Päť "P" môjho prežitia

Päť vecí, ktoré osviežujú myseľ a budujú ducha:

PRÁCA

Jednoducho robiť to, čo prináša radosť a prispieva k vnútornému pokoju. Ak toto nedokážem zažívať v škole či zamestnaní, hľadám to pri záľubách. Niečo iné je fyzická práca ako tréning. Fyzickou prácou sa učím (všímať si detaily, dávať to dobré a dávať viac, tešiť sa z maličkostí, trpezlivosti, zodpovednosti, triediť podstatu od zbytočnosti), ventilujem sa (môžem tiež pracovať s prchkou povahou), rozvíjam tvorivosť a často po nej zmením pohľad na vec, najmä pri pocite dobre vykonanej práce (z ktorej nemám osoh iba ja sám). Predovšetkým využívam čas efektívnejšie (ako napríklad nevhodnými činnosťami, neustálym premýšľaním nad vecami, posilňovaním závislostí, prehlbovaním vnútornej bolesti a ubližovaním sebe a/alebo ostatným) a nezahlcujem si myseľ. Najmä pestovateľské či chovateľské práce (každodenný kontakt so životom a starostlivosť o neho) sú vynikajúcim liekom na depresie a všetky druhy závislostí ako súčasť liečby, nie prekrytia podstaty vážneho problému. Práca mi dáva pocit vlastnej potrebnosti a ubezpečuje ma v tom, že dokážem dávať dobré veci, vidieť a prijímať rôzne formy lásky a vďačnosti a meniť seba, vedieť sa zaradiť, nebyť pasívny v nenásilnom boji za viac dobra. Dôležité pre mňa sú tiež samovzdelávanie a práca na sebe samom.

POHYB

Maličký boj so sebou samým nápomocný pri iných životných bojoch, posúvajúci hranice a prinášajúci duševnú úľavu. Bolí ma, že nemám partnera alebo priateľa, že som sa pohádal s mamou, že som sa v niekom sklamal, že sa mi nedarí, že som niekomu ublížil? Mám pre niečo pocit viny alebo hanby? Pravidelným pohybom a športom na to síce nezabudnem, ani sa nemusím tváriť, že sa nič nestalo, a že sa ani so mnou nič nedeje, ale doslova predýcham a rozchodím pocit krivdy, smútok, hnev. Ak si dokážem vyčerpať telo pri čerstvo vyčerpanej alebo niečím zranenej duši, môžem prísť na to, že veci nie sú až také zlé, že som dosť silný na to, aby som ich prekonal. Pohybom si zocelím telo a zocelené telo zmobilizuje i vnútorné sily, posilní sa viera vo vlastné schopnosti, sebavedomie, vôľa, rozjasní sa myseľ a ja zrazu viem, čo je správne, čo robiť alebo ako sa zachovať, aby som vylepšil seba či napravil to, čo som pokazil ja alebo niekto iný, začnem sa dívať na veci cez širšiu perspektívu, pomenujem to, čo robím nesprávne bez toho, aby som sa vnútorne zožieral. Usilujem sa dospieť k duševnej pohode cez pohodu tela a oživujúci kontakt s inými ľuďmi.

PRÍRODA

Nekonečný zdroj nádhery a otázok, ktoré nepotrebujú odpoveď. Priestor, kde načerpám a spojím sa s vyššou mocou. Pobyt v prírode upokojí rozbúrené vnútro a zamestná väčšinu zmyslov. V prírode sa lepšie premýšľa a rýchlejšie sa chápu súvislosti. Možno je to tým, že až obklopený samoregulačnou silou prírody si uvedomím, že niekedy stačí premýšľať menej a nie je mojou povinnosťou všetko riešiť či všetkému rozumieť. Aby môj život dostal správny smer, musím bojovať a kŕmiť dušu tým, čo naozaj potrebuje. Oslobodiť sa od všetkého, čo ma spútava, znamená chcieť neustále obnovovať vnútorný pokoj a harmóniu. Splynúť s vyšším poslaním znamená zbaviť sa zbytočného strachu a beznádeje. Príroda mi mnohé názorne ukazuje a ja sa môžem učiť pracovitosti, trpezlivosti, bojovnosti, odovzdanosti, vytrvalosti, prijímať nadelenie a predstúpiť pred svet v plnej sile a kráse, až príde môj čas (vnútorne dozriem), aby som mohol chrániť slabších, pomáhal im vstať. I ja potrebujem pravidlá, aby som prežil a skrotil seba.

PRIATEĽSTVO

Adresovaný úsmev, zážitok príjemného prekvapenia či dobrého skutku predstavujú novú nádej a silu do bežného života i do širokého spektra problémov a súžení. Priateľstvo a láska sú hnacím motorom a pravidelným ponáraním duše do očistného kúpeľa. Izolácia z rôznych príčin mi berie to, čo dávajú plnohodnotné vzťahy. Tie sú snáď to jediné v živote, čo sa oplatí trpezlivo hľadať, starostlivo si vyberať a investovať do toho. Nezištný, otvorený, láskyplný vzťah bez podmienok buď prejde skúškou času a dosiahne rovnováhu alebo v ňom nedochádza k napĺňaniu potrieb, permanentne sa v ňom nedarí nastoliť/obnoviť rovnováhu a "zhorí." Cez prijímanú spätnú väzbu môžem poznávať samého seba, naučiť sa rozumieť svojmu vnútornému svetu a skvalitňovať svoje vzťahy s ostatnými. Láska dokáže všetko. Prečo to tak nevyzerá? Lebo zvyčajne nie vlastnou vinou nepoznám uzdravujúcu silu lásky. Poznal som lásku, ktorá znamenala výhody pre mňa, nie radosť z lásky bez podmienok či obetu. Moja láska nedávala slobodu. Zabúdal som budovať seba vo vzťahoch, pravidelne "kŕmiť" moje vzťahy tým, čo potrebovali, byť v nich autentický. Možno som dosť zranený a osamelý na to, aby som odovzdával lásku a nečakal ju späť, alebo som sa už dávno vzdal viery v to, že niekto ma môže milovať aj bez rôznych výhod pre seba (pretože ja sám sa neviem milovať, a pretože neviem v slobode a bez podmienok milovať iných). Skutočná láska priateľa je iná, ale rovnako krásna, rovnako silná (ak nie silnejšia) ako tá partnerská či sexuálna. Ak človeka nemôžem mať len a len pre seba, prestávam ho milovať, začína mi byť ľahostajný.

POLEMIKY s Vyššou mocou

Rozprávať sa, pohádať sa, polemizovať, nechápať, ale tiež aj poďakovať za nové ráno, za akýkoľvek úspech a za iných je dynamický vzťah s niekým, koho som v pokore uznal za toho, kto ma smeruje a presahuje zároveň. Pri ňom som nielen že niekde inde ako v strede vesmíru, ale túžim tiež milovať a odpúšťať (sebe i ostatným), poznať seba, aby som mohol byť lepším človekom, učím sa chápať utrpenie, byť nadčasový, mať vieru, nádej a lásku bez ohľadu na prekážky. Dôležité je pochopiť veľkosť daru byť tu pre iných a veľkosť poznania pravej lásky. Človek nie je účelom sám o sebe, ale je nástrojom k zachovaniu a zdokonaľovaniu sveta takého, aký ho chce mať jeho Stvoriteľ a Hýbateľ. Keďže dal človekovi slobodnú vôľu, musel do sŕdc niektorých ľudí vložiť aj dar poznania pravej (nezištnej, obetujúcej sa) lásky bez podmienok a (niekedy až transcendentálnu) radosť z nej, aby svet neovládla temnota. Boh s ľuďmi nehrá šachovú hru a neteší sa z ich bolesti. Boh necháva človeka cítiť sa bezmocne a v nechápavosti, aby ešte viac túžil šíriť lásku a spoliehal sa na neho. Boh necháva človeka padnúť, aby sa z neho mohla zrodiť iná bytosť, bytosť hodna titulu budúceho anjela.