Prísľuby a možné osobné ciele

Prísľuby

  • Nachádzame novú slobodu a pocit šťastia.
  • Poznávame, že sme jedineční a vzácni ("rare").
  • Objavujeme nové vedomie spolupatričnosti. Pocit prázdnoty a opustenosti sa vytratí.
  • Neľutujeme svoju minulosť a ani nezatvárame za ňou dvere. Oslobodzujeme sa od pocitov obáv, viny a sklamania týkajúcich sa našej minulosti i súčasnosti. Zbytočne ani často sa do minulosti nevraciame.
  • Učíme sa vidieť seba samých ako rovnocenných s inými. Naše nové i obnovené vzťahy vychádzajú z tejto rovnosti.
  • Už nie sme ovládaní svojimi obavami a strachom. Svoj strach sme prekonali a konáme s odvahou, čestne a dôstojne.
  • Pochopíme, čo znamená vyrovnanosť a objavíme pokoj mysle.
  • Bez ohľadu na to, na ktorom stupni duševného i duchovného rastu sa nachádzame, vidíme, aké prospešné môžu byť naše skúsenosti pre iných.
  • Pocity zbytočnosti a sebaľútosti sa vytrácajú.
  • Menej sa zaoberáme sebou, silnie náš záujem o druhých. Sebectvo sa stráca.
  • Poznávame novú lásku a prijatie seba samých i druhých. Cítime sa bezpochyby milujúci a milovaní.
  • Sme schopní utvárať a udržovať zdravé a napĺňajúce vzťahy. Zlepšujú sa naše vzťahy s inými. Potreba ovládať druhých, manipulovať nimi či podriaďovať sa im mizne, hneď ako sa naučíme dôverovať tým, ktorí sú skutočne dôveryhodní a milujúci.
  • Učíme sa, že je možné sa zmeniť - stať sa viacej milujúcimi, dôveryhodnými a podporujúcimi. Máme možnosť komunikovať s vlastnou rodinou spôsobom, ktorý bude bezpečný pre nás a plný úcty a rešpektu voči ostatným rodinným príslušníkom.
  • Mení sa náš celkový postoj a pohľad na život.
  • Už sa nepotrebujeme spoliehať iba na druhých, že len prostredníctvom nich získame svoj pocit hodnoty.
  • Intuitívne vycítime, ako zvládnuť situácie, ktoré nás zvykli vyviesť z rovnováhy.
  • Nadobúdame vnútorný pocit bezpečia.
  • Odrazu si uvedomíme, že Vyššia sila pre nás robí to, čo by sme my sami nedokázali.
  • Spoliehame sa na vedenie, ktorého sa nám dostáva od Vyššej sily, a začíname dôverovať vlastným schopnostiam.
  • Prežívame stále intenzívnejší pokoj, silu a duchovný rast vo svojom každodennom živote.

Možné osobné ciele

  • Žijeme len pre dnešok. Nepúšťame sa do riešenia všetkých problémov naraz. Môžeme urobiť niečo pre túto chvíľu a nenecháme sa odradiť pokračovať v tom i naďalej.
  • Uvedomujeme si, že naše šťastie nezávisí od toho, čo druhí urobia, povedia, alebo od toho, čo sa okolo nás deje. Šťastie je výsledkom osobného pocitu vnútorného pokoja.
  • Prijmeme realitu takú, aká je a nebudeme nasilu vyžadovať, aby sa všetko prispôsobilo našim túžbam.
  • Postaráme sa o svoje fyzické zdravie, budeme pracovať so svojou mysľou a zaoberať sa duchovnom.
  • Nezištne urobíme pre niekoho niečo dobré bez toho, aby o tom vedel. Urobíme denne aspoň jednu vec, ktorú bežne nerobíme, ako prejav našej lásky k blížnemu.
  • Pokúsime sa byť milí ku každému, koho stretneme. Budeme ohľaduplní, nebudeme zvyšovať hlas a budeme sa správať najlepšie, ako vieme. Nebudeme zbytočne kritizovať a hľadať chyby, ani sa snažiť nikoho naprávať a riadiť. Nebudeme sa ponižovať ani vždy len ustupovať.
  • Budeme mať program. Možno sa ním nebudeme vždy presne riadiť, ale budeme ho mať. Uchránime seba od zhonu a nerozhodnosti, nerobenia ničoho, robenia zbytočností, vecí, ktoré rania nás a/alebo ostatných. Prestaneme odkladať dobré veci na neskôr. Ak si chceme nájsť čas, tak si ho nájdeme. Naučíme sa byť spontánnejší, odviazanejší, ak sme sa tomu doteraz vyhýbali. Možno nám prospeje byť občas v spoločnosti inak mysliacich ľudí, spoznávať pestrosť života a jeho spôsobov.
  • Nezabudneme relaxovať, premýšľať o sebe, o blížnom, hľadať pravdu.
  • Nebudeme sa báť robiť správne veci ani byť šťastní. Budeme sa tešiť zo všetkého dobrého a z toho, čo je v živote krásne a príjemné (v pokore a ohľaduplnosti, nie so sebeckým a konzumným prístupom).
  • Nebudeme sa porovnávať s ostatnými. Prijmeme seba takých, akí sme a budeme sa snažiť žiť najlepšie ako dokážeme. Napriek tomu si radi necháme nastaviť zrkadlo.
  • Prijmeme bolesť, nezdar, sklamanie nie ako trest, ale ako prostriedok.
  • Nevieme, koho nám Vyššia sila posiela do cesty, aby sa raz stal naším anjelom. Prijímame teda nových (a možno aj odlišných) ľudí do svojho života s otvorenosťou a vďačnosťou.