Môj recept na schudnutie a spevnenie tela

Nie som odborník na chudnutie a zdravú výživu, ale o tom, čo viem, sa podelím rád. Súhlasím s názorom, že všetko je o strave, cvičení a pozitívnom prístupe tak k životu, ako aj k cvičeniu a že pre želaný efekt nemožno nič z týchto troch vecí zanedbať.

Nemyslím si, že by diéty organizmu prospievali, skôr mu ubližujú. Takisto nemusí zabrať ani znižovanie bežných dávok jedla. Za nadváhou môže stáť metabolická porucha, ochorenie, ktoré je možné odstrániť, prípadne upraviť vhodnou stravou, pohybom, cvičením (prípadne i liekmi). Viem, že odborníci odporúčajú navštíviť dietologickú poradňu. Iným zasa, ktorí potrebujú spevniť telo či zmohutnieť vo svalovej hmote, je doporučené mať vlastného fitness trénera (neodporúčam rôzne prípravky na chudnutie a elektronické pásy na cvičenie majú tiež len minimálny efekt). Všetko niečo stojí, no hlave to bude stáť pevnú vôľu, odhodlanie a aspoň štipku radosti, že to robím nie z povinnosti či donútenia, ale preto, aby som sa cítil lepšie, sebaistejšie, vyzeral krajšie, zdravšie..., aby som mal kondičku, keď sa budem ponáhľať na autobus, vlak, električku, metro alebo len za svojou milou. Je dietologický poradca či osobný fitness tréner pre dosiahnutie cieľa taký nevyhnutný? Netvrdím, že je to zbytočné, ale priznávam, že nie nevyhnutné. Všetko je totiž o nás, o našom prístupe k svojmu telu i k životu. Ak chceme žiť dlhšie a hlavne zdravo, nájdeme spôsob, ako to dosiahnuť, hoci to spočiatku nebude príjemný boj. A v tom nám, žiaľ, nikto nepomôže (nikto nad nami nebude stáť a nútiť nás). Len my vieme, aké jedlá nám spôsobujú ťažkosti a približne vieme zhodnotiť, ktoré jedlá sú nezdravé. Je celkom možné, že si pestrú a zdravú stravu dokonca nebudeme môcť vždy finančne dovoliť. Ak však trpíme nejakým ochorením alebo poruchou, určite vyhľadajme pomoc odborníka a zaplaťme za jeho cenné rady. Čo fitness tréner? Ak nám urobí dobrú cenu, prečo nie? :-)

Všetci okolo mňa začali cvičiť, všetci sa starali o svoju postavu a pretŕčali svoje svaly spôsobom, ktorý mi je dodnes proti srsti. Vtedy som sa opýtal sám seba: "Si so sebou spokojný?" Hneď som sa začal utešovať, že mňa druhí nezaujímajú, že sa nebudem po niekom opičiť, že ja som so sebou spokojný, že aj tak všetci sú len na práškoch a pod. Neskôr, keď tento sebaklam vyprchal, začal som si klásť ďalšie otázky: "Čo keby som mal takú postavu ako ten, čo šiel oproti? Ako by sa pozeralo moje okolie na to, keby som zhodil z brucha a nabral na ramenách a rukách? Dokázal by som to?" Bol to čas, keď som sa rozhodol niečo so sebou robiť. Bol to prvý impulz.

Nasledovalo búrlivé vyhľadávanie všetkých možných informácií ohľadom cvičenia. Výsledok bol taký, že čím viac som sa snažil pochopiť, tým menej som chápal. Každý bol odborník na všetko. Kým jeden vravel tak, druhý inak, a každý ma skalopevne presviedčal o tom, že len on má zaručený recept ako na to. Napadla ma skvelá myšlienka; a to kontaktovať osobného trénera, ktorý by mi určite so všetkým pomohol. Tak sa aj stalo. Tréner mi poskytol odpovede na všetko, čo ma zaujímalo a mohlo ma posunúť dopredu. Samozrejmosťou bolo zostavenie jedálnička, ktorý, priznám sa, dodnes na sto percent nedržiavam, ale pomohlo mi to hlavne v tom, že dnes sa dokážem ľahšie orientovať v strave, napr. kedy a čo zjesť a hlavne, čo nejesť. Stále si vravím, že z dňa cvičím len zlomok času, ale jem a trávim celý deň a celú noc, preto je strava najdôležitejšia. Tréningový plán mi tréner zostavil tak, aby mi čo najviac vyhovoval a aby som neskôr vedel cvičiť aj sám. Cenné rady som dostal aj ohľadom doplnkov, keďže dovtedy som poznal len multivitamín. Našli sme také prípravky, ktoré mi pomohli efektívnejšie vydláždiť cestu k môjmu cieľu. Nie som totiž typ človeka, ktorý by len poctivo cvičil, zdravo sa stravoval a 5 rokov čakal na prvý výsledok. S doplnkami prišli prvé výsledky už po troch mesiacoch. Nebolo to nič veľkolepé, ale keď ti kamarát, ktorý ťa istý čas nevidel, položí otázku: "Začal si cvičiť?" dosť ťa to poteší a nakopne. Po roku cvičenia sú výsledky mojej driny viditeľné, čo mi okolie dáva značne najavo a hlavne, keď sa páčim samému sebe, vtedy si poviem, že som zrejme narcis, ale stojí to za to. :-)

Užívanie doplnkov nevnímam dramaticky, ja som si dal za cieľ vyzerať ako ostatní "namakanci." Všetci si môžeme vybrať. Uznávam však, že moje ciele neboli vždy najsprávnejšie, a preto tí, ktorí si dali v cvičení iný cieľ a nepotrebujú k nemu výživové doplnky, sú možno väčší frajeri ako ja v trpezlivosti, nenáročnosti, v minimálnej alebo žiadnej potrebe niekomu niečo dokazovať, páčiť sa za každú cenu, zmeniť sa za každú cenu, v potrebe sa zviditeľniť, súperiť (asi by nebolo správne súperiť v tom, kto ako vyzerá, čo by bolo následne v priamej úmere s tým, koľko a aké podporné prostriedky užíva), lebo cvičia len a len kvôli sebe. Krása by mala byť prirodzená, no mne sa čakať roky nechcelo.

Moju voľbu a výsledok ovplyvnilo aj to, čo sám považujem u muža za krásne. Podľa mňa výrazne svalnaté telo vzbudzuje rešpekt a patrí k mužskosti. V minulosti som taký nebol a ani som nepocítil, že by ma iní uznávali a rešpektovali ako pravého chlapa. Teraz to mám a je to pre mňa niečo nové a fascinujúce. Občas kvôli tomu robím aj hlúposti. Zažívam to, čo som nikdy nezažil a mám chuť užiť si to naplno. (Marek, 24 rokov)

Každý je do cvičenia motivovaný iným spôsobom, každý má rôzne dôvody a ciele. Ťažko povedať, ktorý motív či cieľ je najvhodnejší (niekedy nakopne ten nevhodný, ale časom sa zmení na správny), no ak nie som dosť vnútorne zrelý, zmena mi viac ublíži, ako prospeje.

Strava by mala byť "bio" (chemicky neošetrovanú zeleninu si dokáže každý pomerne lacno vypestovať sám, pokiaľ má kde), pestrá, sýta, ale nie ťažká, mastná, nemala by obsahovať veľa umelých sladidiel ani veľa soli. Jesť by sa nemalo podľa hodiniek a zoznamu na papieri, ale podľa toho, kedy a na čo máme chuť. Niekedy si organizmus pýta detoxikačnú pauzu, kedy napr. máme "chuť" len na vodu, prípadne niečo ľahké (nie je dobré organizmus "vybičovať" k pocitu silného hladu). Inokedy nám organizmus vysiela signály a máme chuť na jedlo, ktoré obsahuje aktuálne v tele absentujúce dôležité látky. Odopierať si jedlá, ktoré milujeme, je iba psychickým utrpením, nič viac. Ale ak ide o jedlá prevažne nezdravé, môžeme ich obmedziť, prípadne znížiť ich tradičné dávky. Bolo by dobré vyhnúť sa častej konzumácii toho istého, nedajbože ešte nezdravého, napr. vyprážaných jedál. Na čas konzumácie si dávajme pozor jedine večer (nejedzme 2 - 3 hodiny pred spaním). Usilujme sa raňajkovať ráno a pravidelne.

Stravovacie návyky teda nemusíme meniť drasticky, stačí ich iba upraviť (mne sa pri športovaní automaticky upravili aj chute, časté pocity hladu a zmenšili sa dávky jedla). Úprava znamená spestrenie stravy, neprepchávanie sa, menej častá konzumácia príliš sladkých, slaných a ťažkých jedál, obmedzené pitie sladených bublinkových nápojov a kávy na minimum. Môžeme sa zbaviť všetkého, po čom máme pocit pálenia záhy, nadmerného množstva žalúdočnej kyseliny a ťažkosti s trávením, pocit plného žalúdka.

Zrejme najťažšie bude prestať sa stresovať. Keď nadobudneme pocit, že je ťažké mať nad sebou kontrolu, mali by sme bez nezmyselných výčitiek či odkladu navštíviť psychológa alebo psychiatra, ktorý nám pomôže nájsť vhodnú metódu ("šitú na mieru" pre nás) na odbúravanie stresu, prípadne liečbu úzkosti a depresívnych stavov.

Naučme sa z ničoho si nerobiť ťažkú hlavu, pretože život je len jeden a je krásny. Učme sa optimizmu, dokázať ísť do nových vecí s radosťou, brať problémy s nadhľadom, ale pritom pristupovať k životu zodpovedne. Inak sa z nás stanú nie obrnenci, ale cynici.

Domnievam sa, že ľudia pri pomyslení na klasické cviky alebo stroje v posilňovniach prežívajú úzkosť. Celkovo majú strach z nadmernej fyzickej záťaže a prípadnej bolesti, pocitu vypätia síl. Zabúdajú asi na to, že na všetko musia ísť pomaly a že napr. ak som muž, to neznamená, že posilňovňa je pre mňa základ, ak to tak necítim, nie som s tým stotožnený a nikdy som ju ani zvnútra nevidel. Prečo si robiť z cvičenia nočnú moru, keď sa dá zvoliť taká činnosť, ktorú dokážeme robiť pravidelne a s radosťou? Možno to nebude skutočná radosť, ale nech je to aspoň vytrvalosť, odhodlanie a pevná vôľa - pokiaľ nám dané cvičenie nespôsobuje nepríjemnú bolesť či vnútorný odpor. Dnes je naozaj toľko možností, ako si na polhodinku až hodinku denne zacvičiť takým spôsobom, ktorý nám vyhovuje najviac. Niekomu vyhovuje bicykel, inému beh, ďalšiemu posilňovanie, aerobik atď. Ak nie je žiadna kondička, odporúčam, si ju trochu "vypestovať," kým sa niekto odhodlá ísť niekam, kde sa cvičí kolektívne. Takto predíde stresu, pocitu hanby, zbytočnému vnútornému tlaku, že to nezvládne, že bude musieť tréning predčasne ukončiť, odísť. Nie je to preto, že má dôvod hanbiť sa za to, že nemá výdrž ako profesionáli, ale preto, aby jeho srdce stíhalo, aby sa predčasne a intenzívne nezadýchaval, aby jeho telo nebolo pri prudkom náhlom preťažení v šoku. Pri akomkoľvek cvičení, tréningu treba zachovať postupnosť. Ide o dlhodobý proces, nie o autodeštrukciu v priebehu niekoľkých dní. Okrem sebadisciplíny je dôležité mať taký cieľ, ktorý časom nedemotivuje, lebo bol prehnaný alebo nereálny. Nemusíme chcieť mať hneď svaly ako kulturista, telo pevné ako skala. Poteší každý úspech, veď to robíme pre seba, nesúťažne, nemáme sa kam ponáhľať. Inak si tréningy iba znechutíme. Každý človek je originálny. Niekto má genetickú predispozíciu pribrať viac, iný nepriberie, ani keby sa veľmi snažil. Športovať a zdravo sa stravovať, našťastie, môže každý ako-tak zdravý človek (úplne zdravý dnes už nie je asi nikto).


Prečo športovať a ako začať?

Ako motiváciu uvádzam článok v tejto kategórii s názvom Bežecký tréning a rady pre amatérov.

Na záver by som sa chcel vyjadriť k proteínovým a iným výživovým doplnkom a vitamínom v tabletách. Ono to znie nevinne - výživový doplnok - v skutočnosti je to pre bežného človeka zbytočnosť. Svalová hmota zmohutnie za pomerne krátky čas a zaťažuje srdce, chrbticu. Rôzne prípravky sú záťažou pre pečeň a obličky. Profesionálni športovci majú osobitý jedálniček a nech mimo neho užívajú, čo chcú (predsa len ich tréningy sú tvrdé, namáhavé a hlavne, títo ľudia sú pravidelne fyzicky maximálne zaťažovaní). Nám by to viac ublížilo, ako prospelo. Vitamíny vo forme tabliet pre dospelých zasa môžu zaťažovať tráviaci trakt, a pritom sú plne nahraditeľné ovocím, zeleninou, vajíčkami, rybacím mäsom a mliečnymi výrobkami. Tiež vrelo odporúčam užívať probiotiká.

Začať sa hýbať dokáže každý, len nie každý môže robiť to isté. Každý nech si nájde tú svoju činnosť, ktorá mu nebude spôsobovať nepríjemnú bolesť a nech nikto nezabudne na postupnosť, trpezlivosť a vytrvalosť v športe, ktoré raz prinesú dobré ovocie. Nechcime mať svaly ako kulturisti, dosahovať takmer okamžité, na prvý pohľad rozoznateľné zmeny. Robíme to kvôli sebe, nie kvôli pohľadom iných! Hlavnou zásadou je cítiť sa dobre, nie vyzerať ako niekto iný. Krása nie je vždy to, čo sa prezentuje vo veľkom... .