Naša každodenná pornografia

V praktickom živote by som sa viac zameriaval na problematiku pornografie, ako na problematiku masturbácie, hoci jedna s druhou úzko súvisí.

Z psychologického hľadiska sa rozlišuje užívanie pornografie a nadužívanie pornografie, vedúce do (psychosomatickej) závislosti.

Z náboženského hľadiska je to vždy nezriadenosť (slabá alebo žiadna sebadisciplína v sexuálnom živote), porušenie viacerých cností a podporovanie čierneho biznisu, ktorý patrí do prvej desiatky najrafinovanejších biznisov, a ktorému určite nejde o zdravie a šťastie aktérov pred kamerami. Mnohí to robia dobrovoľne, no mnohí už prestať nedokážu, ani keby chceli (potrebujú peniaze na vyšší životný štandard, na drogy a niektorí už sami v sebe nedokážu vidieť človeka, ktorý môže začať žiť "normálne," a ktorý za to stojí). Stúpa množstvo pornografického materiálu, ktorý vešajú na weby "amatéri" (neorganizovaný pornobiznis, videá zo súkromných archívov) a ponúk na kyber sex. Z toho vyplýva, že niekedy sú k nám "pornohviezdy" oveľa bližšie, ako si myslíme. Bolo by fajn, keby sme s týmito ľuďmi dokázali viesť otvorený dialóg a chceli byť priateľmi aj im (pokiaľ oni sami o to budú stáť a my ich nebudeme chcieť silou-mocou naprávať).

A potom sú tu ľudia na druhej strane, ktorí si radi pozrú diela producentov porna s ich "hercami." Títo, nazvime ich obyčajní ľudia alebo koncoví spotrebitelia, sa k pornografii uchyľujú vtedy, keď majú niečoho plnú hlavu, sú prepracovaní, napätí, potrebujú vypnúť, nevedia niečo spracovať, zažívajú sklamanie, akýkoľvek neúspech, nenaplnenie vo vzťahu alebo sa im niektorý deň prehĺbil pocit samoty, nepochopenia, nepohody, strachu, rozčarovania. Túžia nemyslieť, neriešiť, zabudnúť, uletieť, uvoľniť sa. Málokto si sadá k pornu žiariaci šťastím, spokojnosťou a naplnenosťou z prežitého dňa (žiadostivosť a závislosť však takéto pocity navodiť môžu; niektorí sa už od rána tešia na večerné porno). Pri porne má človek pocit, že sa zaslúžene venuje sebe, dopraje si a môže "pookriať." Zdanie ale klame a tento sebaklam si uvedomujú desaťtisíce mladých ľudí na celom svete. Je to zásah do prirodzeného sexuálneho pudu človeka ako psychosexuálnej bytosti, zhubná náhrada, s ktorou mozog človeka nedokáže pracovať adekvátne, lebo nikdy v evolúcii nemohol byť tak často, tak silno, tak dlho a tak rýchlo za sebou sexuálne stimulovaný. A tak v mozgu nastávajú zmeny, ktoré sú predmetom najnovších výskumov, a ktoré sa realizujú bok po boku so štúdiom modernej závislosti na virtualite (a uzatvárania sa do svojich svetov). Ľudstvo zrejme úspešne pracuje proti sebe, a to všetko kvôli zisku súkromných spoločností a morálneho úpadku jednotlivcov, ktorí vedia, ako manipulovať a ako si presadiť svoje legálnou cestou, resp. ako zneužiť dobrý úmysel (v prípade sociálnych sietí, nie porna).

Dlho som premýšľal nad tým, prečo vlastne ľudia padajú do siete zvanej porno. Nesúvisí to len s tým, že porno je ľahko dostupné, anonymné a zadarmo. Užívatelia porna nemusia vynakladať žiadne úsilie, dať niečo zo seba (ako tomu je pri hľadaní a udržaní si partnerského či mileneckého vzťahu), nemusia sa zaujímať o príbeh aktérov a nemusia cítiť žiadnu zodpovednosť. Aktérov vnímajú ako hercov, ktorí tu sú pre ich pobavenie. Je síce pravda, že konzumní egoisti nemusia sledovať porno nato, aby nimi boli, ale ono nikomu nedopomáha k pozitívnej zmene, skôr naopak. Príčiny možno treba hľadať v minulosti, napr. málo jedinečných a formujúcich zážitkov chlapcov so svojimi otcami (sexuálnu výchovu preberá ulica, otec takisto pozerá porno, ktoré po ňom v počítači nájde syn atď.). Otcovia, ak vôbec fyzicky existujú vedľa synov, zvyčajne nie v dynamickom vzťahu s nimi (chlapček sa hrá na pieskovisku a otec s mobilom na lavičke). A čo nie je, to neformuje. No a potom sú tu aktuálne a zrejme málo kvalitné vzťahy a väzby s inými ľuďmi (žijeme vedľa seba, ale nezaujímame sa o toho druhého, skôr o to, ako zabezpečiť vlastné pohodlie a prospech - tomu učíme aj deti - dávame im všetko a zabúdame im dať to najpodstatnejšie).

S pornografiou sa dnešná generácia zoznamuje ešte v detstve, a závislosť na nej vytvorená, je neporovnateľná so závislosťou, ktorú si vytvorí osoba, ktorá začala s pornografiou v neskoršom veku. Muž, ktorý má 30 rokov a už takmer 20 rokov denne alebo týždenne sleduje pornografiu, potrebuje minimálne 6 mesiacov na to, aby si odvykol a zostáva doživotným abstinentom, čo znamená, že je vnímavejší na podnety, ktorým je dennodenne vystavovaný. Podnet si spojí so starým, dobre zakotveným a emocionálne silným zážitkom (sexualitu a emocionalitu človeka nie je možné oddeliť, sexuálne zážitky sú spravidla veľmi silné a dlho pretrvávajúce v pamäťových stopách), ktorý v ňom vyvolá novú túžbu. Abstinujúci alkoholik sa nepomerne ľahšie vyhne vizuálnym podnetom, ktoré v ňom vyvolajú novú túžbu po alkohole, ako abstinujúci sexoholik, ktorý si často nemôže pozrieť ani film či seriál, pripojiť sa na internet či zhovárať sa s kamarátmi, pretože všade tam je sex a pôžitok jednou z ústredných tém (dokonca aj pri pohľadoch na ľudí a rozhovoroch s nimi sa mu môže vynoriť scénka z porna a dostane chuť).

Prečo je vlastne sexuálna závislosť nebezpečná?

Ľudia obzvlášť náchylní na pornografickú závislosť sú ľudia menej schopní zvládať konflikty a riešiť stres (alebo len zabúdajú relaxovať), málo pozitívne emočne stimulovaní, osobnostne vnímavejší, nedotklivejší, slabší, emocionálne ešte nezrelí, osoby, ktorých sa týka dlhodobý osobný až intímny problém, problém vo vzťahu (stereotyp, sklamanie, neúprimnosť, "vytriezvenie," rozčarovanie a nenaplnená láska), problém nájsť si a udržať partnerský vzťah, problém týkajúci sa identity a sexuality...

Ukazuje sa, že niektorí muži, ktorí vyrastali na pornografii (od 10-teho roku života alebo dokonca skôr) a stali sa od nej pomerne skoro závislými, trpia viacerými psychosomatickými problémami (okrem iného aj erektilnou dysfunkciou pri pokuse mať reálny sex alebo pocitom asexuality).

I pri sexuálnej závislosti platí, že dotyčný potrebuje zvyšovať dávku; vyhľadávať nový silnejší podnet a nevie prestať. Hrozí poškodenie zdravia a rozpad sociálnych vzťahov a väzieb (človek postupne stráca všetko i samého seba). Pri závislosti na pornografii zasa hrozí nesústredenosť, znížený výkon, strata práce, pocit vnútorného vyprázdnenia, duchovného temna, jednoliate myslenie, apatia, oslabenie vôle, všeobecná nechuť k iným činnostiam, strata sebakontroly, nezáujem o ľudí okolo, zaslepenosť, zľahčovanie (odkladanie riešenia problému, keď po ruke je rýchly únik odvádzajúci pozornosť, pohľad do seba, postupne zvádzajúci aj do praktického vyskúšania niečoho nového a nezáväzného), zhoršovanie kvality partnerského vzťahu, preceňovaný pocit nespokojnosti s aktuálnym sexuálnym životom, sexuálnymi praktikami a s partnerkou, ktorá nie je schopná kvalitne a často sexuálne uspokojiť podľa predstáv (strácanie objektívneho pohľadu na vec i na seba). A pritom manželský sex je hra, ktorá nemusí byť zakaždým rovnaká, ak sa obaja chcú učiť poznávať svoje telo i telo toho druhého, fantázie, ktoré sa obom nepriečia.

Čo pomôže prestať?

  • chcieť prestať, vidieť relevantný dôvod neklikať na pornografický materiál (pokiaľ si dám predsavzatie len kvôli tomu, že by som ako kresťan prestať mal, zrejme to budem robiť ďalej..., a ak je to tak, môžem sa zamyslieť aj nad svojím vzťahom s Bohom),
  • zmena životného štýlu, naučiť sa (vhodne) relaxovať a odbúravať stres,
  • začať skutočne riešiť svoje problémy a vnútorné stavy,
  • prestať sa ospravedlňovať a klamať seba, že to zvládnem sám,
  • prestať viniť zo svojho vnútorného vyprázdnenia sa a neschopnosti to prekonať seba alebo Boha, ale pomenovať to pravým menom (závislosť) a uvedomiť si, že je to problém ako každý iný, a že pokiaľ už cítim vnútornú nepohodu, neslobodu a silné nutkanie, príznaky, ktoré mi komplikujú život, nezvládnem problém sám,
  • venovať sa svojim autentickým potrebám a vyjadrovať pravé emócie, skúmať ich pôvod,
  • vyhnúť sa nude a stereotypu,
  • dôverné poznanie rizikových situácií, spúšťačov (napr. zostať sám v izbe, v ktorej som často masturboval a všetko v nej ostalo po starom, nejaký seriál, žiadostivé pohľady na ľudí v realite - krásu nežného pohlavia možno oceniť aj diskrétnejšie, ako okato si premeriavať ženu podľa pŕs, zadku a nôh, fetišistická zameranosť na isté časti tela, napr. na penis, prsia atď.), podnetov a stavov umožní adekvátne zareagovať na blížiacu sa túžbu či žiadostivosť, napr. zavolať blízkemu priateľovi, dôverníkovi, začať robiť niečo obľúbené, nezostať premýšľajúci a sám,
  • zapojiť sa do podpornej siete (nielen) sexuálne závislých, pokiaľ je dostupná (zvyčajne takéto skupiny zdieľajú na internete, vyžaduje sa len ovládať iný cudzí jazyk, najčastejšie anglický),
  • v prípade potreby aspoň individuálna terapia.

Pornografia a masturbácia nemusia byť nerozlučná dvojica (praktizované simultánne) a obe majú iný dopad na psychiku a sexualitu jedinca. Pornografia je vždy rizikom, je spojená s nekonečným a silným nutkaním masturbovať, vytrháva človeka zo sexuálnej a inej reality, zdravých tendencií a závislosť na nej je upevňovaná orgazmickými stavmi (a osoba vyhľadáva vždy nový a silnejší stimul). Čo sa týka masturbácie bez pornografie (vrátane kyber sexu), osoba pri nej pracuje s vlastnými fantáziami (z duchovného pohľadu sa dopúšťa smilstva v mysli s niekým konkrétnym, koho si predstavuje) alebo ide len o holý akt "vyprázdnenia sa" (čo tiež neprospieva rozvoju sexuálneho života, najmä ak ide o potláčanie pocitov, popretie skutočných motívov a predstáv). Nie je jedno to, či masturbuje každý deň zdravá osoba v manželskom zväzku a ak raz za čas masturbuje slobodná osoba, ktorá pravdepodobne nebude nikdy existovať v manželstve, resp. nikdy nebude mať sexuálneho partnera z objektívnych dôvodov. Duchovný pohľad toto nerozlišuje, ale kňazi sa na spovediach zvyknú opýtať na rodinný stav osoby vyznávajúcej sa z autoerotizmu, nakoľko sa tieto citlivé témy posudzujú veľmi individuálne (môže ísť aj o závislosť či o osobnosť náchylnú k takýmto a podobným sklonom).

Sexuálne závislý alebo človek s nevhodnými návykmi, neschopný plnohodnotného (sexuálneho) života, s problémami nájsť duševnú rovnováhu a udržať si ju, na rozdiel od alkoholika, ktorý sa nesmie vrátiť k alkoholu, sa chce vrátiť k sexuálne aktívnemu životu, ale už s inou kvalitou (prípadne prvýkrát zažiť novú kvalitu). K tomu pomáha tréning sebakontroly, sebaovládania, sebadisciplíny a sexuálny život v rámci záväzku s partnerom, ktorý o predošlom nezvládnutí sexuálneho pudu toho druhého vie a môže aktívne spolupracovať na pokračujúcej "selfterapii" a procese prevencie recidívy. Pokiaľ partnerský vzťah nie je možný, proces uzdravovania je na samotnom jedincovi a na ľuďoch (odborníkoch, priateľoch), ktorých doň zasvätí. Vždy sa však odporúča aj odborná pomoc (je otázne, koľko máme odborníkov, ktorí dokážu viesť kvalitnú terapiu sexuálne závislých a závislých na pornografii), nakoľko laici daný problém bagatelizujú, nechápu ho alebo ním sami trpia.