Mužská homosexualita očami mužov s výlučnou erotickou aj emocionálnou príťažlivosťou k rovnakému/opačnému pohlaviu


Vyhodnotenie dvoch dotazníkov:

Mužská homosexualita očami mužov s výlučnou erotickou aj emocionálnou príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu

Mužská homosexualita očami mužov s výlučnou erotickou aj emocionálnou príťažlivosťou k opačnému pohlaviu

Prieskum realizovaný od 1. 6. 2017 do 30. 11. 2017 (s vyhodnotením 28. - 31. 1. 2018).


Kto stál za dotazníkovým prieskumom? 

Prieskum realizoval Ján Poľa v rámci webových stránok citlivetemy.sk a chlapom.sk. Jeho meno nebolo uvedené v úvodnej časti dotazníkov, nakoľko existovali odôvodnené obavy, že by vyplňovanie dotazníkov mohlo byť manipulované. Dôvod? Ján Poľa sa zaoberal (aj) problematikou homosexuality na Slovensku osem rokov ako dobrovoľník a jeho meno sa dostalo do povedomia aj laikov a aktivistov, ktorí jeho činnosť odsúdili skôr, ako ju bližšie spoznali a rôznymi spôsobmi sa usilovali o jeho zdiskreditovanie. Na Slovensku je tendencia morálne a inak diskvalifikovať za inú skúsenosť, dehonestovať človeka. Je potrebné zdôrazniť, že nie sme zvyknutí uvažovať o citlivých témach inak, ako je nám podsúvané. Ján Poľa nie je a nikdy nebol ovplyvnený žiadnou organizovanou náboženskou či mimovládnou lobistickou skupinou (anti-gay ani pro-gay). Bol známy tým, že o homosexualite čerpal informácie z praxe - z mnohých rozhovorov s dotknutými a usiloval sa o prezentáciu biologickej, duševnej a duchovnej stránky problematiky. Verejne vyjadril svoj nesúhlas s existenciou ľahko dostupných sexzoznamiek pre homosexuálov a s deštruktívnymi následkami aktivít lobistov za údajne chýbajúce práva homosexuálov a skvalitnenie ich života (bez skutočného záujmu o potreby jednotlivca, bez žiadnej morálnej podpory, iba podnecovaním k odporu, nenávisti a zbožšťovaním homosexuality a jej nositeľov).

So šírením dotazníkov pomáhali autorovi projektu dvaja dobrovoľníci.

Koľko mužov sa zapojilo do prieskumu?

Presne 422 mužov, z toho 210 homosexuálne a 212 heterosexuálne orientovaných.

Kde boli respondenti hľadaní, koľko ich bolo oslovených a aké opatrenia sa zaviedli, aby nedošlo k mareniu prieskumu?

Oslovených bolo vyše 5000 heterosexuálnych mužov cez rôzne najpočetnejšie skupiny na Facebooku (najmä vysokoškolskí študenti) inzerátom (oznamom) v skupine. Homosexuálne orientovaní muži boli oslovovaní v dvoch skupinách na Facebooku (okolo 1000 mužov) a potom individuálne na zoznamovacích portáloch (na Slovensku a v Čechách sú to iba sexzoznamky), kde bolo oslovených ďalších asi 500 mužov.

Hlavným opatrením bola povinnosť prihlásiť sa do Google účtu pred vyplňovaním dotazníka. Spracovávateľ odpovedí k e-mailom nemal prístup, ale daný krok zabezpečil vyplnenie dotazníka jednou osobou iba raz. Prinieslo to i negatíva - strach a nedôvera nedovolili niektorým osloveným sa prihlásiť ani po ubezpečení, že osobné údaje nie sú prístupné ani spracovávateľovi odpovedí. Iní zasa Google účet nemali. Ďalším opatrením bolo už spomenuté neuvedenie mena autora dotazníkov.

Aký bol cieľ dotazníkového prieskumu?

Cieľom bolo priniesť nové svetlo do problematiky homosexuality. Ďalej znovu otvoriť diskusiu o homosexualite (pohľad naň, informovanosť, spokojnosť...), spoznať životný štýl, myslenie a hranice osôb s touto preferenciou, zjednotiť ľudí s rôznymi pohľadmi na problematiku, aby si dokázali sadnúť k jednému stolu, poukázať na to, že homosexualita zostáva problémom najmä v rodinách, ktoré ju nepoznajú pravdivo (ateistických i kresťanských) a pri jedincoch s egodystóniou či bisexuálnou praxou. 

Stále žneme (a naďalej budeme žať) následky dlhoročného zavádzania pseudovedeckou komunitou a selektovania informácií médiami o tom, čo vlastne pravá homosexualita (nie homosexuálna aktivita) je a máme chaos v pojmoch. Často sa nám akoby nechce vedieť o homosexualite viac a poznať pravdu. Preto bola potreba znovu otvoriť túto tému. Najmladšia generácia už disponuje jasným a nevyvrátiteľným postojom k homosexualite, a podľa neho si aj zariaďuje svoju budúcnosť, formuje svoj prístup k sebe a iným ľuďom.


Vyhodnotenie dotazníkov

Otázky boli kladené tak, aby umožňovali výber jednej z možností alebo viacerých možností (pri otázkach s výberom viacerých možností šlo len o percento výskytu danej možnosti, nie o počet respondentov - preto nie je možné percentá sčítavať). Zopár z nich umožňovalo iba povinnú alebo nepovinnú voľnú odpoveď. Takmer pri každej otázke bola voľba doplniť možnosť, čo značne skomplikovalo vyhodnotenie odpovedí. Autor však umožnil túto voľbu z dôvodu náročnosti témy a možnosti vyjadriť inú, nepredtlačenú odpoveď. Pokiaľ takýchto odpovedí bolo viac, doplnili sa k odpovediam pri vyhodnocovaní. Ak odpovede obsahovo znamenali jednu z už uvedených možností, pripočítali sa k danej možnosti. Väčšinou však boli zaradené do priečinka "Iné" (kvôli prehľadnosti grafických znázornení) a ich príklady budú uvedené pri konkrétnom vyhodnotení. Nahliadnuť do originálneho výstupu odpovedí je možné po požiadaní (možnosť zaslania všetkých odpovedí v Exceli na osobný e-mail).

1. Koľko máte rokov?

Priemerný vek homosexuálnych mužov bol 28 rokov. Priemerný vek heterosexuálnych respondentov bol 24 rokov. Drvivú väčšinu tvorili muži medzi 18. a 40. rokom života. 

Dosiahnuté vzdelanie bolo v daných dotazníkoch nepodstatné, ale vzhľadom k tomu, kde boli respondenti oslovovaní, možno skonštatovať, že najmladšiu vekovú kategóriu tvorili v prevažnej miere vysokoškolskí študenti.

2. Počuli ste o výsledkoch výskumov biologických (vrátane genetických) aj psychosociálnych vplyvov na vznik homosexuality?

Viac ako 30% homosexuálnych mužov nepočulo/nečítalo - nevie o výsledkoch rôznych výskumov o vzniku homosexuality (buď im nedôverujú, alebo ich to nezaujíma). Takmer 50% opýtaných však má vedomosť o tom, že neexistujú len biologické či genetické vplyvy na vznik homosexuality. To, že takmer polovica opýtaných heterosexuálov nepočula o príčinách vzniku homosexuality, svedčí aj o tom, že sa o problematike na Slovensku nikdy nehovorilo veľa, skôr sa tabuizovala či vzbudzovala nezáujem.

3. Študovali ste plné a originálne znenia biologických (vrátane genetických) výskumov vzniku homosexuality a poznáte ich závery?

Je prekvapivé, že asi 85% opýtaných homosexuálov si nečítalo plné znenia alebo im stačili mediálne interpretácie výskumov o stave, ktorý sa ich bytostne týka a ovplyvňuje celý ďalší osobný život. Ich odpovede sa štatisticky takmer zhodujú s odpoveďami heterosexuálnych mužov, ktorých sa homosexualita týka veľmi okrajovo.

4. Pochybovali ste niekedy o tom, či výsledky biologických (vrátane genetických) výskumov o vzniku homosexuality reflektujú skutočnosť?

V otázkach homosexuality plne dôveruje výskumníkom asi 1/5 opýtaných.

Z iných odpovedí spomenieme napríklad: "Je množstvo rôznych zdrojov, ktoré hovoria množstvo rozumných vecí. Neviem, čo si mám myslieť." "Na každý výskum sa treba pozerať s dávkou skepticizmu." "Ak sa nemýlim, nič sa nepodarilo s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť. Príčinu vzniku homosexuality stále nepoznáme." "Mám na to zložitejší názor." "Oba môžu mať podobnú váhu. Život, sexualita a správanie sú veľmi zložité záležitosti." "O výsledkoch biologických výskumov nepochybujem, psychosociálne činitele beriem v úvahu, no s rezervou." "Nesledujem ich." "Nedôverujem im." "Myslím si, že tých (prelomových) biologických je zatiaľ, alebo aspoň ja som ich zachytil, relatívne málo. A počkal by som na ďalšie kontrolné." "O prítomnosti genetických, fyziologických či psychosociálnych vplyvov na formovanie homosexuality nepochybujem. Ale je otázne, či mám úplne dôverovať médiám a (pseudo)výskumom v ich tvrdeniach a "štatistikách" o tom, akú veľkú rolu môže akýkoľvek z týchto vplyvov (genetický, fyziologický, psychosociálny vplyv) pri formovaní homosexuality zohrať." 

5. Myslíte si, že sa pri tej istej osobe môže časom zmeniť pohlavie erotickej náklonnosti? Napríklad zo ženy na muža a naopak.

Hoci v našej spoločnosti existuje úzus, že heterosexualita sa môže zmeniť na homosexualitu, 43,8% opýtaných homosexuálov si nemyslí, že existuje opačný jav. Heterosexuálni muži boli o niečo menej skeptickí a viac ako polovica z nich (53%) je presvedčená o tom, že by homosexuála raz mohlo eroticky priťahovať opačné pohlavie.

6. Označte tie z uvedených psychosociálnych vplyvov vzniku homosexuality, ktoré, podľa Vás, uvádzajú niektorí autori zo svojej psychoterapeutickej praxe.

Či už homosexuálni alebo heterosexuálni muži, obe skupiny väčšinou označili  jednu alebo viacero zo skutočných možností (7), ktoré uvádzajú odborníci zo svojej psychoterapeutickej praxe, ako najvýznamnejšie z psychosociálnych faktorov vzniku homosexuality (dá sa povedať, že všetci autori, ktorí sa viac opierajú o tieto vplyvy, kdežto tie genetické či biologické by pre nich boli v praxi nepoužiteľné, nie je možné s nimi pracovať). Ostatné možnosti (6) boli vymyslené autorom dotazníka. Odborníci a laici sa rozchádzali iba v nasledujúcich troch možnostiach: 

1. "Otec, ktorý používa fyzické tresty." Túto možnosť odborníci na dušu zvyčajne neuvádzajú ako jednu z hlavných príčin. To ale neznamená, že otec alkoholik a/alebo tyran nie je zodpovedný za daný stav dieťaťa, hoci výsledný efekt v identite a sexualite vo veľkej miere závisí aj od správania a postavenia matky v rodine.

2. "Otec, ktorý sa nevenuje typicky chlapským činnostiam." Nemusí sa venovať. Nemusí byť dokonalým mužom ani otcom. Dôležité je, ako sa správa k sebe, synovi a iným ľuďom, a ako k nemu pristupujú najbližší i širšie okolie. Dieťa vycíti, čo je hrané a čo je skutočné. Pokiaľ má s otcom vzťah, miluje ho bez podmienok, takého, aký je. Až neskôr dokáže rozlišovať, či sa otcovi krivdí alebo žne negatívny prístup oprávnene (a začne ho samo kritizovať). Pokiaľ ho ale kritizujú všetci okolo od raného detstva dieťaťa, dieťa automaticky preberá tento pohľad, internalizuje a generalizuje daný model muža ešte skôr, ako je schopné vlastného nezaujatého kritického posudzovania. Matku si, naopak, môže nekriticky zbožštiť. Pokiaľ si napriek kritike zachováva pozitívny vzťah k otcovi, začne v sebe potláčať množstvo vecí na úkor vlastného duševného zdravia (naučí sa, že pred mamou či starou mamou nie je správne hovoriť o otcovi to pozitívne, čo cíti a pod.).

3. "Otec, ktorý uprednostňuje iného syna." Celkovo je pre dieťa veľmi bolestivé, ak musí vnímať inakšie prístupy k nemu a ostatným súrodencom. Pokiaľ sa neocenia schopnosti každého dieťaťa a pokiaľ dieťa nezažije rovnakú priazeň a ochotu učiť ho, vzniká problém so sebadôverou a sebavedomím dieťaťa, niekedy aj v spojení s krízou v rodovej identite.

Respondenti nezabudli ani na vplyv kolektívu. K správnym možnostiam by ešte mohlo byť zaradené sexuálne zneužitie v detstve. Všetky tieto vplyvy si vyžadujú psychoterapeutické vedenie.

7. Ako podľa Vás vzniká psychická sexualita u človeka a na základe čoho to tvrdíte?

Odpovede odhalili neznalosť pojmu "psychická sexualita" a nedostatočnosť pri rozlišovaní toho, čo je biologická a čo psychická sexualita.

33% opýtaných homosexuálov sa pokúsilo odpovedať. A z nich 34% opäť hovorilo o biologických či genetických vplyvoch. Z iných odpovedí uvádzame tieto:

  • Je to o rodovom fílingu a naplnení, o pohľade na seba a obe pohlavia cez vzťahy s rovnakým i opačným pohlavím už od detstva. 
  • Nie som si istý pri heterosexualite, homosexualita pravdepodobne vplyvom zranení z obdobia dospievania. Tvrdím to na základe toho, čo som čítal v odbornej literatúre, a na základe vlastných skúseností: zlý vzťah s rovesníkmi na základnej škole, osamelosť a nenaplnená túžba patriť do kolektívu, zlý vzťah s otcom, komplex menejcennosti v pohlavnej role. Nepripadal som si dostatočne ako muž, bol som príliš slabý v športe, manuálnej zručnosti a iných veciach, a naopak, bol som dobrý v tom, v čom dievčatá a konkuroval som im v snahe o post najväčšieho "bifľoša" triedy.
  • Kombinácia výraznej osobnosti matky, jej poukazovanie na chyby otca, nedostatočne mužské správanie otca, neschopnosť zdravého sociálneho vývinu v kolektíve. Na základe vlastnej skúsenosti.
  • Myslím si, že vzniká na základe pocitov človeka, či sa cíti byť okolím uznávaný ako muž (poprípade žena), alebo či je nedocenený a ponižovaný v tejto oblasti. Mám troch starších bratov a vždy som sa cítil byť malý a slabý... nehodný porovnávať sa s nimi. Nikdy som sa necítil, že medzi nich patrím. Osobne si preto myslím, že moja psychická sexualita sa odvíjala od týchto pocitov menejcennosti.
  • Každý máme, za pomoci epigenetických spúšťačov, dané, či sa homosexualita prejaví alebo nie. Následne vplyvom prostredia homosexualita vznikne alebo nevznikne. 
  • Psychická sexualita sa vyvíja už od útleho detstva a vplýva na ňu množstvo faktorov. Už od prvotných socializačných faktorov (rodina, škola) sa utvára mienka a následná psychická náklonnosť k pohlaviu. Predpokladám, že sexualita sa tvorí hlavne z emočného prežívania každého človeka podľa toho, koľko času mu jednotlivé osoby venovali, resp. aké skúsenosti má s danými osobami, a tým pádom aj pohlavím. Tým, že dieťa ešte nerozoznáva každú osobu ako jednotlivca, prichádza ku generalizácii, a tým odsudzuje veľkú skupinu ľudí, pretože pri danej osobe neprežívalo záujem alebo náklonnosť k nej. 

Odpovede heterosexuálnych mužov (odpovedalo 35% zo všetkých mužov) sa týkali hormónov, genetiky, naučenia sa homosexualite v rodine či zanedbania rodičmi. Zaznamenali sme ešte výraznejšiu dezorientovanosť pri pojme "psychická sexualita." Z iných odpovedí uvádzame tieto:

  • Väčšina homosexuálov sú zranení hlavne z obdobia detstva či puberty, prípadne boli sexuálne zneužití blízkym členom rodiny. 
  • Vzniká na základe vzťahových skúseností z rodiny a školského kolektívu, ktoré sú formované hlavne cez osobnostné charakteristiky človeka a ovplyvnené jeho sociálnym pôvodom. 
  • Ako kompenzácia nenaplnených túžob.
  • Podľa mňa z časti to môže byť aj vrodené, ale skôr by som povedal, že je to spôsobené traumami v detstve. Tvrdím to na základe skúsenosti v mojej rodine. 

8. Mali ste doma zviera, ktoré sa správalo homosexuálne? 

9. Ak ste v predošlej otázke odpovedali "Áno", pozorovali ste na ňom toto správanie: a) Keď bolo mláďa. b) Iba raz počas obdobia jeho pohlavnej zrelosti. c) Iba v špecifických situáciách počas obdobia jeho pohlavnej zrelosti. d) Pravidelne počas celého obdobia jeho pohlavnej zrelosti.

8. a 9. otázka boli obyčajným zamyslením sa nad tým, či je vôbec možné porovnávať primitívne sexuálne inštinkty zvierat a komplexnú sexualitu človeka. Opäť niečo, čo je desaťročia podsúvané verejnosti médiami, najmä pri problematike homosexuality. Avšak aj tí, ktorí sexualitu zvierat a človeka považujú za rovnocenné psychosexuálne kvality, iba v 37,5% (z 23% homosexuálov) a 36,8% (z 18% heterosexuálov) odpovedali, že homosexuálne správanie pri domácom zvierati pozorovali pravidelne v jeho dospelosti (možnosť d).

10. Koľko heterosexuálnych priateľov (myslí sa vzájomný, dlhodobý, hlboký, dôverný kontakt) máte? A heterosexuálov sme sa pýtali: "Koľko homosexuálnych priateľov (myslí sa vzájomný, dlhodobý, hlboký, dôverný kontakt) máte?"

Takmer 70% homosexuálov z nášho dotazníka má viac ako dvoch heterosexuálnych priateľov a 56% heterosexuálov nemá ani jedného homosexuálneho priateľa. Tieto vyššie percentá ale môžu byť spôsobné (okrem javu "minorita vs. majorita") nepochopením pojmu priateľstvo alebo faktom, že mnohí heterosexuáli ani len nevedia, že majú za priateľa homosexuála (čo ale značne odporuje definícii hlbokého priateľstva).

11. Ako by ste hodnotili svoj vzťah s otcom? A heterosexuálov sme sa pýtali: "Ak ste v predchádzajúcej otázke označili odpoveď inú ako "Ani jedného", možno viete, aký vzťah mal ten jeden alebo jeden z nich, pokiaľ ich máte viac, so svojím otcom: a) Vzťah otec - syn bol veľmi hlboký a živý už odmalička. b) V detstve to bolo super, teraz to už nie je také dobré. c) Boli tam problémy najmä v detstve, ale teraz je to už v poriadku. d) Ten vzťah nebol nikdy výnimočný ani hlboký. e) Otca nepoznal z rôznych dôvodov. f) Nehovoril mi o svojom otcovi. g) Iné.

Je potrebné zdôrazniť, že z heterosexuálov odpovedala ani nie polovica, teda presne 90 (42%) opýtaných (vyhodnotiteľných odpovedí), ktorí mali aspoň jedného homosexuálneho priateľa a vyjadrili sa k jeho vzťahu s otcom.

Aj homosexuáli, aj heterosexuáli popisujú (včasné, neskoršie, permanentné) narušenie alebo nevytvorenie vzťahu k otcovi v rodinách homosexuálov, čo je aj štatisticky signifikantné. Na matku a kolektív sme sa nepýtali, no ich vplyv nie je možné pri komplexnom hodnotení vynechať, ako aj vlastné vnímanie seba, osobné prežívanie tráum a skúseností s obomi pohlaviami, ktoré je u každého jednotlivca iné.

12. Je nejaká osoba rovnakého pohlavia, o ktorej viete, že je heterosexuálna, Vaším vzorom? Ak áno, prečo? Ak takú osobu nemáte, napíšte "Nie". Môže ísť aj o verejne známu osobu, ktorú nepoznáte osobne. A heterosexuálov sme sa pýtali: "Je nejaká osoba rovnakého pohlavia, o ktorej viete, že je homosexuálna, Vaším vzorom? Ak áno, prečo? Ak takú osobu nemáte, napíšte "Nie". Môže ísť aj o verejne známu osobu, ktorú nepoznáte osobne."

Necelá 1/3 (63, 30%) opýtaných homosexuálov napísala konkrétny heterosexuálny vzor rovnakého pohlavia alebo iba vyjadrili súhlas. Niektorí svoj výber aj zdôvodnili. 43 (20%) heterosexuálov napísalo meno nimi rešpektovaného homosexuálneho muža. Skloňovali sa väčšinou mená slávnych, napr. Freddie Mercury, Elton John, Jim Parsons a iní, ale aj dvaja kamaráti.

13. "Kto je pre Vás gay?" pýtali sme sa heterosexuálov. Bolo možné vybrať si viacero možností.

Najviac označení získali dve možnosti: "Niekto zženštilý." a "Niekto, kto sa ničím podstatným nelíši odo mňa." Z iných odpovedí sa najviac vyskytovala odpoveď v zmysle: "Niekto, kto je proste homosexuálny/gay/na mužov." Invektív bolo len zopár (4) .

14. Čo Vás najviac vzrušuje na inom mužovi? Otázka pre homosexuálov.

Odpovede potvrdili pudovosť muža ako takého a homosexuálne túženie po absentujúcich alebo nevidených vlastných mužských črtách. V odpovediach v kategórii "F. Iné" bol väčšinou uvedený výzor, zovňajšok, mužnosť, mužská energia a v 7 prípadoch správanie, osobnosť, buď samostatne, alebo v kombinácii s výzorom.

15. Súhlasíte s tým, aby sa mohli homosexuálni jedinci sobášiť a vychovávať dieťa v páre v spoločnej domácnosti? 

To, s čím by nadpolovičná väčšina homosexuálnych mužov nemala problém, by zrejme prekážalo viac ako 40% heterosexuálnych mužov. S výchovou dieťaťa homosexuálnym párom by nesúhlasilo vyše 20% mužov z oboch skupín.

16. Je podľa Vás tradičná rodina zastaranou inštitúciou, vyžadujúcou si nové zákonné zadefinovanie? 

Kým homosexuálni muži by si zrejme presadili možnosť sobášiť sa a vychovávať dieťa v páre na Slovensku ako rodina, heterosexuálni muži si hája manželstvo ako zväzok muža a ženy s prednostným právom vychovávať vlastné alebo adoptované dieťa. 

Z iných odpovedí homosexuálnych mužov:

  • Podľa mňa definícia rodiny neznamená matka, otec, dieťa. Pokiaľ má dieťa napr. dvoch otcov, ktorí sa milujú a milujú svoje dieťa nadovšetko, tak je to lepšie, ako mať matku a otca ktorí sa nemilujú a rodina nefunguje. A zákonné zadefinovanie? Pravdepodobne áno.
  • Nemám rád pojem "tradičná rodina" a pod. Rodinu môže tvoriť hocikto, nielen otec, mama a deti. 
  • ...čo je to "tradičná rodina"...? Muž hrubý k žene, denne opitý, makajúci celý deň, aby uživil 10 detí, na ktoré nemá žiaden čas a nevyjadruje im city...? 
  • Tradičná rodina nech ostane tradičnou, len nech sa právne upravia vzťahy homosexuálnych jedincov v páre a k deťom, ktoré by chceli vychovávať.

Z iných odpovedí heterosexuálnych mužov:

  • Áno. Tradičná monogamia je zastaralou inštitúciou. Avšak v rodine by mali byť vždy opačné pohlavia, aby dieťa malo ľahšiu schopnosť socializácie a nie iba pretvárka jedného z rodičov na rolu opačného pohlavia. 
  • Nie. Rodina je základ a každá rodina má pozostávať z otca, matky a detí. 
  • Nie, "rodina" s dvomi mamami alebo otcami by pre mňa nikdy nebola plnohodnotnou. Je to len hra na rodinu.

17. Myslíte si, že by u človeka, ktorý by terapeuticky pracoval na svojom rodovom naplnení, mohlo aspoň čiastočne dôjsť k zmene erotickej náklonnosti?

Nadpolovičná väčšina homosexuálov a takmer 2/3 heterosexuálov nevedeli odpovedať alebo súhlasia s tým, že by niekedy v živote jednotlivca mohlo dôjsť k zmene erotickej náklonnosti. Jasné "nie" nedostalo pri homosexuáloch očakávanú väčšinu.

18. Je podľa Vás potrebné hovoriť o homosexualite viac (s výberom viacerých možností)?

Rôzne sexuálne orientovaní muži majú podobnú a celkom jasnú predstavu o tom, čo všetko je potrebné v informovanosti, podpore či prevencii v súvislosti s homosexuálnou problematikou v spoločnosti dosiahnuť, zlepšiť, skvalitniť. Napriek tomu sme mali z iných odpovedí heterosexuálov pocit, že nechcú, aby sa problematika otvárala verejne. Predpokladáme, že to nie je ani tak kvôli odporu, ale zo strachu z toho, že by sa mohlo zákonne presadiť niečo, čo bude pre väčšinu nevýhodné a dotkne sa to hlavne detí. Táto otázka by mohla byť predmetom ďalšieho výskumu.

Z iných odpovedí (prvých päť príkladov od heterosexuálov, zvyšné dva od homosexuálov):

  • Netreba to riešiť, iba tolerovať.
  • Nie, pretože to robí nejakú reklamu a snaží sa to znormalizovať. Malo by to byť tabu a spoločnosťou toto správanie odsudzované, podotýkam správanie, nie homosexuál ako taký. 
  • Riešiť to treba iba s odborníkmi.
  • Nie, myslím si, že v súčasnosti dochádza v médiách skôr k vyzdvihovaniu homosexuálneho vzťahu ako toho modernejšieho a lepšieho. Táto téma je zbytočne medializovaná a rozdúchava vášne. Nikde vo svojom okolí som nezaznamenal prejav ani názor namierený nenávistne voči homosexuálom... 
  • V školách je potrebná opatrnosť, aby sa do pozadia spoločnosti nevnášala nejaká propaganda. Ale školský psychológ by sa určite nemal tejto témy strániť a mal by o týchto veciach viesť so študentmi aj vyučujúcimi dialóg (pokiaľ si to situácia vyžaduje). 
  • Nevnucovať a nepresviedčať deti o tom, čo je správne a čo nie. Presne to sa robilo v stredoveku cirkvou a vieme, ako to dopadlo. Všetko s rozumom. 
  • Nie je potrebné o tom viac hovoriť... Vtedy to bude O.K., keď gayovia začnú žiť zdravé vzťahy a ukazovať, že žijú super hodnoty.

Otázky kladené iba heterosexuálnym mužom

19. Vedeli ste, že existuje početná skupina homosexuálnych mužov, ktorí si prajú byť vedení a učení heterosexuálnymi mužmi akoby v bratskom vzťahu (teda bez sexuálneho motívu)? 

20. Vedeli ste, že homosexuálni muži pri svojich heterosexuálnych vzoroch (vzoroch vonkajšími i vnútornými kvalitami) v osobných, hlbokých, pravidelných kontaktoch, môžu zažiť spontánne utlmenie homoerotických túžob?

Veľmi podobné grafické znázornenia hovoria o tom, že väčšina niečo podobné, o čom sa zmieňujeme v 19. a 20. otázke, počula prvýkrát v živote. Niektorých zarazilo slovo "brat" (ktoré sa ešte vyskytne v ďalšej otázke). Muži v priečinku "Iné." vyjadrili hlavne nesúhlas s tvrdeniami v oboch otázkach.

21. Boli by ste ochotný sprevádzať muža s homosexuálnymi sklonmi, ktorý si Vás vyberie na nesexuálny kontakt, a byť mu skutočným bratom (s výberom viacerých možností)?

Muži väčšinou neprijímajú za brata niekoho, kto ním pokrvne nie je. A svoj vzor si potrebujú vyberať sami, hoci homosexualita je častou prekážkou pre vzor i budovanie hlbšieho vzťahu. K niečomu, čo je proti mužskej prirodzenosti, môže povzbudiť zážitok s takýmto vzťahom v rodine alebo v priateľstve, prípadne vierovyznanie. Nie ojedinele sa stáva, že i pokrvný brat je vnímaný ako niekto cudzí, konkurent, nezaujímavý atď. Mužom chýbajú cenné zážitky v bratských vzťahoch a i nesmierne sexuálne príťažliví a duševne zdraví bratia sa na seba dívajú inak. Ak je muž schopný takéhoto pohľadu na príbuzného muža, je to schopný zopakovať aj vo vzťahu s iným mužom, v ktorom sa vybuduje takéto mužské spojenectvo, prepojenie alebo bratstvo. Sprevádzanie homosexuála si pod istými podmienkami teraz alebo neskôr vie predstaviť 20% - 27% opýtaných, ale nie účelovo, potrebujú si vybrať, odsúhlasiť a mať hranice. 5% - 15% si to zatiaľ nevedia predstaviť, myslia si, že je to hlúposť alebo pri danej možnosti cítili odpor.

22. Ako vnímate homosexuálny experiment (nie homosexuálnu orientáciu)?

Homosexuálny experiment stále nie je považovaný za vhodný zážitok tých liberálnejších jedincov, ale aj v iných odpovediach bolo citeľné, že takýto experiment je v našej spoločnosti ďaleko akceptovanejší ako pred 30 a viac rokmi. "V modernej spoločnosti sa hranice toho, čo je primerané, posúvajú dovtedy, až kým nenastane kultúrny obrat. Mne je to jedno, čo chcú ľudia skúšať, ja by som sa takéhoto experimentu nezúčastnil." "Ak chce niekto robiť homosexuálny experiment, je pravdepodobne homosexuál." 

Otázky kladené iba homosexuálnym mužom

23. Prečo je názor, že homosexualita nie je daná biologicky, geneticky, taký nepopulárny? Otázka s výberom viacerých možností. 

  • Budí to zdanie, že homosexualite sa učíme počas života v rodine a/alebo v liberálnej spoločnosti a že je možné ju prekonať. (56,7%)
  • Je neprípustné, aby niekto mal dôvod k opätovnému označovaniu homosexuálov za chorých. (41%)
  • Zložitým psychologickým javom a nadväznostiam sexuologických javov na tie psychologické laici rozumejú oveľa menej ako tvrdeniu, že homosexualita je vrodená a nemenná. (30%)
  • Je nežiaduce, aby mal nejaký homosexuál možnosť dobrovoľne podstupovať liečbu; v tomto musíme byť jednotní, pretože inak sa kompromitujeme. (11,4%)
  • Opak by narobil oveľa viac zla v životoch jednotlivcov, v rodinách i spoločnosti. (9,5%)

25 osôb sa rozhodlo odpovedať inými slovami (bezo zmeny obsahu) alebo celkom inak (vyjadrili nesúhlas alebo odpovedali mimo otázky).

24. Ste spokojný s dostupnými webmi a aktivitami pre homosexuálnu komunitu? 

25. Ak ste v predošlej otázke vyznačili na číselnej stupnici 1, 2, 3 alebo 4, aké weby a aktivity by ste (ešte) privítali?

27% homosexuálov je menej spokojných, 29% je viac spokojných a 44% je stredne spokojných. Čo by tí menej a stredne spokojní očakávali viac? Emocionálnu podporu, poradenstvo pre mladých, informujúce weby (viac článkov o tom, ako žiť šťastný život, viac článkov, štúdií a odporúčaní na knihy, ktoré rozoberajú možnosť uzdraviť SSA*, viac praktických tipov, napríklad na psychoterapeutov, ktorí sú ochotní pracovať na traumatických životných zážitkoch a hojiť tak rany, ktoré spôsobujú SSA), prednášky, zapájanie cirkví, reálne skupinky, aktivity, psychologickú pomoc, svedectvá zo života bežných gayov, nie Gay Pride, on-line psychológov, zoznamky s certifikátmi o zdravotnom stave osôb ponúkajúcich sexuálne služby, verejné diskusie, gay friendly podniky, zmenu zákonov, moderované slušné weby pre gayov, linky dôvery či poradne aj pre homosexuálne páry...

*SSA Same-Sex Attraction - príťažlivosť k rovnakému pohlaviu

26. Kedy by, podľa Vás, mal muž/chlapec začať žiť pohlavne aktívne? 

Takmer polovica opýtaných volí pohlavný styk z lásky, vyhýba sa teda náhodným sexuálnym kontaktom. Vyvracia to mýtus o vyššej miere promiskuity v porovnaní s heterosexuálnou väčšinou. Iné odpovede: 

  • V okamihu dosiahnutia plnej fyzickej a emocionálnej zrelosti, čo je však podmienené osobnostnými, sociálnymi atď. faktormi, ktoré sa u každého jedinca rôznia. Niektorí ľudia nie sú schopní dosiahnuť plnú zrelosť do smrti. 
  • Nezáleží na veku, pokiaľ sú partneri opatrní.
  • Rozhodne nie od 13. rokoch, ako to už je v dnešnej dobe zaužívané. Jedna vec je zvedavosť a druhá ozajstný sex. Zvedavosť by som zaradil do veku cca 15 - 17 rokov a ozajstný sex s emocionálne podloženým vzťahom do cca 20 - 24 rokov.

27. Zažili ste už niekedy taký kontakt s mužom, ktorý Vás eroticky priťahoval, postupne Vás bezpodmienečne prijal a i Vy ste pri ňom pociťovali aspoň malú zodpovednosť za jeho šťastie a životné smerovanie, a vtedy ste pochopili, že ho milujete ako brata, nie ako sexuálneho partnera?

48,1% mužov zažilo zmenu pohľadu na muža, ktorý ich na začiatku kontaktu eroticky priťahoval, ale ktorému sa podarilo viac napĺňať iné ako sexuálne potreby. Príklady iných odpovedí: "Erotická príťažlivosť nikdy nevymizla." "Trvalo to príliš krátko." "Áno, niečo podobné."

28. Ak máte/mali ste homosexuálny partnerský vzťah, uveďte, (1.) koľko trvá alebo koľko trval ten najdlhší. Vedľa toho napíšte, (2.) koľký v poradí bol/je daný vzťah a (3.) či v tom doteraz najdlhšom vzťahu žijete/žili ste v spoločnej domácnosti alebo väčšiu časť týždňa v priemere žijete/žili ste každý zvlášť. 

Vyhodnotených bolo 65 odpovedí (18 bolo nevyhodnotiteľných). Priemerné trvanie homosexuálneho partnerského vzťahu bolo 4,35 roka a len 25% párov žilo v spoločnej domácnosti.

29. Aký máte názor na neviazaný sexuálny kontakt (môžete označiť viacero neprotirečiacich si odpovedí)

  • Sex je u mňa vždy spájaný s láskou, úprimnosťou, dôverou a vernosťou. (43,3%)
  • Neviazaný sexuálny kontakt mávam, pokiaľ nemám partnerský vzťah. (35,7%)
  • Praktizujem neviazaný sexuálny kontakt iba výnimočne dlhodobo s jednou osobou, pretože sa nechcem citovo viazať. (11,4%)
  • Využívam neviazaný sexuálny kontakt na to, aby som sa s daným človekom posunul v kontakte ďalej. (10,5%)
  • Využívam neviazaný sexuálny kontakt na to, aby som si daného človeka udržal aspoň na takýto účel stretávania sa. (9%)
  • Nemiešam lásku a sex, preto nevidím nič zlé na tom, ak sa iba sexuálne zabavím s iným mužom, hoci práve mám partnera. Nie je to nevera, pokiaľ svoj sexuálny kontakt nemilujem. (0,5%) 
  • Neviazaný sexuálny kontakt musím praktizovať každý deň. (0,5%) 
  • Akýkoľvek sexuálny kontakt mimo manželského zväzku považujem za nesprávny. (0,5%)

30. Prečo sa, podľa Vás, AIDS úspešnejšie šíri v rámci homosexuálnej komunity? 

Prekvapením bolo vyššie percento (25,2%) pre možnosť "Mnohí ľudia ešte nevedia, že sú HIV+, preto sa častejšie nakazí partner od partnera na začiatku vzťahu, ako od náhodnej sexuálnej známosti." Alarmujúca je skutočnosť, že sa mladí ľudia hanbia ísť na testy, nevedia kam, alebo pravidelné testovanie pri rizikových pohlavných stykoch zanedbávajú. Najbolestivejšie je zistenie, že ste sa nakazili od človeka, ktorého ste milovali (pretože ani sám nevedel, že je HIV+). Je potrebné zdôrazniť, že AIDS nie je jediným pohlavne prenosným ochorením, ktoré môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie až smrť (lymfogranuloma venereum, hepatitídy, HPV a i.). A nemusíme sa obávať len pohlavne prenosných ochorení, ale aj iných intímno-kontaktných nákaz (HHV 4 = EBV, HHV 5 = CMV, HHV 2, pôvodcovia meningitíd a i.). Posledné roky badať útlm rôznych edukačných a prevenčných anti-AIDS programov, aby sa ušetrili finančné prostriedky, ktoré potrebujú HIV+ pacienti na psychologickú podporu a terapiu?! Smutné je, ak internetová zoznamka pre homosexuálov, ktorá navonok podporuje už nakazených klientov, sama amorálnosťou podporuje tiež to, aby sa títo klienti nakazili a ďalší sa ešte len nakazia. Pri niektorých osobách stále absentuje vedomosť prenosu mikrobiálneho pohlavného ochorenia a pretrváva mýtus, že orálny sex je bez rizika. Zabúda sa na nádorové ochorenia šírené či podporované sexuálnymi praktikami (napr. kolorektálny karcinóm, HPV 16 a 18). Takmer vždy je problematika STD spojená s nízkou morálnou podporou, zlyhaním okolia a závislosťou jedinca. V ČR zaznamenali ročný nárast HIV+ pacientov, ktorý pripisujú novej forme závislosti (na chemsexe).

31. Máte vlastného brata/vlastných bratov (na sestry sa v prvých troch možnostiach nepýtam, aj keď ich máte tiež), s ktorým/ktorými ste boli vychovávaný v jednej domácnosti, rovnakými rodičmi? 

Takmer 80% homosexuálnych mužov malo iba sestru/sestry, staršieho brata/starších bratov, boli jedináčikovia, mali okrem starších aj mladších bratov. Podpornou pôdou pre rozvíjajúcu sa homosexualitu v rodine je prevaha ženskej zložky alebo rola mladšieho brata. Vtedy to môže a nemusí byť dôsledok akéhosi emocionálneho vzďaľovania sa rodičov (navzájom i voči dieťaťu) alebo menšieho snaženia sa pri ďalších potomkoch (alebo iných zmien v dynamike rodiny). Vzťah rodiča ku každému dieťaťu je špecifický (je odpoveďou na jeho osobnosť), a je viac než isté, že sexualita človeka súvisí s jeho formovacím prostredím významnejšie, ako dodnes predpokladáme alebo sa chceme domnievať. 

32. Ak ste v predošlej otázke odpovedali "Áno", napíšte, (1.) ako je/sú sexuálne zameraný/í Váš brat/Vaši bratia a (2.) o koľko rokov je/sú starší alebo mladší ako Vy? Ak nepoznáte sexuálne zameranie svojho brata/svojich bratov, uveďte stručný dôvod (napr. ešte je maloletý, nemáme dôverný vzťah a pod.) 

Odpovede neboli hodnotené, nakoľko, až na jednu výnimku, každý respondent tvrdil, že jeho brat/bratia je/sú heterosexuálne orientovaný/í, prípadne jeho/ich sexuálna preferencia nebola známa. V danom prípade nemalo zmysel hodnotiť ani vekový rozdiel a rozšírené odpovede sa v podstate nelíšia od tých pri predošlej otázke. V našom dotazníku 18 respondenti odpovedali, že majú mladšieho heterosexuálneho brata a bratia 8 respondentov boli ešte maloletí. 50 mali starších heterosexuálnych bratov. Viacero odpovedí bolo nekompletných alebo chýbali úplne. Odpovede považujeme za príliš subjektívne a neisté vyjadrenia, nakoľko sexuálna preferencia je javom, ktorý sa aj v rodine zdieľa minimálne alebo vôbec. Cieľom bolo zistiť, aké percento bratov je tiež homosexuálnych a akú rolu pri tom zohráva vekové rozloženie bratov (predmet ďalšieho možného výskumu, skôr však pri osobných rozhovoroch po nadobudnutí dôvery). V rodinách s homosexuálnym synom nie je homosexuálna dcéra (ktorá môže byť duševne poznačená inak) a naopak. Tento jav a jav spomenutý v predošlej otázke nevylučuje, ale ani nepodporuje biologický či genetický základ vzniku a rozvoja homosexuality (alebo skôr špecifického komplexného vnútorného sveta a vnímania osobnosti s homosexuálnymi sklonmi). Nielen posledné dve otázky najlepšie dopĺňa nasledujúce rozprávanie mladého muža.


Ako je to možné?

"Som homosexuál." Táto veta bola najťažšie vyslovenou vetou v mojom živote. Často som si kládol otázky typu: prečo práve ja, ako je to možné, je to vari vrodené? Bolo to náročné, ale časom som prišiel na to, že vlastne moje detstvo prispelo k tomu, ako sa moja orientácia vyvinula. Neverím tomu, že je to vrodené. Homosexuálna orientácia je jedno veľké zranenie. Nasledujúcimi riadkami nechcem nikoho uraziť ani ovplyvniť, ide čisto o moje svedectvo, o to, ako to celé cítim a snažím sa s tým vyrovnať.

Som v poradí piatym synom mojich rodičov. Nič neobvyklé, keďže v minulosti boli mnohopočetné rodiny všade na Slovensku. Lenže tu je zaujímavé to, že aj moji dvaja starší bratia sú homosexuáli. Ako k tomu došlo?

Pochádzam z chudobnej rodiny. Nemať na chlieb, bývať bez elektriny a kúrenia v januári či báť sa toho, že nás vysťahujú kvôli neplateniu nájomného. Takto vyzeralo moje detstvo. S tým by sa ako-tak dalo žiť, lebo dnes si oveľa viac vážim iné veci ako tí, ktorí toho mali dostatok. Ale ranou na mojej duši bolo to, že ma vlastný brat sexuálne zneužil. Ja som tomu nerozumel, mal som sotva deväť rokov, ale hlboká rana zostala.

Moji rodičia nikdy nejako extra nevnímali moje potreby, mysleli si, že mi je dobre. Ale nebolo. Ich túžba mať po dvoch synoch dcéru, bola veľmi silná. Tretí syn, štvrtý syn, piaty syn. Túžba mať dcéru natoľko zatemnila ich myslenie, že veta môjho otca: ,,Keby nechcem dcéru, ani by si nebol na svete," mala horkú príchuť a dlho doznievala v mojom srdci. Roky ubiehali a moji homosexuálni bratia sa odsťahovali. O homosexualite jedného z nich som vedel. Gay zoznamky, podivné stretnutia v hoteloch a na iných miestach mi dávali indície, kde brata zaradiť. Lenže onedlho prišla ďalšia rana. Tretí brat asi desať rokov vravel, že žije s frajerkou. A až keď som sa k nemu odhodlal vycestovať (býva v zahraničí), e-mailom sa mi priznal, že žije s mužom. On, ktorý bol pre mňa vzorom staršieho brata, on, za ktorým som chcel kráčať v jeho šľapajach, on, ktorý ma vedel potešiť ako chlapca, mi o sebe klamal, nechal ma v ilúziách o ňom (vtedy som si ešte myslel, že ja homosexuálny nie som a nebudem). Asi polhodinu som bol zatvorený v izbe a ticho sedel.

Dobre, moji dvaja bratia sú homosexuáli. Prijal som to, hoci som dobre vedel, že toto vrodené byť nemôže. Stále mi rezonovalo v hlave naše detstvo. Onálepkovaní vyvrheli spoločnosti, lebo mama i otec mali všade napožičiavané, v škole šikanovaní a vysmievaní, priateľmi a spoločnosťou neprijatí. A to len preto, že sme nezapadli do predstáv našej dediny.

Roky utekali, rodičia starli. A ja som mal v hlave riadny zmätok. Všetci rovesníci mali priateľky, ale mňa akosi ženské telo neohurovalo. Preto som siahol po gay porne. Moja predstavivosť bola napĺňaná týmto nechutným odpadom do takej miery, že som túžil byť pekný ako tí chlapi na videách. Raz mi to nedalo, a preto som sa narovinu opýtal jedného kamaráta, či sa ho môžem dotknúť na jeho intímnych miestach. A stalo sa. Telo reagovalo a ja som až vtedy pochopil, že som homosexuálne cítiaci.

Prešiel som si aj cez psychológa, ktorý mi pomohol a ozrejmil, aký dopad malo moje detstvo na mňa i mojich bratov. Keď sa dnes pozriem na to všetko, vidím, že je to beh na dlhé trate, počas ktorého viem aj spadnúť a ublížiť si, no mám pri sebe priateľov, ktorí mi rozumejú, pomáhajú mi a napĺňajú ma nádejou, že v budúcnosti isto nezostanem sám. Rodičia to o nás nevedia, moji homosexuálni bratia zase nevedia o mne. A nechcem, aby to vedeli.

Je to môj príbeh v skratke, nielen o vplyvoch, ktoré dokážu zmeniť sexuálnu orientáciu človeka. Príbeh o bolesti a zranení, ktoré sa veľmi ťažko dokáže vyliečiť samo od seba. Pomôcť môže len skutočná láska a prijatie. Takú lásku a prijatie želám zo srdca sebe i vám.

21-ročný muž


Poďme a všetko zrovnajme so zemou, lebo nás nemajú radi?!

"Je až smiešne, ako sa oháňame tým, že sme spoločnosťou najviac netolerovanou skupinou. Keby to bola pravda, musíme sa zamyslieť nad tým, či k tomu ako celok nedávame nejakú zámienku, ale ono to tak celkom pravda nebude. Ja som vyrastal na vidieku, kde som zažil šikanu kvôli tomu, že som ako dieťa žil svoje vierovyznanie na 100%, bol silný introvert, nezaujímal sa o futbal a bol z chudobnejšej rodiny s dedami alkoholikmi. Formálne to bol silno katolícky región. Nemyslím si, že intolerancia sa spája najviac s homosexualitou, ale s akoukoľvek inakosťou a predsudkami. A najväčšia tma býva pod lampou.

Na Slovensku sa nám môže zdať, že homosexuál to má ťažké. O kúsok ďalej, v Prahe, by vás homosexuáli ukameňovali za to, že ste kresťan. Oveľa horšie sa cíti na Slovensku slušný a šikovný Róm, ako gay, ktorý ak chce, pohodlne zakryje - ani nie tak svoju inakosť, ale to, ako ju používa a čo stvára mysliac si, že to kvôli nej. Ak chceme hovoriť o intolerancii, nemali by sme ju spájať s menšinovou sexuálnou orientáciou - ani pri tom najlepšom úmysle."

33-ročný muž


Vybrané poznámky respondentov k dotazníkom

  • Podľa mňa treba riešiť najmä to, aby mladí homosexuáli nemali strach priznať sa k tomu, že sú homosexuáli, aby ich spoločnosť rešpektovala a aby tak neupadali do depresií, ktoré môžu viesť až k sebapoškodzovaniu, inému ubližovaniu si či k samovraždám...
  • Pridal by som možno ešte otázky týkajúce sa psychického stavu, prípadne o názoroch okolia a vysporiadaním sa s tým.
  • Netreba všetkých homosexuálne orientovaných ľudí hádzať do jedného vreca.
  • V prvom rade zmeniť to tabu v spoločnosti, otvoriť dialóg, lebo homosexualita nie je vrodená, je často spôsobená ranami z detstva či dospievania.
  • Touto cestou by som sa chcel poďakovať autorovi dotazníka, pretože ma prinútil zamyslieť sa aspoň na chvíľku nad problematikou homosexuality a vecami spojenými s ňou, o ktorých sa možno nehovorí až tak intenzívne, respektíve, ak sa aj o nich hovorí, mnohí sa týmto informáciám vyhýbajú. Autorovi prajem veľa šťastia so štúdiou a dúfam, že takýchto štúdií bude v budúcnosti viac.
  • Zložito kladené otázky, náročný dotazník.

Aké otázky vyplývajú z vyhodnoteného dotazníkového prieskumu?

Prečo sú homosexuáli dodnes nútení o svojej sexualite klamať a mlčať o svojom nešťastí?

Prečo sa problematika homosexuality vo vedeckých kruhoch stala iba nástrojom krytia jej nositeľov a obhajobou jej nedotknuteľnosti?

Prečo sa o homosexualite na Slovensku nehovorí viac, pokiaľ je potreba a pokiaľ sa stále nepozná homosexualita taká, aká je?

Prečo sa bojíme poznať o homosexualite pravdu? Pretože nevieme, aká je, alebo práve preto, že tušíme, aká je naozaj?

Prečo si nemyslíme, že homosexualita je integrálnou súčasťou psychiky konkrétneho jedinca, formujúcou sa desaťročia?

Prečo odmietame poskytovať psychoterapeutickú pomoc i napriek tomu, že laici sú si vedomí svojich vzťahových a emocionálnych zranení? Máme strach o svoju prácu? To, čo (ne)robíme, (ne)robíme pre klientov alebo pre lobistov?

Ako je možné, že poznáme psychosociálne činitele vzniku a rozvoja homosexuality a ich dopady na vnútorný svet človeka, ale nič s tým nerobíme?

Ako je možné, že i napriek tomu, že pri vedomom rozvíjaní homosexuálnych sklonov väčšina mužov neprospieva vo svojom pohlaví, je toto predkladané ako jediná cesta?

Ako je možné, že ako národ tolerujeme weby a projekty, ktoré pomáhajú šíriť nielen AIDS, morálne a osobnostné dno predkladajú ako vzor a narúšajú vnútornú integritu vzťahmi už poznačeného jedinca? Ako je možné, že vo virtualite neexistuje nič iné?

Prečo sa homosexualita v cirkvách používa ako zbraň (na obranu alebo útok, na spochybňovanie samotného Boha, na žiadane o výnimky, na rozloženie komunít z vnútra) a nie ako prostriedok?

Záverečné slovo autora dotazníkov

Nikdy by som nebol povedal, že obe tieto skupiny mužov budú v odpovediach takí podobní, ale vždy som bol presvedčený o tom, že si potrebujú byť v reálnych životoch bližší.

Cieľom dotazníkového prieskumu nebolo vyvracať biologické či genetické vplyvy na vznik a rozvoj homosexuality, nakoľko táto informácia je právom pre mnohých dotknutých už nepodstatná. Cieľom bolo poukázať na problematiku a znovu sa nad ňou (možno po rokoch) zamyslieť. Nad osudmi reálnych ľudí. Nad tým, či je možné urobiť aj niečo iné, niečo viac, aby sa naplnili všetky ich potreby. 

Pri individuálnych rozhovoroch v rámci ponúkania dotazníka, som dostával otázky či tvrdenia typu: "Prepáč a načo je to dobré? Čo sa tým chce dokázať? Pre koho to je určené? Aj tak sa nič nezmení." Niekedy som mal i sám pocit, že okrem strachu badať nezáujem. Akoby si muži žili svoje homosexuálne aktivity ako svoj tajný vzrušujúci život a nechceli, aby sa to príliš rozmazávalo. Pri heterosexuálnych mužoch som si uvedomil, že sú na danú problematiku ešte citlivejší a pri nej zmätenejší s istou dávkou strachu, obáv. Zrejme vedomí si toho, že sa situácia vymyká alebo ešte môže vymknúť spod kontroly.

Rôzni aktivisti za práva homosexuálov, alebo skôr za nedotknuteľnosť homosexuálov, hovoria jedno: "My sa budeme ozývať namiesto teba a získame ti to, aby si mohol robiť, čo sa ti zachce a aby ti nikto nemohol povedať, čo sa mu na tebe nepáči. Ale následky toho v tvojom osobnom živote sú už tvoja vec. Do toho nás nič! My sme predsa urobili, čo si chcel - nerobiť so sebou nič a stať sa nedotknuteľným." Ale v spoločnosti počuť aj iné hlasy: "Radi by sme ťa sprevádzali, ale nevieme ako. Dovoľ nám byť aspoň priateľom. Veď skutočnú morálnu podporu, napĺňať vyššie potreby, budovať seba vrátane osobnej mužskosti potrebuje každý muž. Si slobodný a máš právo sa učiť na vlastných chybách, ale ak padneš, je to aj náš problém. Lebo cesta poznávania seba a vytrvania v správnych rozhodnutiach je tŕnistá."

Ak sa v mužovi vzbudí nejaký pocit zodpovednosti, hrdosti na svoju mužskosť, odhodlanie niečo so sebou robiť a homosexualita prestane byť len povinnou zábavou neslávnej časti môjho ja, už vtedy sa dosiahne veľa. Na tomto mieste chcem teda vyňať polemiky o tom, či v partnerskom vzťahu alebo bez neho, so sexom alebo bez neho, adopciou alebo bez nej. Stačí sa pozrieť na vzor, po ktorom túžime a opýtať sa, prečo sa tomuto vzoru podľa seba nikdy nevyrovnám. Pre muža je takéto presvedčenie viac než deštruktívne, lebo kto nevie prijať seba a budovať svoje vnútro i telo, ten nebude vedieť existovať dlhodobo v žiadnom partnerskom vzťahu. Zasa neviazané sexuálne aktivity zranenú osobnosť a identitu ešte viac dorážajú, vyprázdňujú (odpájajú od citov, ukotvujú v mylných presvedčeniach) a zneisťujú. Chlap potrebuje opustiť detské maniere, ak chce vstúpiť do sveta mužov a mať v ňom právoplatné miesto.

Homosexualita a kresťanstvo

Asi najväčší problém robí homosexualita kresťanom. Akoby tu neexistovala cesta, zdravá sebarealizácia a napĺňanie nezažitého iným spôsobom, ktorý sa uplatňuje inde.

Je to skutočne Boží hlas v srdci, ktorý nás smeruje a hovorí nám, čo máme robiť? Alebo nás ženie strach z Božieho trestu a predsudky iných ľudí, ktoré sa na nás nalepili? (Potrebujeme si dobre premyslieť, prečo robíme to, čo robíme. Často to v skutočnosti nerobíme kvôli Bohu.)

Je správne sa ako kresťan vždy uspokojovať len s tým málom v láske, čo ponúkajú iní kresťania? A ako sa búriť tak, aby som neničil seba i všetko ostatné?

Je vidieť iba gay komunitu, ktorá chce manželstvá, deti a iné veci hraničiace s ľudským rozumom. Ale prečo sa lepšie nepozrieť na tých, ktorí len túžia po láske?

Len minimum kresťanov zaujíma pri homosexualite zdravý a činný postoj. Tí, ktorí veria, že homosexualita je zranenie, vedia síce, že by sa nemalo prehlbovať rovnakopohlavným sexom a vzťahom, ale nikto nevie, čo s týmto zranením robiť, ako uzdravovať zranenú dušu, ako nahradiť niekomu rodinu, ktorú si inak nezaloží. Cirkev niečo ponúka, ale to nestačí, lebo problém si vyžaduje širšie spektrum riešení. Je problém zažiť úprimné chlapské priateľstvo bez sexu, ktoré by mohlo uzdravovať, nakoľko sexualita človeka je fluidná, je spojená s osobnosťou a psychikou, ktorá prešla svojím vývinom (i cez traumy a negatívne zážitky) a (najmä) ľudský mozog podlieha neuroplasticite. Trend je ale taký a bude taký, že ľudia prestanú rozmýšľať nad pôvodom osobnej homosexuality a buď vystúpia z cirkví, alebo na ne budú tlačiť, aby uznali rovnakopohlavné partnerstvá. Niekedy by stačilo, keby sme sa zamysleli viac nad sebou a menej nad túžbou zmeniť všetko ostatné. Tu nejde o neakceptáciu okolia, ale o náš vplyv na okolie, o nás samých. Pokiaľ chlap nie je pravým chlapom (čo neznamená, že nemá byť aj sám sebou), nemôže si nárokovať na nič. Ideálne je, ak sa chlap usiluje o plnosť poznania samého seba a túži obohacovať vnútorný svet ľudí okolo neho. Ak to, čím má byť, splynie s tým, čím chce byť.

Mladí homosexuálni muži si zároveň uvedomujú, že ak sa s nimi už nejaký iný homosexuál stretne, podmienkou bude "poriešiť" aspoň jeden penis. Takže už to niekedy sami navrhujú, berú to ako niečo prirodzené, ako úzus gay komunity. Bojíme sa priateľstva s niekým, kto nás fyzicky nepriťahuje. Je to sebaklam, pretože s intimitou a vzťahmi takto zdravý človek nenarába. Túžba byť milovaný a milovať nie je podmienená gay vzťahom, hoci obraz typického gaya na Pride-och hovorí opak. A táto túžba je o to silnejšia, o čo nebola v minulosti naplnená cez iného chlapa. Nemôžeme sa ale nechať zmiasť - sex nesmie byť podmienkou toho, aby sme boli hodní lásky. Systém zlyháva vtedy, ak sa u mladého človeka s nízkou sebaúctou vybuduje sexuálna závislosť, resp. presvedčenie, že sex je podmienkou aj pre obyčajný kontakt. Iná situácia nastáva vtedy, keď je nám niekto sympatický, ale nevieme sa rozhodnúť pre hranice a točíme sa v kruhu nekonečných výčitiek, rozhodovaní sa a sklamaní zo samých seba (i z homosexuálnej komunity), nakoľko sa mylne domnievame, že potrebujeme, aby nás iný človek (alebo jeden konkrétny človek) urobil šťastných. Možno to niekedy cítime ako balansovanie medzi: 1. chcieť byť s milovaným a 2. chcieť byť od neho ďaleko, lebo mi spôsobuje bolesť, oberá ma o niečo, čo neupravením vzťahu nedokážem získať. Najčastejším, ale často najnesprávnejším riešením, ako túto situáciu prekonať, je rozchod. Lebo nechceme, nie sme ochotní s danou osobou zažiť inú kvalitu vzťahu.

Globálne všetci ľudia prestávame menej milovať iného a niektorí z nás aj seba. Do kontaktov s inými ľuďmi nás ženie osobný prospech alebo žiadostivosť.

Ak budeme homosexuálom znechucovať homosexuálny partnerský vzťah, je možné, že ich poženieme do neviazaných aktivít - v podstate to robili cirkvi storočia. Správne je nechávať pocit osobnej slobody, slobodných rozhodnutí. Ak neviem milovať a rešpektovať človeka viac ako slovami, nemám právo mu vyčítať homosexuálny partnerský vzťah. "Skutočný chlap nepotrebuje rozdávať rady, lebo on sám chce byť pre svojho priateľa najlepším riešením. Lebo dnes ti každý povie múdre vety, ale dáva od toho ruky preč..., namiesto toho, aby on sám niekomu pomohol skvalitniť jeho život."

Pri problematike homosexuality netreba hľadať problém v duchovnom živote a usilovať sa ho za každú cenu skvalitniť. Po identifikácii duševného problému (zvyčajne nie je jeden) a zapracovaní na ňom, sa môže postupne skvalitňovať i život duchovný, nakoľko začneme disponovať pravdivejším a zdravším pohľadom na tisíce vecí (otvoríme sa sebe i svetu). Začneme duchovno i duševno vyjadrovať a žiť zdravšie ako kedykoľvek predtým.

Žijeme v dobe, v ktorej láska, vernosť, úprimnosť, zmysel pre zodpovednosť a práca na osobnej zrelosti boli nahradené pseudodokonalosťou, pretvárkou a ľahostajnosťou, v dobe, kedy sa každý zdráha, obáva či odmieta prejavovať city a robiť šťastných aj iných.

Každý človek najskôr potrebuje uzdravenie, a potom rozhrešenie. Ani modlitba, ani spoveď, ani exorcizmus, ani pevná vôľa nepomôžu človekovi dovtedy, kým sa neotvorí sebe i svetu a nezačne túžiť po tom, čo skutočne uzdravuje. Prečo sú večne okolo homosexuality spory? Pretože mnohí odmietajú uznať homosexualitu ako vzťahové a emocionálne zranenie. Na druhej strane homosexualita nie je jedna a tá istá u každého. A už keď si toho je niekto vedomý, nemusí nájsť adekvátne sprevádzanie. Okrem toho je dnešný človek zväzovaný a okliešťovaný duševnou nezrelosťou, strachom, sebaklamom a závislosťami, ktoré celú situáciu významne komplikujú ešte viac.

Potrebujeme sa zjednotiť v tom, čo je skutočná homosexualita, nie sexuálna zábava, lebo je to kľúčové k jej pochopeniu a zaujatiu správneho postoja jednotlivca, rodiny i celej spoločnosti k nej. Ak sa už rozhodneme, možno bolestivým procesom, vytvoriť si k sebe pravdivý a úprimný vzťah, nenechajme sa ovplyvniť médiami či názormi iných. Je to náš život, ktorý si zaslúži zdravú a motivujúcu sebakritiku, snahu o čo najvyššiu mieru objektivity, lebo len to oslobodzuje a posúva dopredu. Ak už zistíme a prijmeme to, o čom je naša osobná homosexualita a z čoho pramení, premýšľajme nad hranicami - kam až je vhodné v našich životoch zájsť pri hľadaní seba a v túžbe po dosiahnutí osobného šťastia, ako aj nad tým, kde hľadať skutočný pokoj, lásku a prijatie. Sme to skutočne my alebo niečo v nás, čo nás rafinovane ovláda? Je to, čo dnes robíme, naozaj to, čo chceme robiť celý život a prijímať len omrvinky zo skutočného bohatstva?

Takmer všetky náboženstvá vedú k pravdivému poznaniu seba a láske k duchovným hodnotám a vyšším cieľom. Pokiaľ ich členovia budú balansovať na hrane či tápať v pravdivom poznaní homosexuality, ťažko poskytnú či nájdu skutočnú oporu. Budú viac-menej ticho (ne)súhlasiť so všetkým, čo sa deje a kam to smeruje. Ostatní si budú tajne užívať. Kresťan si potrebuje ujasniť nielen pôvod svojej homosexuality, ale aj súčasný a budúci vzťah k Bohu, ktorý potrebuje byť založený na pravde, nie na sebaklame a klamlivých predstavách o Bohu, ktorý prehltne všetko, stačí, že je v skutku aspoň trochu "lásky." Každý človek potrebuje zrieť v poznaní lásky a učiť sa narábať s mocným sexuálnym pudom tak, aby mu nezatemnil myseľ a nedegradoval jeho osobnosť. Vždy si spomeniem na príbeh mladého muža, ktorý so smútkom dovolil svojmu partnerovi podvádzať ho, nakoľko vedel, že s kolostómiou mu bude viac na príťaž. Veľmi ho potreboval a nechcel byť vo svojej chorobe sám. Nikto nikoho neuberá o pravý zmysel a pôžitok zo sexu. Ale pokiaľ sa nebudeme učiť skutočne milovať a zrieť ako muži i v láske, ani nám nebude nikdy dopriate zažiť harmóniu dvoch duší, lebo toho ani nebudeme schopní. Bude nám niečo chýbať, i sami budeme chybovať a napĺňať to prázdno niečím, čo neuhasí smäd duše, iba načas uspokojí pudy a uvoľní napätie.


Poďakovanie

Ďakujem zo srdca všetkým účastníkom dotazníkového prieskumu za trpezlivosť a ochotu pri odpovedaní na nie jednoduché otázky. Ďakujem svojim priateľom za pomoc. Ďakujem čitateľom mojich článkov za vernosť a za to, že ma formovali svojím príkladom a charizmou. Dotazník mal byť zavŕšením môjho publikovania (teoretizovania) o homosexualite. Naďalej zostávam k dispozícii pre praktické činnosti a potrebné aktivity s tými, ktorí o to prejavia skutočný záujem (prednášky, diskusie, stretnutia, skupiny atď.). Ako príliš mladému mužovi s nie chladnou hlavou a malými skúsenosťami sa mi kedysi podarilo urobiť veľa chýb a robím ich stále. Je namieste sa za ne ospravedlniť, obzvlášť, ak sa mi nimi podarilo niekoho zraniť. Dnes už vy formujete mňa, nie ja vás.