Posun k pravde bolí..., mení, oživuje, oslobodzuje

"Otcovia musia byť skutočnými otcami, pretože všetci muži s hlbokými homosexuálnymi sklonmi, ktorých som stretol, mali problém s otcom alebo dospelým mužským stereotypom (obrazom tradičného muža). Muži preto musia na seba brať svoje otcovské povinnosti veľmi zodpovedne, byť cnostným vzorom a správať sa mužne aj k svojej žene. Pri deťoch by mali konať ako silné a rozhodné osobnosti, ale zároveň ich skutočne milovať. Pokiaľ totiž nebudeš pravým otcom pre svoje dieťa, mnohí iní muži sa budú usilovať zaujať tvoje miesto." Joseph Sciambra

V podstate je úplne jedno, ako sa formuje sexuálna orientácia, ktoré vplyvy sú dominantné. V praxi to znamená, že si homosexuálny, cítiš, konáš, myslíš..., žiješ a chceš prežiť svoj život čo najšťastnejšie.

V podstate je úplne jedno, ako žiješ, koľko si mal partnerov, koľkí z nich boli iba sexuálne úlety..., či už poznáš svoju cestu alebo ju stále hľadáš. Na začiatku si to myslel inak, ale potom prišli sklamania, bolesť, prispôsobil si sa neblahej realite. Nechcel si byť odlišný ani sám a nikto iný ti neponúkol nič lepšie. V podstate robíš to, čo robia tvoji rovesníci, hoci oni s opačným pohlavím, pretože vernosť, zdržanlivosť a celkovo cnostný život sa medzi mladými dneška veľmi nenosí.

Podstatné je, že si tu a teraz taký, aký si, prijal si svoju minulosť i prítomnosť a rozmýšľaš, čo urobiť lepšie, ako sa stať lepším človekom, ako žiť svoju sexualitu i celý život správnejšie. Určite sa nechceš celý život len zabávať a experimentovať, ale túžiš po skutočnej láske, po pochopení, zázemí, pokoji, túžiš po sebe niečo pekné zanechať.

Chýba ti možnosť byť úprimný, môcť pri niekom napredovať, nájsť stratenú nádej?

Verím tomu, že všetko by bolo iné, keby si mal niekoho, komu môžeš dokorán otvoriť svoje srdce bez pocitu hanby, viny, menejcennosti či skrytej snahy porovnávať sa, vyrovnať sa niekomu.

Môžeme spoločne meniť seba a dotýkať sa sŕdc svojich kamarátov. Ide to aj bez príkazov, zákazov, odporúčaní, rád, súdov, kázaní, výčitiek, porovnávania sa, súperenia..., pretože všetci padáme a vstávame, hoci každý inak..., tak prečo by sme to nemohli robiť spoločne?!

Niekedy som si myslel, že byť pochopený je nesmierne dôležité. Stále to platí, ale už to pre mňa nie je prioritou. I ja často nechápem rôzne problémy, pocity a skutky iných. Rešpektujem ich a som otvorený novým pohľadom i dialógu o nepoznanom, ale nemôžem povedať, že chápem či rozumiem, ak nechápem a nerozumiem. Uvedomujem si svoju mylnosť a obmedzenosť. Možno oveľa dôležitejšie je vystupovať a správať sa tak, aby sa pri mne ten druhý cítil očakávaný, milovaný, vypočutý, prijatý a hodnotný napriek rozdielom, aby moje slovo platilo, aby som s čo najviac ľuďmi dokázal dospieť ku kompromisu. Nie je to jednoduché, pretože každý človek má iné skúsenosti, iné myslenie, iný pohľad na vec, iné prežívanie toho istého. Všetci ale máme spoločné jedno: napriek množstvu osobných a vzťahových problémov sa nechceme meniť k horšiemu ani zatrpknúť. Potrebujeme viac lásky ako rád.

Chlapec vedie so sebou vyčerpávajúci boj najmä kvôli rodine a okoliu. Nevládze bojovať ešte aj kvôli sebe, hoci cíti, že nie je šťastný, lebo nie je sám sebou (rozmýšľa o sebe ako o homosexuálovi, nie ako o plnohodnotnom mužovi, ktorý patrí do sveta mužov). Ako dospelý muž sa ocitá v stave, kedy už vyskúšal všetko, aby bol šťastný tak, ako mu káže pud a spoločensky uznaná verzia pravdy o homosexualite, ale on to už jednoducho nechce ani nedokáže.

Chlapi, ktorí si neveria alebo si chcú vzťahmi či sexom vyplniť nejaký deficit z minulosti, volia takú kvalitu, kvantitu vzťahov a postoj k sexu, ktorými by si dokázali svoju silu a schopnosti. Usilujú sa akoby chrániť seba a oddialiť serióznu prácu na sebe samom, lebo to by si vyžadovalo dospieť, opustiť zábavné ihrisko, uvedomiť si svoj problém i to, že potrebujem zmenu, pomoc.

Pravda oslobodzuje, ale pravda o homosexualite by mohla spôsobiť búrku až ničivé tornádo v duši, v rodine, v spoločnosti. Nevedelo by sa s ňou narábať, zrejme by sa ani nemohla použiť na niečiu zmenu, a tak by sa ubližovalo ešte viac. Neviem si predstaviť, čo by nútené vypočutie si pravdy spôsobilo v dušiach dvoch šialene zamilovaných mladých homosexuálnych maturantov tvoriacich známy či tajný pár. Je preto lepšie, ak je pravda o homosexualite šírená diskrétne, a hoci viem, že o pár desaťročí bude úplne neakceptovateľné vyjadrovať o homosexualite iný názor, vždy sa objavia ľudia, ktorí budú pravdu o homosexualite nosiť vo svojom srdci. Títo ľudia budú chcieť s danou pravdou aj niečo robiť, posunúť sa ďalej, použiť ju na budovanie seba. Budú sa mať na koho obrátiť? Budú ešte existovať ľudia, ktorí ich usmernia v poznaní a naplnia skutočným pokojom? Budú existovať ľudia, s ktorými môžu byť skutočne šťastní a vnútorne slobodní, pretože oni ich nezasypú podmienkami a pravidlami, a budú mať tendenciu uzdravovať zranené vnútro pravou láskou a charizmami?

Väčšina z tých, ktorí sa usilujú akýmkoľvek spôsobom meniť svoju sexualitu, to robia nie pre to, že je to ich osobné a slobodné rozhodnutie, ale kvôli tomu, že nepoznajú pravdu, utekajú pred svetom, nedokážu byť úprimní pred svojimi blízkymi a priateľmi. Niekedy v domnení, že chránia ich, väčšinou však preto, že chránia seba. Vtedy si uvedomujem, akú má pravda nesmiernu hodnotu. Klamstvo nás neposunie nikam. Posúva len pravda povedaná vhodným spôsobom v správnom čase i na správnom mieste - pravda o nás samých nielen v sexualite! Mám právo na všetko i na rozhodnutie byť dosť silný na to, aby ma nezlákala ľahšia cesta, ktorú som možno nikdy nevyskúšal a iní áno a tvrdia, že sa to dá. Niekomu experiment pomôže odhaliť pravdu, iný sa "zacyklí" v niečom, o čom je presvedčený, že je správne a ďalej hľadá rôzne varianty danej možnosti - no ani jedna (po desaťročia skúšania) neuspeje.

Ani homosexuál v partnerskom homosexuálnom či heterosexuálnom vzťahu nie je šťastný, kým nezažije dotyk pravej - uzdravujúcej lásky. Myslíš si, že by mohol nejaký partner nahradiť lásku otca alebo naučiť iného človeka milovať sa a oslobodiť sa, keď sám má problém sa milovať a byť slobodným, cítiť vnútorný pokoj a vyrovnanosť so životom vrátane jeho úskalí? Ak má chlap problém byť chlapom, bude šťastný ako "polovičný chlap?" Evolučne ani sociálne na to ani najdokonalejší druh (i ten najviac liberálny) - človek nie je stavaný.

Chlapec z Čiech, maturant Tomáš, mi ako človek bez náboženského vyznania dal a dáva viac, ako mi boli schopní dať doposiaľ všetci homosexuálni kresťania na Slovensku. Hľadá si partnera a zrejme ho aj našiel, a vo vzťahu k nemu si neprajem nič iné, len aby bol šťastný. Vnímam jeho srdce a obrovský potenciál byť raz skutočným chlapom, ktorý ukazuje cestu. To, akú cestu si vyberieme, je naša voľba. Na svojej ceste sa rozhodol hľadať pravdu, má otvorené srdce, hľadí na hodnoty a i ja môžem čerpať z jeho poznania a životnej múdrosti pre svoju cestu, ktorá bude síce na prvý pohľad iná, ale identická v túžbe po pravej láske, v túžbe spájať napriek rozdielom.

Pre nás katolíkov môžu byť homosexuáli žijúci v iných štátoch s inou kultúrou pohoršením, ale oni aspoň žijú pokus/omyl na svetle a zvyčajne sa ani nehanbia za to, akí sú. My už pomaly ani sami nevieme, kto sme, podvádzame, realizujeme svoju závislosť pod rúškom tmy, hráme, klameme, ubližujeme ostatným, predstierame. Nikto so svojím obrazom nepohne, kým sa ho nenaučí najprv prijať a prezentovať sa autenticky s túžbou pretvoriť seba, nie iného. Ak je niekto vzácna osobnosť, nepotrebuje spĺňať žiadne ďalšie kritériá k tomu, aby priťahoval ostatných bez ohľadu na štýl života a názory. Sám vie, na čom má popracovať, teší sa spätnej väzbe, je otvorený iným názorom, dokáže si z nich vybrať to správne pre seba bez narušenia vzťahov.

O čom by teda mala byť úspešná premena mňa ako muža? O nadobudnutí istoty seba ako muža, o objavení vnútornej sily i schopností a ich použití pre svoj duševný rast, aby som mohol každý deň o niečo posunúť svoje doterajšie hranice a byť na seba hrdší ako včera (thinking, knowledge, manners and aims make man, no his sexuality or lifestyle).

Nie som propagátor zmeny sexuálnej orientácie, ale keďže v mojom prípade ide o početné vnútorné zranenia, ktoré vyústili do neblahého duševného obrazu o sebe, o iných a aj do homosexuality, aj iní ľudia, ktorí sú si vedomí svojho zranenia, sa, prirodzene, dožadujú zmeny. Či už to niekto nazve liečbou alebo nejako inak, je nepodstatné. Navrhujem meniť seba a svoje myslenie, uzdravovať svoje zranenia, očistiť sa od klamstiev zvonku i sebaklamu. Oslobodiť sa od všetkého a začať od nuly. V opačnom prípade budem rozpoltený a neistý, a to ma bude brzdiť a dláviť zároveň. Ak sa povie: "meniť seba a svoje myslenie," znamená to zbaviť sa toho, čo ma zväzuje (očakávaní rodiny, spoločenských konvencií, prestať podliehať tlaku kultúry, médií), alebo zmeniť to, čo mi spôsobuje problémy tieto konvencie a očakávania (ktoré by som potreboval/chcel) naplniť? Nie je to o boji so spoločnosťou, cirkvami, známymi, rodinou, spolužiakmi, kolegami, terapeutmi, podpornými skupinami, ale o hlboko intímnom osobnom poznaní (ktoré ovplyvní celý môj ďalší život) a o výbere jedinečnej životodarnej cesty (vrátane jej úskalí) cez skúsenosť a vlastné presvedčenie.