Riziká bezbrehého experimentovania a uvoľnených mravov

Najmä mladý človek môže nárazovo, ale veľmi intenzívne prežívať strach zo smrti, choroby, trestu, zlyhania a striedať motívy strachu a úzkosti (niekedy ho pohltia celého a vyžadujú si medikamentóznu liečbu). Často sa jedná o OCD; obsedantno-kompulzívnu poruchu. Poznáme viac druhov závislostí i foriem OCD, ktoré môžu byť vzájomne prepojené (napríklad závislosť na porne spolu so strachom, že som alebo budem homosexuál). Určitou mierou k tomu prispieva dnešný životný štýl, individualizmus, napodobňovanie amorálnych vzorov, nedostatočná duševná hygiena, nevhodné formy relaxu - najmä časté ponáranie sa do virtuálneho sveta (hodiny času každý deň), kedy primárne nevinný motív sa zvrháva alebo preklopí do závislosti, ktorú si nie som ochotný pripustiť. Tak ako sa dnes rozvíjajú civilizačné choroby, o ktorých ľudia dávnejších dôb ani len nechyrovali, tak sa postupne mení v minulosti najčastejšia látková závislosť na dnešnú najbežnejšiu závislosť nelátkovú. Nie je možné ani len odhadnúť, koľkých ľudí dneška sa týka, pretože väčšina z nich nikdy nezaháji liečbu pod vedením odborníka, a ak si už je niekto vedomý toho, že niečo nie je v poriadku, usiluje sa "z toho dostať" sám (často problém zľahčuje, chvíľu to prestane robiť a po čase sa k tomu vráti znovu a znovu stráca kontrolu).

Pri každej závislosti ide o systematické narušovanie chemizmu mozgu a adaptácia na predošlú hladinu "dávky." O tomto chemizme som sa už v niektorých článkoch zmieňoval. Mozog si dokáže sám vytvárať látky, ktoré mu spôsobujú slasť. Ich produkciu ale musíme niečím vyprovokovať, vytvoriť dostatočne kvalitné "pamäťové stopy" a on sa už postará o zvyšok. Ako súvisí HOCD; homo-obsedantno-kompulzívna porucha s pornom? Bisexuálne alebo homosexuálne porno môže byť stimulom. HOCD môžu tiež vyprovokovať rôzne články na internete alebo výroky ľudí, ktorí tvrdia, že sa u nich homosexualita objavila až vo vyššom veku (teraz aby chlap mal strach, že ak si občas pozrel bisexuálne porno video, je to začiatok vynárajúcej sa homosexuálnej orientácie). Podobne pôsobí perverzné porno, animálne porno a pod. Nelátková závislosť má, samozrejme, ďaleko početnejšie formy, prejavy a rozsiahlejšie dopady. Náchylnejšie na (ne)látkovú závislosť sú osoby, ktorým sa dlhodobo nedarí naplniť niektorú zo základných potrieb, ocitli sa v prekérnej životnej situácii, zažili traumu, zažívajú hromadenie psychického tlaku, stresu, bolesti alebo závislosť pochádza z pôvodne nevinných aktivít, ktoré sa vymkli kontrole (spoločenské pitie, četovanie, pozeranie porna zo zvedavosti). Túžba a dlhodobá absencia niečoho sa u nich môže premeniť na nekontrolovateľnú žiadostivosť, nutkanie. Hoci si uvedomujú negatívny dopad konkrétnych činností, ktoré pravidelne vykonávajú, nedokážu nepokračovať (nevidia zmysel v niečom inom alebo nenachádzajú spôsob, ako danú potrebu naplniť inak).

Na mnohé "novinky" si počas evolúcie náš mozog zvykal postupne. Posledné desaťročia ale prinášajú množstvo zmien a mozog na ne reaguje tak, ako vie, aplikáciou takých modelov, akcií - reakcií, vzorcov správania, aké využíva tisícročia.

Závislosť spôsobuje dlhodobo udržiavaná hladina dopamínu v mozgu stimuláciou centier mozgu zodpovedných napríklad za sexuálne správanie alebo aj centra hladu a sýtosti (limbický systém spolu s hypotalamom).

Dopamín je v mozgu zapojený do "systému odmeny." Ten veľmi úzko (a najintenzívnejšie) súvisí s centrami sexuálneho správania, hladu a sýtosti, pretože náš evolučne najstarší cieľ zakódovaný v mozgu dodnes, je zabezpečiť prežitie a odovzdanie génov. Čím väčšiu slasť sme pri týchto aktivitách v minulosti zažili, tým v nás nový impulz vyvolá väčšiu túžbu. Molekulou túžby v mozgu je spomínaný dopamín. Po uspokojení danej potreby sa vyplavia hormóny slasti, tzv. opioidy (endorfíny, enkefalíny a i.). Dopamín by sme teda mohli nazvať nielen molekulou túžby, ale aj závislosti. Ak jeho hladina v mozgu klesá, nadšenie a vzrušenie sa vytrácajú. Pri novom stimule, ktorý predstavuje nový objekt, mozog dostane plnú dávku dopamínu, preto pri závislosti nevydržíme pri jednom objekte alebo činnosti príliš dlho, potrebujeme niečo nové a niečo viac. Pozeraním porna dostávame každým kliknutím niečo nové. Vyskúšaním danej praktiky v realite dostávame niečo viac. Striedaním sexuálnych partnerov mozog dostáva plné dávky dopamínu (nové očakávanie, nové vzrušenie, nový zážitok, ktoré ale pri jednom sexuálnom partnerovi pomerne skoro opadne; najčastejšie po uspokojení potreby). Táto rýchla adaptabilita a zníženie hladiny dopamínu sa nazýva Coolidgov efekt. Čo spraví mozog, ktorý má neobmedzený prístup k super stimulujúcej odmene, ktorú nedokázal prirodzene spracovať? Adaptuje sa na danú hladinu, čo následne môže viesť k závislosti.

Pri nelátkových závislostiach, napr. závislosti na porne, je analogická symptomatika látkových závislostí:

1. Prechod z ľahkej na tvrdšiu (napríklad z morálne tolerovateľného zlozvyku na amorálne aktivity). Človek pociťuje úzkosť (nespavosť, depresie, zhoršenú pozornosť), pocit hanby a výčitky už len pri prechode na extrémnejšie porno. Môže dokonca začať pochybovať o svojej sexuálnej orientácii.

2. Najskôr pocit hanby a výčitky. Neskôr ospravedlňovanie seba alebo "necítenie žiadnej viny." Neskôr možné emocionálne "vyprázdnenie sa" (necítenie nič).

3. Prehlbovaná autoerotika a obmedzovanie koitu.

4. Nutkavá masturbácia a zhoršený sociálny kontakt.

5. Erektilná dysfunkcia.

6. Pri silnej závislosti (napr. aj na četovaní, kyber sexe alebo hrách) človek začína ignorovať svoje základné potreby, je roztržitý, unavený, apatický, depresívny, rýchlo sa rozladí, je často podráždený, zabúda, stráca pozornosť, chuť a potrebu robiť niečo iné, nestíha sa venovať dôležitejším veciam i ľuďom okolo.

Veľa mužov, ale i žien je závislých na porne alebo virtualite, avšak v dnešnej dobe to berú ako prirodzenú súčasť života, pretože to robí takmer každý okolo. Chlapec sa nemusí vždy vzrušiť pri priateľke a následkom pôsobenia rôznych informácií z okolia (vrátane médií) upadá do zmätku, začne o sebe pochybovať, ďalšie pokusy o "riešenie" ho ešte viac zneistia a depresie sa znásobia. Za pomerne nový spúšťač a/alebo "živiteľ" rôznych psychosexuálnych problémov, porúch alebo minimálne zmätku, sa dnes považuje neobmedzená internetová ponuka "amatérskeho čohokoľvek" vrátane porno priemyslu (výchovne zneistený, zážitkovo ochudobnený, osobnostne slabý, morálne neukotvený, emocionálne labilnejší človek má vysoký predpoklad nezvládnuť túto ponuku i ďalšie konflikty v sebe).

Všetky závislosti vedú k rovnakým zmenám v mozgu. Znižujú hladinu dopamínu a spôsobujú zníženie dopamínových receptorov v systéme odmeny nášho mozgu. S menšou dávkou dopamínu a s menej dopamínovými receptormi, je ďaleko ťažšie stimulovať tento systém odmeny. To vedie k stavu, ktorý prežívajú všetci závislí - potrebujú silnejšiu dávku, zažiť niečo iné, niečo viac. Tieto a ďalšie zmeny v mozgu sú záležitosťou fyziológie a biochémie mozgu, ktorý je nastavený tak, že nedokáže odolať príležitosti, musí ju využiť tu a teraz, lebo niekedy (v procese evolúcie človeka) bolo treba na túto šancu čakať roky. I my potom niekedy konáme "rýchlo a zbesilo," ale najmä nelogicky. Dopamín vzápätí nechá mozog vyhladovať, a my sa cítime neuspokojení a túžiaci ešte viac. Tento mechanizmus majú dobre vyvinutý niektoré zvieratá, ktoré si i napriek plnej sýtosti robia zásoby, resp. prepchajú sa takmer do prasknutia - je ignorovaný pocit sýtosti (lebo nabudúce nemusia byť pri hľadaní potravy také úspešné). Takisto mechanizmus rovnováhy medzi sexuálnym pudom a pudom sebazáchovy sa narúša v období ruje, kedy samce kopulujú alebo hľadajú samice až do úplného fyzického vyčerpania.

Mnohí hovoria, že kyber sex vôbec nič nie je. Náš mozog ho ale považuje za takmer reálny (prešla príliš krátka doba na to, aby sa s tým evolúcia stihla adekvátne vysporiadať), pretože by reagoval podobne aj pri reálnom sexe. Táto nonstop stimulácia v ňom spôsobuje zmeny. Jednak sa zvýši adaptabilita (tolerancia), dôjde k nadprodukcii chemických látok, ktoré sú inak prirodzenou súčasťou chemizmu mozgu (ale mali by byť v nízkych koncentráciách), vznikajú nové synapsy (čím silnejší zážitok, tým viac nových komunikačných spojení medzi nervovými bunkami, remodelácia nervových dráh, neuroplasticita). Častým vykonávaním tej istej činnosti si v mozgu prehlbujeme "pamäťovú stopu" (zakaždým nám to pôjde ľahšie, až to budeme vykonávať takmer automaticky; formuje sa návyk, zvyk, zlozvyk).

V prípade porna alebo promiskuitného spôsobu života kombinácia nového, zakázaného a obávaného spolu s očakávanou sexuálnou rozkošou je pre mozog silnou stimulujúcou chemickou dávkou (zasahujúcou myseľ, predstavy, túžby, vôľu, emócie, správanie, pohľad na seba a iných, schopnosť sebakritiky, sebakontroly, sebaovládania...). Čím silnejší zážitok a slasť, tým viac zmien v mozgu. Každá nová skúsenosť napája do nášho mozgu nové chute, a preto, ak sa zmenili naše chute, zmenil sa aj náš mozog.

Kedy vieme, že vnútorne nie sme v poriadku? Aj vtedy, ak sa nevieme pre niečo slobodne rozhodnúť a niečo iné rozhoduje za nás. Najkľúčovejší sexuálny orgán človeka je mozog, ktorý vždy potrebuje nejakú stimuláciu, a ktorý je zároveň najzraniteľnejším orgánom.

Abstinenčnými príznakmi sú silná túžba, smútok a úzkosť, ktoré človeka nútia vrátiť sa k pôvodnej dynamike. Začneme byť totiž oveľa citlivejší na rôzne spúšťače a budeme sa cítiť vyprahnutí, bezbranní, ovládaní (použijeme mnoho výhovoriek, nájdeme racionálny dôvod k tomu, prečo to robiť).

Pri nelátkovej závislosti je dôležité dať si rôzne dlhú pauzu od nutkavých aktivít zamestnaním sa niečím iným (k čomu máme minimálne rovnakú afinitu), kým sa chemizmus mozgu nevráti do pôvodných koľají a relatívne nové mozgové stopy sa neoslabia. Nemusíme sa ale hrať na hrdinov a chcieť všetko zvládnuť vlastnými silami. Nie je hanbou priznať si problém aj pred niekým iným a vyhľadať pomoc.