Bežné sexuálne odchýlky a ich nebezpečenstvo

Nebezpečenstvo predstavuje skrytá hrozba prejavujúca sa iba v špecifických prípadoch alebo pri kombinácii odchýlok s rôznymi poruchami osobnosti, chorobnými návykmi či povahou. Ak tieto odchýlky človek nemá pod kontrolou, nedokáže o nich rozprávať či vyhľadať odbornú pomoc, môžu sa v jeho živote prehlbovať či prechádzať do iných, vážnejších porúch a strpčovať život nielen jemu, ale i jeho partnerom.

Exhibicionizmus je za normálnych podmienok ­úchylka neškodná pre okoloidúcich. Sám viem, že klasickí exhibicionisti sú milí a ohľaduplní ľudia, a hlavne, nikto by to o nich nepovedal­. Nechcú nikomu ublížiť,­ pokiaľ netrpia ďalšou deviáciou či poruchou.­ Je pochopiteľné, že si v tmavých a nestrážených miestach ulíc a parkov treba dávať pozor, lebo na nás nemusí číhať práve exhibicion­ista (môže to byť i zlodej a násilník). Dnes už typických exhibicionistoch v parkoch a dopravných prostriedkoch nahrádzajú tí za kamerami počítačov, hoci to nemusí napĺňať ich fetišizmus (nie je to natoľko vzrušujúce, prípadne im unikajú pre nich podstatné detaily, "obeť" o nich vie atď.). Majme pre týchto ľudí pochopenie. Ich úchylka sa môže stať škodlivou pre ostatných vtedy, keď muži zo zúfalstva­ začnú vyhľadávať­ dievčatá,­ ktoré ešte nie sú skúsené v sexe a prvé skúsenosti­ budú skúsenosti­ s mužmi, ktorým sa to páči trochu inak. Niektorí­ exhibicion­isti totiž nalákajú­ mladé dievčatá­ von pod zámienkou,­ že im ukážu, ako to u muža funguje,­ chcú ich akoby "zaučiť" pred ich prvou sexuálnou skúsenosťou. Robia to preto, lebo u dospelých žien nenachádzajú pochopenie, nedokážu ich zaujať ani presvedčiť. Buď sa teda ukájajú potajme v parkoch za šera alebo využívajú mladé dievčatá. Tie by preto mali byť rozumné. Verím, že ak príde čas na prvý pohlavný styk, zažijú od svojich vlastných partnerov nehu a trpezlivosť. Zrelej žene exhibicionista nemá za normálnych podmienok ako ublížiť. Mladej žene môže spôsobiť psychickú ujmu, ovplyvniť ju neželaným spôsobom, možno i nechtiac či nevedome.

Ak je úchylka alebo osobnostná porucha spojená aj s HIV pozitivitou, je to veľký problém, pretože zdravé či logické uvažovanie a konanie chorého je zastreté. Už keď sme pri AIDS, toto ochorenie nehrozí len ľuďom sexuálne závislým alebo príliš mladým na to, aby si uvedomovali dôsledky svojho konania, príliš sklamaným, príliš naivným, príliš slabým. Koľkí sa nakazili vo vzťahoch, kedy jeden bol verný a druhý, žiaľ, nie! Alebo jeden bol pred vzťahom naivnejší a ani nevedel či stále nevie, že na to doplatil.

Prvý sex nemá byť o súťažení v partii, ale o niečom, čo chceme obaja z lásky po zrelom zvážení. Sex do života nedospelého človeka nepatrí, pretože sex nie je skúškou dospelosti, stávkou ani zábavou mladistvých (je "hrou" dospelých, emocionálne zrelých a milujúcich sa). Nič sa nevyrovná tomu, ak niekto robí niečo v stave, ktorý je toho hodný. Ak som dieťa, či už vekom alebo myslením, budem konať skutky dieťaťa.

Sú "poruchy," ktoré nie je možné odhaliť pred vstupom do vzťahu alebo ani vo vzťahu. Ešte viac ako odhalenie exhibicionizmu, prekvapí odhalenie kandaulizmu (nie je bežný), a to neraz veľmi bolestivo.

Fetišizmus partnera je možno pre druhú polovičku nepríjemný, ale zrejme ide o najviac tolerovanú úchylku aj vo vzťahoch, hoci extrém určite prekvapí (zvlášť pri "načapaní"). Nie je potrebné sa ho báť, pokiaľ nejde o extrém znepríjemňujúci život obom partnerom. Zainteresovaný sa po jej odhalení môže cítiť previnilo alebo sa bude usilovať rôznym spôsobom od partnera vzdialiť (cíti hanbu alebo si už za daných okolností nedokáže svoju úchylku ďalej pestovať, užívať si ju naplno, už to nie je ako prvotné vzrušenie v dobe, kedy o tom nikto iný nevedel a ani nemal vedieť).

Keďže sme partnera milovali, hoci sme netušili o jeho sexuálnom tajomstve, možno po zvážení dôvodov, prečo to partner tajil, a prevalení pravdy o tom, čo vlastne za naším chrbtom robil, by sme si ešte mohli dať šancu, prekonať to spolu. Pri vážnych prešľapoch či sklamaniach, zatajovaní vážnych vecí, máme právo partnera opustiť, hoci to bude akokoľvek ťažké a zložité. Niekedy stačí iba pochopiť, inokedy nabrať odvahu urobiť veľký krok. Občas sa treba pousilovať i o pochopenie navonok nepochopiteľného, prijať či urobiť kompromis, no neúprimnosť, zbabelosť, prehnaná kritika, úniky a detinskosť nemajú vo vzťahu čo robiť.

I sexualita môže mať svoje trhliny, temné stránky, ale ich zatajovaním a maskovaním ubližujeme sebe i partnerovi. Dôležité je nie potláčať, ale prehovoriť (prekonať strach i hanbu). Limity v sexe určujú dvaja, nie jeden. Rozsah tolerancie odchýlok v sexualite závisí od ich typu a závažnosti a od vôle či nevôle ich praktizovať (napr. swingers párty). Ak negatívne neovplyvňujú osobnosť, morálku a kvalitu života jednotlivca a kvalitu partnerského vzťahu a vzťahov, ktoré vytvára s inými ľuďmi, bolo by vhodné ich tolerovať, hoci takýchto odchýlok je veľmi málo (a aj tie sa môžu časom prehlbovať či modifikovať). Snáď najrozšírenejšia odchýlka, vysluhujúca si vysoký stupeň tolerancie, je homosexualita, pretože je zároveň veľmi špecifická a takmer nezmeniteľná (často ide o fetišizmus zameraný na maskulinitu a pohlavné orgány). Platí tu ale zásada - Čím skôr s pravdou von a nepoužívať ju ako zámienku na udržiavanie mimomanželských sexuálnych kontaktov. Homosexuál možno patrí k inému homosexuálovi, ale jeho sklony, osobnosť či presvedčenie nemusia byť také, aby bol v homosexuálnom vzťahu skutočne šťastný. Potom by sa ale mal vedieť zriecť aj sexuálnych kontaktov s mužmi.

Pri iných tolerujúcich sa a do značnej miery ovplyvniteľných, flexibilných odchýlkach (napr. používanie netypických erotických pomôcok, hier, soft SM atď.) je možné aspoň čiastočne ustúpiť alebo si nájsť kompatibilnejšieho partnera, čomu musí predchádzať úprimnosť vždy a všade (nezavádzať iného potenciálneho partnera - včas informovať a informovať holou, hoci i tvrdou pravdou, nenútiť partnera do niečoho, čo odmieta praktizovať, neustupovať vo veciach, ktorých sa nedokážem zriecť atď.).