenovaným spoločníkom, ostane prekážkou a naďalej budeme pohodlní, agresívni, cúvajúci, príliš opatrní, plánujúci alebo akční, ale nevšímaví.

8. Naučiť sa pracovať s kritikou tak, aby neranila.

Miera schopnosti muža prijať kritiku od iného muža je priamo úmerná jeho schopnosti prijímať mužskú energiu. Pokiaľ nemá k mužskej energii (alebo k svojmu otcovi) pozitívny vzťah, zachová sa ženským spôsobom, bude urazený, bude sa brániť namiesto toho, aby použil kritiku mužov vo svoj prospech. Od iných mužov vyžadujeme podporu, ale odmietame výzvy. Otcovská energia je sila láskyplnej konfrontácie a vedenia. Bez nej a bez takýchto priateľov bude naše smerovanie v živote nekontrolovateľné a budeme nerozhodní.

9. Ak je muž k sebe nekonečne úprimný, potom vycíti, či potrebuje zmeniť svoj život a nezastaví ho nič (čiastkové neúspechy ani sklamanie).

Nikdy sa nevyhovárajme - to nás zbytočne oslabuje, mätie a brzdí v raste. Našu rezignáciu a slabosť vycítia tí, ktorí nám veria a potrebujú nás vidieť silných, sklameme ich a stratíme ich dôveru, pohľad na nás ako na vodcu, oporu a vzor. Prečo? Lebo od tej chvíle začneme kázať jedno, a robiť iné. Predovšetkým ale stratíme vlastnú identitu - pevnú pôdu pod nohami.

10. Muž nestrieda, neduplikuje, nezraňuje, nevyužíva pre seba, ale starostlivo vyberá.

Menej vyspelý muž chce, aby bolo po jeho alebo trucuje ako malý. Muž v procese rastu sa často mierni, skúša, ako naň reagujú ostatní, hrá sa na dobrého chlapca, ak mu to teraz takto vyhovuje. Zrelý muž sa neuspokojí s ničím iným ako s najplnším prejavom lásky, akého sú on aj jeho partnerka schopní. Vyžaduje autenticitu a humor.

11. Muž neustále hľadá slobodu, možnosť sebavyjadrenia a uvoľnenia napätia.

Nedeje sa to iba pri orgazme. Svedčia o tom rituálne hry uvoľňovania napätia, smerujúce k zážitku slobody, dokazovania si svojej sily a schopností. Cieľom je dostať sa cez nebezpečenstvo a útrapy k víťazstvu a slobode. Obmedzujeme zdroje uvoľňovania napätia na sex a omamné látky, a to nás v každom smere postupne ničí. Muž má kontrolu nad samým sebou bez toho, aby utekal od zla alebo niečo v sebe potláčal. Dokáže "učesať" svoju žiadostivosť. Nenechá sa ovplyvniť ani zmiasť tým, čo otupuje myseľ, oslabuje úsudok, vzďaľuje od pravdy. Disponuje pravým poznaním a vie, čo ho šťastným nerobí, hoci je to lákavé. Muž nerieši bolesť jej zahalením do rozkoše. Naša nezrelosť totiž nezabúda a vždy sa nám vráti.

12. Nepriznanie si svojich najtemnejších stránok a túžob znamená uzavrieť sa do svojho strachu a vo svojom falošnom JA.

Nestačí byť úprimný len pred samým sebou, a kým sa nezbavíme svojho strachu a hanby, nedokážeme byť úprimní pred ostatnými. Nemáme si zamilovať sebeckosť (aby sme mohli žiť naďalej pohodlne a nebolo nám ublížené), dvojtvárnosť a špinavé hry s ostatnými. Strach a hanba nie sú ospravedlnením zrelého muža. Jeho tromfom je úprimnosť. Pokiaľ to tak nie je, škodí len sám sebe. Čím dlhšie udržujeme falošný obraz o sebe samom a lži nažive, tým hlbšie sa ponárame do bahnitého kalu. Utopíme sa v ňom vtedy, ak milujeme svojich tajných "démonov" a nechceme na tom nič meniť.

13. Muž je nebojácny, ale neohrozuje seba i iných nízkym odhadom reálneho rizika, mylnou predstavou o tom, že ich vždy dokáže uchrániť.

Nie vždy sme pánmi situácie a nie vždy máme 100%-ne správny odhad.

14. Vedieť odpustiť, veriť, nechať ísť, nehromadiť v sebe negatívnu energiu a pocity krivdy.

Zrelý muž sa nebojí byť sám so svojimi myšlienkami, pracovať s krivdou a siahať po odpustení. Nebojí sa byť sám ani fyzicky. Verí sebe, verí iným ľuďom, a predsa ich necháva ísť, ak odísť chcú.

15. Pravý muž prostredníctvom sexu umocňuje lásku.

Pravý chlap sa pre ejakuláciu vedome a dobrovoľne rozhodne a nenechá sa nikým a ničím ovplyvniť. Toto nie je možné zvládnuť bez tréningu svalov a pevnej vôle. Ak to zvládne pri ejakulácii, zvládne to už vo všetkých ostatných oblastiach (pri ktorých pocíti silný tlak a túžbu po oslobodení) svojho života a nikdy sa mu nestane, aby bol niekým manipulovaný, aby musel meniť seba, svoje zásady a rozhodnutia. Možno preto tak muži túžia zbaviť sa včasnej ejakulácie. Domnievajú sa, že strácajú pevnú pôdu pod nohami (neobstoja v iných skúškach), rešpekt a dôveru iných a celkovú schopnosť ovládať sa. Ak neprekonáme prekážky a nevydáme sa správnym smerom, urobí to za nás naša partnerka. Čím menej kráčame cestou muža a žijeme podľa pravdy, o to viac sa do toho pustí naša partnerka - prevezme na seba mužskú energiu a stretneme sa v nej ako dvaja barani.

Muž objavuje zmysel svojho života osamote, v krízových situáciách a pri iných mužoch, ktorí mu netolerujú nezmysly (je umenie rozlíšiť, kedy a v čom sa nechať inými zneistiť a kedy a v čom nie). Cestou je nerozptyľovať sa v práci na sebe samom a neutekať, ale vnímať, precítiť a pochopiť bolesť, prijať smrť ako skutočnosť, zbaviť sa bezpečnej siete životného pohodlia, naučiť sa odriekaniu, zvládať výzvy, ktorých sme sa doteraz najviac báli, uskutočniť veci, na ktoré sme zatiaľ nenašli odvahu a stanoviť si trest za nedodržanie predsavzatí. Život muža je vojenský výcvik v prenesenom zmysle slova. Potrebuje pravidlá, motiváciu, podať výkon, posúvať hranice, prekonávať bolesť, prinášať obetu, zažiť uspokojenie z úspechu, vyhýbať sa povrchným cieľom, bezcieľnosti, negativizmu, sebaneláske a lenivosti.

V podstate šťastie človeka je o kvalite napĺňaní potreby milovať a byť milovaný, láskou formovaný. Muž je šťastný, ak má kamarátov, na ktorých sa môže spoľahnúť. Syn je šťastný, ak s otcom zažil kopec poučných i bláznivých dobrodružstiev. Manžel je šťastný, ak sa pred manželkou nemusí na nič hrať a chápe ho aj bez slov. Všetko je o vzťahoch medzi ľuďmi a o tom, či je dotyk v akejkoľvek forme od iného pre nás príjemný alebo nepríjemný.

Prečítali sme si niečo o tom, akí možno sme, zamysleli sa nad tým, či by sme nemohli byť lepší, mužskejší, viac gentlemani, viac orientovaní na hodnoty. Ďalšie postrehy, články, prezentácie, tréningy je možné nájsť v rôznych kategóriách na webovej stránke. Kto si už tieto články prešiel a zaujíma ho ďalšia literatúra pre mužov, či už v oblasti osobnostného rastu alebo psychosexuálnej oblasti, odporúčam siahnuť po nasledovných (ale aj iných) knihách (z každej z nich je možné vybrať si pre seba to naj, prispôsobiť si obsah tak, aby priniesol nejaké posolstvo do našej osobnej životnej praxe):

Seznámení s rodinnou terapií autorů: Vladislav Chvála a Ludmila Trapková

Pavla Loucká, Ludmila Trapková a Vladislav Chvála: Žena a muž v rodině. Vyšehrad, Praha, 2014 (231 strán)

David Deida: Cesta pravého muža (The way of the superior man). Synergie, 2012 (216 strán)

Richard Rohr: Adamov návrat (Adam's Return). Serafín, 2005 (214 strán)

Richard Rohr: Stát se moudrým mužem (From wild man to wise man, reflections on male spirituality). Cesta, 2007. ISBN: 9788072950973 (170 strán)

Richard Rohr: Duchovní bratři (Soul Brothers). Cesta, 2005. ISBN: 80-7295-078-9 (127 strán)

John Gray: Muži sú z Marsu, ženy z Venuše (Men are from Mars, Women are from Venus). Ikar, 2012 (264 strán)

Guy Corneau: Chybějící otec, chybující syn (Père manquant, fils manqué). Portál, s. r. o., Praha 2012 (192 strán)

John Eldredge: Divoký v srdci: Objavovanie tajomstva duše muža (Wild at Heart - Discovering the Secret of a Man's Soul). Redemptoristi, 2005. ISBN: 9788096960071 (204 strán)

John Eldredge: Z chlapca kráľom (Way of the Wild Heart). Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2010. ISBN: 9788089342198 (309 strán)

John Eldredge: Otec, máš na to (You Have what it Takes). Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2012. ISBN: 978-80-89342-39-6 (48 strán)

Juraj Sedláček: Otcovstvo: Problém alebo výzva? Don Bosco, 2010. ISBN: 9788080741303 (267 strán)

Juraj Sedláček: Otcovské rany. Don Bosco, 2015. ISBN: 9788080743024 (360 strán)

Larry Richards: Buď mužom! (Be A Man!) Don Bosco, 2014. ISBN: 9788080742829 (216 strán)

Bernie Zilbergeld: Mužská sexualita: Pravda o mužích, sexu a rozkoši (The new male sexuality: The truth about men, sex and pleasure). Computer Press, 2006 (339 strán)

Jaroslava Pondělíčková-Mašlová, Ján Raboch: O sexualitě a partnerských vztazích. Galén, 2005 (196 strán)

Stanislav Kratochvíl: Sexuální dysfunkce. Grada Publishing, 2008 (304 strán)

Götz Kockott, Eva-Mária Fahrnerová: Sexuálne poruchy u muža. Vydavateľstvo F, Trenčín, 2001 (179 strán)

O ďalších dobrých publikáciách pre mužov ma môžete upozorniť cez e-mail, Facebook, prípadne o nich môžete napísať článok, krátky obsah a poslať ho cez e-mail. Kvalitné články s bohatými myšlienkami či praktickými odporúčaniami (rôzne tréningové programy či postrehy) budú zverejnené.