Chlapi sa menia

Muž má v sebe prírodou vpečatené samčie správanie, ktoré sa kedysi iba okresalo; skultúrnilo, socializovalo, vyformovalo, a dnes sa prevažne už len deformuje.

Ľudský "samec" bol divoký, prísny, ale spravodlivý, rozvášnený, zapálený pre správnu vec, vnútorne slobodný, cieľavedomý, silný, iniciátorský, vyzývajúci iných "samcov" na drsné súboje, ochraňujúci, vnímavý, verný, starostlivý, rozvážny, trpezlivý, istý, jeho slovo platilo a malo váhu. Namiesto toho dnešný muž nevie, čo chce, pobije sa kvôli hlúpostiam s 3 promile alkoholu v krvi, hanbí sa za inakosť, miluje napodobňovať, imitovať iných mužov, tzv. tuctové "vzory," nepotrebuje sa zdokonaľovať v láske, nezaoberá sa ženskými záležitosťami, učí sa byť tvrdý, prikývne na hocičo lákavé, čo ho nestojí veľa peňazí či námahy, v jednom vzťahu sa onedlho začne nudiť, je ľahostajný a prvoradé je naplnenie jeho snov, cieľov, túžob.

Muži sa zmenili vo vzťahu k sebe, k iným mužom i ženám. Chcú byť krásni a silní, no rýchlo pyšnejú a veľa toho nevydržia. Potrebujú si niečo dokazovať alebo si vôbec neveria. Vo vzťahu k iným mužom sú často sebeckí, závistliví a vypočítaví. Nedržia slovo, vytráca sa z nich mužskosť, dravosť, čestnosť, súdržnosť. Vo vzťahu k ženám sú neúctiví, v kolektíve sú pánmi sveta, osamote by boli bez žien stratení. Vo vzťahu k vlastnej žene sa muži menia tiež. Prečo tá zmena, ak je už "vták v klietke?" Po svadbe sa menia priority, novopečený manžel sa ešte snaží, neskôr poľaví, zlenivie, zistí, že sex je jediná radosť, ktorú ako jedinú nemá dostatok, že ženu je možné aj kritizovať, manipulovať ňou a dieťa vnímať ako rivala, prípadne záťaž, na ktorú nemá čas, lebo na ňu musí zarábať.

Ak chce dať muž sexu podobu hodnú človeka, musí ho charakterizovať ako intímny prejav citovej náklonnosti. Ak ho vníma iba ako odreagovanie sa či rituál, čiastočne sa približuje skupine šimpanzov. Ak je pre neho len holým pudom, podobá sa iným zvieratám. My nežijeme len v holých zoskupeniach a neriadime sa inštinktmi. Ako druh tvoríme sociálne väzby, stáročiami overené zvyky, tradície, nepísané pravidlá. Naše konanie je riadené vedomím a poznačené citmi. Je možné ho ospravedlniť pudovou determináciou a nakoľko ho môžeme podrobiť kritickému pohľadu vyššieho morálneho princípu?

Chlapa robí chlapom SLOVO, HRDOSŤ, ROZVÁŽNOSŤ, ZÁSADOVOSŤ, cit pre SPRAVODLIVOSŤ a PORIADOK (vie, čo chce a koná férovo).

Muž by mal byť ochranca hodnôt, mal by bojovať za slabších a dodávať im odvahu. Mal by byť trpezlivým a ochotným učiteľom vo zvládnutom, pokorným žiakom v tom, čo mu ešte chýba. Mal by byť staviteľom veľkolepých diel svojimi talentmi a výsadami, pretože pochopil, že len neochvejným chránením hodnôt dosiahne v živote uspokojenie, hoci iné veci nevyjdú podľa jeho predstáv..., že len ak má pevnú pôdu pod nohami, ustojí každé zemetrasenie. Tá pevná pôda pod nohami nie je len práca, ktorá ho baví, ale aj človek, ktorého chce robiť šťastným, lebo jemu zveruje všetky svoje poklady, iba pri ňom môže byť sám sebou, odhaliť všetky svoje chyby a najzraniteľnejšie miesta bez obáv. Do tretice tú pevnú pôdu pod nohami tvorí on sám, kvalita jeho mužskosti, veľkosť a čistota jeho srdca.

Múdry muž vidí až za horizont, hlúpy nedovidí ani na špičku svojho nosa. Pre múdreho je láska posvätná, pre hlúpeho ani neexistuje. Muž je Mesiac, ktorý by bez Slnka (ženy) nemohol žiariť. Pravý muž sa nehanbí za slzy, vidí krivdu, nečaká na prvý krok iného, bojuje do konca a nikdy neubližuje.

Formovanie charakterného muža sa začína vo výchovnom prostredí. Je zrkadlom vzťahu otca k synovi, otca k matke a vzťahu syna k matke. Charakterný, zásadový, prísny, ale láskavý otec, ktorý si na syna nájde vždy čas. Ak takýto obraz muža a otca nosí syn vo svojom srdci, potom sa vždy bude vedieť rozhodnúť správne a zachovať sa ako pravý muž.