Mužskosť a mužnosť

Mužskosť je vnútorná pohoda so sebou samým, ktorá má aspoň sčasti reálne - hmotné i nehmotné základy. To znamená, že vždy je čo vylepšovať, ale nikdy to nie je zúfalý pohľad na seba v zrkadle alebo zúfalstvo pri premietaní si svojho správania, posadnutosť niečím. Ani opak nie je vhodný pre duševné zdravie (pohodlnosť, sebaklam, presviedčanie seba, naivita), hoci určitým spôsobom chráni.

Mužskosť automaticky neznamená mužnosť, samčiu silu (sexappeal, osobnostná i životná sila, vytrvalosť, stabilita, vnútorná rovnováha, húževnatosť, fyzická i duševná odolnosť, primeraná tvrdosť, spoľahlivosť, trpezlivosť, schopnosť viesť, mať prehľad, víziu...) a vysoké sebavedomie nemusí byť vždy oprávnené či odôvodnené. Väčšinou každý emocionálne nezranený a vzťahovo naplnený muž má primerané sebavedomie, nech už vyzerá alebo sa správa akokoľvek. Ak si niektorý myslí, že má navrch v každom smere, sebavedomie stúpa a nemá ďaleko od arogancie, namyslenosti, zaslepenosti sebou samým. Takýto muži si podľa seba môžu dovoliť byť drzí a odmietať akýmkoľvek spôsobom. Vyberať si "prvotiny" hodné ich samých. Užívať si a využívať každú situáciu. Otázne je, aká bude odpoveď na dané pokusy dosiahnuť svoje. Toto už zrejme sympatie neobíde. Našťastie každému je sympatické niečo iné a nie vždy je to fyzická či duševná krása. Zaujímavé je i spoločenské postavenie a ekonomické zabezpečenie.

Fyzická mužskosť je súbor telesných znakov, ktoré má každý muž s chromozómom Y, a ktorými sa líši od ženy.

Charakterizovať duševnú mužskosť už nie je také jednoduché, pretože chýba aj mnohým heterosexuálnym mužom, ktorým ale mužnosť zvyčajne nechýba. Istý (homosexuálny) muž charakterizuje mužskú dušu takto: "Mužská duša je uspôsobená pre danú podstatu muža s dopredu nastavenými mohutnosťami, reakciami, spôsobom konania i myslenia. Je jedno, do akej miery sú vyvinuté alebo nevyvinuté. Sú tam a vždy tam budú. Niektorí muži sme síce citliví, ale nemáme citové vnímanie života a sveta ako ženy. Naše myslenie je viac rozumové a analytické. To nezmení nikto. Aj ja viem byť márnomyseľný, tvrdohlavý, hrdý, bojovný a agresívny. Možno nie do tej miery ako iní, ale toto všetko vo mne je. A problém nie je, že by som to musel v sebe nanovo budovať, ale problém je v tom, že to potrebujem v sebe oslobodiť a rozvinúť. Viem, že je to vo mne, ale spútané, umenšené, potlačené."
Fyzická mužnosť je nielen formácia tela v tvare obráteného trojuholníka (nie je to len svalová hmota, lebo tú si dokáže vybudovať každý), ale sú to hlavne (prevažne masívnejšie) črty tváre. Keďže homosexuáli majú zvyčajne špecifickejšie črty tváre, ktoré už nemožno meniť, usilujem sa vyhýbať pojmu mužnosť, hoci si plne uvedomujem výnimky (mnohí tých výnimiek vidia viac, ako skutočne existujú).

Rozlišovať duševnú mužskosť a mužnosť je zbytočné, pretože skutočný muž môže byť duševne len jeden, hoci s rôznymi kvalitami (buď ním teda je alebo nie je). Mnohí zdôrazňujú, že homosexuáli sú iba atrapami mužov. Potom sú atrapami mužov i heterosexuálni otcovia homosexuálnych mužov a mnohí iní (narcisti, metrosexuáli, násilníci atď.).

V článkoch o homosexualite zdôrazňujem budovanie duševnej mužskosti, ktorej rozvoju prispieva aj zdravá, primeraná, naturálna formácia tela (zdravý vzťah k svojmu telu, zdravá miera jeho zdokonaľovania nie pre chorobnú túžbu, naivitu či nezdravú súťaživosť, nie kvôli iným, nie ako nástroj pomsty, ale kvôli sebe a svojmu zdraviu, kvôli možnosti niečo zdravo zažívať a budovať s inými chlapmi - nejde tu len o telo, ale najmä o vzťahy a väzby, napĺňanie v kolektívoch a pri spoločných aktivitách, budovanie zdravého rešpektu a uznania). Zdravá mužskosť a sebavedomie sa budujú počas psychického vývinu v prvých dvoch desaťročiach života mladého muža permanentným poskytovaním vzoru zdravej mužskosti a ženskosti najčastejšie rodičmi v rôznych životných situáciách, a ďalej sa upevňujú. Náprava zranenej mužskosti a nízkeho sebavedomia je neskôr veľmi obťažná, často vyžaduje terapiu. Veľkým plusom je obklopiť sa ľuďmi, ktorí disponujú správnymi vedomosťami, postojmi a zručnosťou vhodne nabádať k sebaprijatiu, zdokonaľovaniu seba s radosťou, nie chorobnou túžbou a sebatrýznením. Jednoducho ľudí, ktorí majú ochotu pomáhať uzdravovať tak špecifické a tak hlboké rany na duši muža.

Múdry muž pokračuje ďalej: "Najväčším problémom homosexuálne orientovaného muža je emocionálna mužskosť; vzťahová mužskosť, jej vnímanie a prežívanie. Prečo vzťahová? Pretože pokiaľ nestretnem muža (aj to len niektoré typy), ani neviem, že mám problém s homosexuálnym cítením. Cítim sa ako normálny muž. To sa prejaví len pri určitých typoch mužov, keď som ,nútený‛ si ich všímať, interagovať s nimi. Nastúpi tam porovnávanie, komplexy menejcennosti, prehnaný obdiv. A to je už práca na dlhé roky; vybudovať sebavedomie, sebaúctu, spoznať a precítiť svoju pravú hodnotu vo vzťahu k ostatným mužom. Naučiť sa ich vidieť v pravde - aj oni sú len obyčajní ľudia a obyčajní muži. Nepozerať sa na nich cez pomyselné okuliare ilúzii a skreslených predstáv - nevidieť ich božsky. Stále vstupovať do pravdy - je to proces. Pochopiť, že je obrovská škála rôznych typov mužov - od alfa samcov až po citlivých intelektuálov. Ktorý z nich je viac mužom? Povrchný a telesný človek by povedal, že alfa samec. Pre neho nie je žiadny problém byť agresívny, sebavedomý, má mužný vzhľad. Keď je takýto 'macho‛ postavený pred problém, ktorý by ho mohol ohroziť, často sa z neho stáva ustráchaný a zbabelý chlapec. A čo taký chlap, ktorý možno nie je taký dominantný, ale je viac vnímavý, bojuje za lepší svet, je schopný a ochotný položiť aj život za ideál, je odvážny a vnútorne silný?

Citlivosť nevnímam ako precitlivenosť, uplakanosť, zmäkčilosť, ale ako empatiu, vnímavosť na druhého človeka, na život (s premýšľaním o jeho tajomstvách, fascinácia životom a stvorením), na nespravodlivosť, nelásku, zlo. Samozrejme, je s tým spojená väčšia zraniteľnosť. Každý, či už drsný alebo citlivý, je jedinečný a potrebný. Teším sa zo svojej mužskosti, zo svojho typu mužskosti. Neporovnávam sa s inými. Túžim byť akceptovaný druhými mužmi taký, aký som - ale najprv musím akceptovať ja sám seba, vážiť si seba a necítiť sa menejcenný. Koľkí muži sú oveľa citlivejší a jemnejší ako ja, a predsa sú normálni a založia si rodiny? V tom nespočíva problém homosexuality. Homosexuáli sú priam posadnutí mužnosťou - túžia po nej, lebo sa necítia mužní. Točia sa okolo nej, erotizujú si ju, zbožštia si ju. Ale aj mnohí heterosexuálni muži majú nesprávny pohľad na pravú mužskosť - Buď ako chlap! Tvár sa ako chlap! Reaguj ako chlap! Prečo nie sú muži úprimní a sami sebou? Prečo sa boja, že budú neprijatí druhými mužmi, ak nebudú hrať široké ramená a mať ,chlapácke‛ správanie a reči? Prečo hrajú formu? Lebo muži si vytvorili akýsi jednostranný všeobecne akceptovaný ideál mužskosti (akési mužské superego) a chcú ho dosahovať. Prečo klamú sami seba a druhých?

Myslím si, že len ten je vyrovnaný so svojou mužskosťou/mužnosťou, kto na ňu nemyslí a nerieši ju, kto sa na muža nehrá, ale ním je. Treba si uvedomiť, že život je o inom, že mužskosť či mužnosť je len jedna z tisíc vecí a že nie je tou najdôležitejšou hodnotou. Žijeme preto, aby sme milovali, slúžili, niečo tu zanechali. Nezmeníme kolektívny a často nesprávny pohľad na muža ako takého a na vzťahy medzi mužmi. Navzájom si môžeme pomáhať, obdivovať sa vo svojej rozdielnosti, vytvárať priateľstvá. Toto poznanie ma veľmi oslobodilo."

Vnímanie mužskosti či mužnosti, resp. ich obraz závisí i od kultúry daného národa. My a okolité štáty na tom nie sme najlepšie, pretože prijímame iba "štandard," ktorý je nastavený veľmi divne a už ho nikto nezmení. Je ovplyvnený negatívnym postojom k menšinám vrátane netolerancie menšinového správania..., vlastne všetkého, čo je zriedkavejšie a preto cudzie, nesprávne chápané. Sme alergickí na stigmy, pretože jeden človek povedal, že homosexuáli sú takí či onakí, pretože sme tých vyšinutých videli v televízii a zdá sa nám, že by všetkých bolo treba vyštvať, potupiť a nenávidieť. Ak to nevyjde, prečo ich aspoň nešikanovať? Veď je to aj "sranda," no nie? Sme majstri v kolektívnej nenávisti. Radi šírime senzácie, lži a polopravdy, pretože nás nezaujíma pravda, kašleme na hodnoty. V kolektíve sa nenosí zastať sa niekoho, ale je "cool" očierňovať. Napríklad lepší pokrivený obraz heterosexuálneho muža ako príkladný život homosexuála. Niektorí sa môžu ísť zblázniť, aby dosiahli akceptovanú "úroveň," pričom aj realita tých, ktorí vytvárajú tento mýtus, je úplne iná. Preto druhým národným "športom" sú klamstvá a predstieranie.

Odlišnosť je striktne ohraničená, negatívne definovaná a odsudzovaná. Preto vzťahy medzi mužmi a prijatie či vnútorné spracovanie inakosti vrátane homosexuality u nás vyzerá, ako vyzerá a je to v podstate veľký problém celej spoločnosti.