Prečo sa stretávame? Aké sú naše ciele?

Hoci navonok patríme do sveta mužov a ako-tak v ňom fungujeme, vnútorne to tak nie je. Cítime sa zranení emocionálne, v rodinných a iných vzťahoch i vo svojej mužskosti. Uvedomujeme si krízu mužskosti i otcovstva. Stretávame sa preto, aby sme zakúšali bezvýhradné prijatie, osobnostný rast a rozvoj entity muža. Učíme sa pracovať s emóciami a skvalitňovať vzťahy s inými, nie prijímaním rád, ale spontánnou zmenou myslenia. Niektorí z nás cítia potrebu iniciácie do sveta mužov. Túto potrebu neobchádzame, ale napĺňame ju prirodzene a v správnom čase (po nadobudnutí dôvery a pri aktivitách, ktoré si volíme sami). Osvojujeme si zdravé myslenie (cez lásku, odpustenie, pozitívny prístup a ochotu na sebe pracovať zušľachťujeme svoj pohľad na seba, na blízkych, iných mužov a ženy), postoje a užitočné zručnosti plynúce z nášho biologického i psychického pohlavia. Rešpektujeme a rozvíjame našu prirodzenú mužskú podstatu aj ako sexuálne bytosti. Učíme sa narábať so sexualitou, zdravo ju používať, neusilujeme sa pochopiť ju, pracovať na/proti nej. Cieľom stretnutí je nielen duševne rásť, ale stať sa tiež duchovnejšími (posilniť vedomie, že nad nami je niečo silnejšie ako my), nájsť zmysel života, žiť skutočne šťastný a plnohodnotný život. Sme súčasťou skupiny preto, lebo v nej chceme dávať (radosť, úsmev, nádej, pokoj, toleranciu, podporu, ochotu, pozornosť, úctu...), nielen vyjadrovať zúfalstvo, neochotu, ľahostajnosť, egoizmus, šíriť negativizmus, negovať, kritizovať, vyžadovať, očakávať či brať.

Motivácia

Možno patríme k mužom, ktorí sa necítia ako muži kompletní či kompetentní uplatniť sa v bežných rolách. Možno patríme k mužom, ktorí v rodine nezakúsili formovanie silným, zúčastneným, zručným a morálne ukotveným mužským vzorom. Možno patríme k mužom, ktorých iný dôležitý muž ponižoval, podceňoval, odsúval na bok, sklamal alebo zneužil rôznym spôsobom. Možno patríme k mužom spútavaným či inak zraňovaným mamou alebo inou dôležitou ženou v ich živote. Možno patríme k mužom, ktorých rodičia vťahovali do svojich partnerských konfliktov. A možno sa len chceme posunúť v živote ďalej, objaviť nový rozmer osobnej existencie.

Motiváciou môže byť viac rozumieť sebe, iným mužom a ženám, nebáť sa líšiť v dobrom, byť hodný svojej roly, alebo pocit, že aj v dospelosti nás zasahuje či obmedzuje nenaplnený vzťah k rodičovi či vychovávateľovi v minulosti, hľadáme vlastnú identitu, vzor a motiváciu progredovať vo svojom pohlaví, aby sme sa cítili viac celistvo/integrovane (sami sebou, naplnene, schopnejšie, potrebne). Túžba zažiť zmenu v osobných životoch (zažiť vnútorné obrodenie), dokázať plniť a kvalitnejšie prežívať svoje prirodzené roly (neunikať do neprirodzených až sebadeštruktívnych a neprehlbovať ich), prijať realitu, odpustiť sebe i ostatným, nájsť silu rozvíjať to, čo máme, odvahu, vôľu nachádzať to, čo je v nás skryté.

Vďaka existencii skupín ľudí s podobnými problémami a postupnému spoločnému i osobnému "otvoreniu sa sebe i svetu," by nikto nemusel potláčať, prehliadať či odkladať svoje pocity, potreby a túžby (kvalitnejšie sa vyrovná s minulosťou i prítomnosťou, aby mal viac síl pre budúcnosť). Každý sa môže postupne učiť prijímať realitu taká, aká je a posilňovať nádej, že snahami a aktívnou činnosťou je možné v živote dosiahnuť zmenu, obohatiť ho o nový rozmer. V skupine sú všetci členovia na ceste a majú možnosť podporovať sa v osobných čiastkových cieľoch a odhodlaniach. Nejde o terapiu!!! Nikto z nás nie je odborník, všetci sme na rôznom stupni vnútorného rastu.

Sila skupiny mení a formuje každého jednotlivca, pomáha mu prežiť s akýmkoľvek problémom. Prvý krok je chcieť sa stretávať, chcieť žiť v pravde, neseparovať sa, netváriť sa, že sa nás to netýka, že my sme v pohode, že to zvládneme aj sami a po svojom... a zvyšok sa doplní. Chýba nám spätná väzba, úprimnosť a podpora, a tak sa často dostávame do slepých uličiek. Je len na nás, či to chceme zmeniť alebo nie.