Terapeutická komunita

Môžeme ju chápať v dvoch významoch. V širšom význame ide o špecifickú formu organizácie liečebnej inštitúcie. Znamená zrušenie tradičnej autoritatívnej organizácie výmenou za otvorenú komunikáciu všetkých členov organizácie, vrátane pacientov a personálu; spolurozhodovanie a podieľanie sa pacientov na vlastnej liečbe. Pacienti prestávajú byť pasívnymi prijímateľmi liekov, ale stávajú sa aktívnou silou. Takýto prístup umocňuje liečebné pôsobenie. Liečbu v terapeutickej komunite je možné považovať za liečbu prostredím v najširšom slova zmysle.

V užšom slova zmysle je možné terapeutickú komunitu chápať ako metódu liečby, ako liečebný prístup využívajúci dynamiku malej skupiny i väčšieho spoločenstva, pričom na prestavbe pacientovej osobnosti pracuje pacient sám, ale aj malá skupina, ktorej je členom, i celá komunita.

Prostredie komunity a vzťahy v nej sú podobné a blízke životu "vonku," tzn. aj každodenným problémom a konfliktom. Schopnosť ich riešiť a prenášať sa cez ne je najvýznamnejším cieľom liečby.

Terapeutická komunita je komplexná metóda zameraná na psychoterapeutické využitie celého denného režimu liečebného zariadenia a všetkého času, ktorý v ňom pacienti strávia, všetkých činností, ku ktorým v tomto prostredí dochádza, všetkých vzťahov, ktoré sa v ňom vytvárajú. Program a prostredie sa utvára tak, aby sa do neho mohli premietnuť zaužívané spôsoby správania sa pacientov z domu a terapeutickým procesom sa potom zameriava na to, aby sa vysvetlilo, ktoré spôsoby správania sa sú žiaduce, ktorým sa môžu pacienti naučiť a aby sa nevhodné spôsoby správania sa pacientov odstránili alebo upravili. Zariadenie, ktoré používa tieto metódy je organizované tak, aby sa mohlo stať malým modelom spoločnosti.

Terapeutickou komunitou sa liečia pacienti rôzneho veku, rôzneho pohlavia či spoločenského postavenia. Do programu komunity sú zaraďované rôznorodé činnosti, ktoré predstavujú situácie a činnosti každodenného života, ako pracovná činnosť v kolektíve, upratovanie a stolovanie, šport, vychádzky a spoločenská zábava. Využívajú sa tu metódy skupinovej terapie, ako napr. muzikoterapia, ergoterapia (pracovná terapia), psychodráma (hranie rolí, výmena rolí), skupinová diskusia...

Základné princípy terapeutickej komunity a jej účinnosť

1. Aktívny podiel členov komunity na terapii. Členovia sa stávajú vzájomnými terapeutmi a preberajú časť zodpovednosti za riadenie terapie. Majú samosprávu vybavenú určitými právomocami a ďalšie rôzne funkcie (úlohy). V porovnaní s tradičným psychiatrickým usporiadaním, kde sú pacienti pasívni, komunitná štruktúra umožňuje každému prejaviť svoje skryté schopnosti a hrať aktívnu úlohu na vlastnom procese uzdravenia. Zlé nálady, konflikty a osobné krízy sa stávajú cenným terapeutickým materiálom pre korektívne skúsenosti a sociálne učenie.

2. Vytvorenie obojstrannej komunikácie na všetkých úrovniach bez ohľadu na hierarchiu rolí. Vedie to k lepšiemu porozumeniu jednotlivca i zákonitostí ľudského správania sa vôbec. Pripúšťa sa väčšia možnosť slobodného a nekonformného prejavu v správaní, ktorá má prirodzene svoje hranice dané poriadkom komunity. Podporuje sa otvorené vyjadrovanie všetkých názorov a pocitov (permisivita). Permisivita je postoj vyhýbajúci sa kritizovaniu druhých osôb, založený na rešpektovaní a akceptovaní druhých, aj keď správanie sa vybočuje z bežnej normy. Netoleruje sa však ľubovoľné správanie sa. Platí zásada, že o všetkom sa má a môže hovoriť, ale nie všetko sa môže robiť. Obojstranná komunikácia znamená, že aj personál musí vedieť prijať kritiku od členov komunity, pretože inak by nemohlo dôjsť k otvorenému vyjadrovaniu názorov, postojov a pocitov.

3. Zvýšenie rovnoprávnosti v rozhodovaní, ktoré sa prejavuje vo veľkom podiele členov na riadení, a teda znížení sociálnej dištancie. Rozhodnutie sa robí až po prediskutovaní. Pokiaľ je to možné, uplatňuje sa zásada jednomyseľnosti, prípadne zásada väčšiny. Hlavnou myšlienkou je zníženie hierarchickej pyramídy. Tak všeobecne rastie angažovanosť, samostatnosť, zodpovednosť a sebakontrola členov komunity.

4. Kolektívnosť spočíva v podporovaní interakcie medzi členmi. Terapeutická komunita nepodporuje a ani nedáva možnosť izolácie jedinca. Platí tu zásada spoločenskej účasti, je požiadavka na zapájaní sa do všetkých spoločenských aktivít komunity. Záujmy kolektívu stoja pred záujmami jednotlivca a nútia ho prispôsobovať sa.

5. Sociálne učenie ako učenie sa priamou skúsenosťou v sociálnych vzťahoch. Pestuje sa úsilie o pochopenie motívov konania a prehĺbené poznávanie interpersonálnych vzťahov. Sociálne učenie samo o sebe nie je chápané ako učenie sa v súvislosti s tradičnou školou, ale predovšetkým učenie spojené so sociálnymi situáciami, ktoré zahŕňajú situácie v rodine, na pracovisku, v záujmových, náboženských a politických skupinách. Kultúra, pohlavie a ďalšie sociálne faktory utvárajú identitu jedinca a mieru jeho schopnosti nadväzovať vzťahy.

6. Emocionálne korektívna (napravujúca) skúsenosť. Na to, aby došlo k učeniu a následnej zmene postojov, je potrebné, aby sa iná osoba, najčastejšie autorita, zachovala v určitej situácii inak, tolerantnejšie, než ako to pacient/klient očakáva. Napríklad jedinec, ktorý sa počas celého detstva cítil osamelý, opustený a odmietaný, sa teraz môže správať k ľuďom odmietavo. Napriek jeho odmietavému postoju k iným a aj voči terapeutovi sa terapeut k nemu bude správať láskavo a priateľsky a nenechá sa pacientovým správaním vyprovokovať. Takéto učenie nazývame učenie in vivo - živé učenie. Touto emocionálne korektívnou skúsenosťou môže pacient prejsť aj vďaka ostatným členom terapeutickej komunity. Teda vidí, že je možné správať sa aj ináč, prežívať veci ináč, vidieť problémy inými očami.

Terapeutickú komunitu využívajú napr. duševne, telesne alebo zmyslovo hendikepovaní jedinci, závislé osoby alebo jedinci s psychosociálnymi problémami.

Účinné faktory v skupinovej terapii:

1. Členstvo v skupine (pocit spolupatričnosti)

2. Emočná podpora

3. Pomáhanie druhým

4. Sebaotvorenie a sebavyjadrenie

5. Odreagovanie (katarzia - uvoľnenie, duševná očista)

6. Spätná väzba, konfrontácia

7. Náhľad (získanie pohľadu na problém akoby zvonku)

8. Korektívna emocionálna skúsenosť (klient je vystavený emočným podnetom, ktoré v minulosti nezvládol, za priaznivých podmienok; na základe spätnej väzby si uvedomuje, že nemusí byť stále iba odmietaný, hodnotený negatívne)

9. Skúsenosť a nácvik nového (prijateľného, vhodného) správania sa

10. Získanie nových informácií a sociálnych skúseností

Cieľom života v terapeutickej skupine je rozvinutie vzájomným pozitívnych sociálnych vzťahov medzi členmi skupiny, aby sa každý člen vyvíjal v súlade s cieľmi, ktoré si skupina kladie. Podstatným faktorom skupinovej práce je skupinová dynamika, ktorá aktivizuje energiu členov skupiny, tvorivosť, odvahu ku zmene, ktoré musia nastať, aby sa zlepšili vonkajšie či vnútorné podmienky klienta. Sociálnu skupinu zvyčajne vedie, usmerňuje a sprevádza terapeut alebo sociálny pracovník.

Delenie skupín:

- Homogénne - skupina drogovo závislých adolescentov, skupina týraných žien.

- Skupiny zamerané na úlohy - riešia konkrétny problém.

- Psychoterapeutické - majú rôzne podoby. Môžu byť zamerané na ľudí s duševnými ochoreniami, na ľudí s rôznymi závislosťami, prípadne skupiny ľudí, ktorí pracujú na svojom osobnom raste.

- Svojpomocné - založené na vzájomnej pomoci a podpore (mamičky na materskej dovolenke, rodičia hendikepovaných detí, skupiny seniorov).

- Skupiny stretnutí - zamerané na výcvik ľudských vzťahov, tréningové skupiny.

- Skupiny zamerané na dosiahnutie sociálnych cieľov - práca s mládežou či komunitou.

Hnacím motorom každej sociálnej skupiny je skupinová dynamika, ktorá zahŕňa ciele a normy skupiny, kohéziu a tenziu, vodcovstvo, premietanie minulých skúseností a vzťahov do aktuálnych interakcií, tvorba podskupín, vzťahy jedincov v skupine a vývoj skupiny v čase.

Ciele si formuluje skupina sama, na základe svojho zamerania a zloženia. Skupina si sama volí aj pravidlá a normy, ktoré bude dodržiavať. Takýmito pravidlami môžu byť: pravidelná dochádzka, dochvíľnosť, dodržiavania dohodnutých úloh, pravidlo - hovorí iba jedna osoba, pravidlo nekritizovať, učenie sa asertivite atď.

Zásady práce v skupine:

- úprimnosť a otvorenosť

- zodpovednosť v konaní, zodpovednosť voči sebe a iným (rešpektovanie súkromia, intimity a autonómie)

- právo povedať stop (ak klient nechce odhaliť niečo zo svojho súkromia, je mu nepríjemné zapojiť sa do nejakej techniky atď.)

- požiadavka tolerantnosti voči iným

Vývin skupiny

Skupiny prechádzajú prevažne usporiadaným postupným procesom. Tento vývoj je však ovplyvnený mnohými faktormi, napr. podľa toho, či ide o skupinu otvorenú (má neobmedzené trvanie, počet členov nemusí byť stály), či skupinu uzavretú (všetci členovia začínajú a končia skupinovú prácu spoločne). Vývoj skupiny tiež závisí od toho, či je členstvo v nej dobrovoľné alebo nedobrovoľné. Závisí tiež od úrovne členov skupiny, na spôsobe vedenia skupiny, na jej cieľoch a úlohách. Vývoj skupiny sa teda môže v rôznych bodoch zastaviť alebo sa vracať k predchádzajúcemu štádiu. Niektoré štádium môže byť aj preskočené.

Skupina prechádza od začiatku do konca svojej existencie týmito štádiami:

1. Orientácia a závislosť - skupina hľadá svoju štruktúru a ciele, prežíva závislosť na terapeutovi a zaoberá sa skupinovými hranicami, pravidlami.

2. Konflikt, dominancia a revolta (odpor) - prebiehajú boje o dominanciu, o postavenie v skupine a o roly.

3. Rozvoj súdržnosti - nastáva úsilie o harmonické vzťahy a vzájomnú náklonnosť, niekedy i za cenu toho, že sa zamlčia niektoré nejasnosti vo vzťahoch. Je to etapa kohézie a kooperácie. Kohézia je súdržnosť skupiny, pospolitosť, vzájomnosť. Vytvára atmosféru priateľstva a bezpečia. Bez kohézie by skupina nemohla pracovať. Zároveň by však nemohla pracovať bez tenzie (napätia). Tenzia dynamizuje skupinu, provokuje ku zmene a núti členov skupiny pracovať aj na nepríjemných a neľahkých úlohách. Nadmerná súdržnosť vedie k zastaveniu vývoja skupiny. Vedie k vytváraniu umelej spokojnosti a ilúzie, že už nie je potrebné snažiť sa o zmenu. Nadmerná tenzia vedie členov skupiny k snahe uniknúť zo skupiny. Preto je pre prácu v skupine dôležitá rovnováha kohézie a tenzie.

4. Zrelá skupinová práca - po dosiahnutí stability a pevnej kohézie skupina cieľavedome pracuje a snaží sa dosiahnuť ciele.

Metódy psychoterapie:

Skupinová diskusia (rozhovor) - členovia skupiny sedia v kruhu a voľne sa vyjadrujú k problémom, pocitom a správaniu sa jednotlivcov.

Diskusia orientovaná na jednotlivca - skupina sa venuje jednotlivcovi. Člen napríklad rozpráva svoju anamnézu, rozoberá dôležité udalosti vo svojom živote, prípadne súčasné problémy. Skupina komentuje jeho správanie, ako sa prejavuje v skupine a dáva ho do vzťahu s jeho problémami. Členovia mu kladú otázky a tým mu dávajú priestor na zamyslenie sa nad sebou samým a svojím problém, ako ho vidia iní. Poskytujú človekovi spätnú väzbu, čo prispieva k sebapoznaniu a k náhľadu.

Orientovaná na tému - predmetom diskusie je téma, ktorá je dôležitá pre člena skupiny, napr. závislosť, zmysel života, sebaovládanie, prejavovanie citov.

Orientovaná na interakciu členov - tu sa hovorí o vzťahoch, ktoré vznikli v skupine, o rolách, sympatii, antipatii, koalícii, rivalite (boji o pozornosť a moc).

Psychodráma - predstavuje akési divadlo a hercami sú členovia skupiny. Môžu byť postavení do rolí, ktoré v skutočnom živote nemajú (výmena rolí). Prehrávajú sa scény z minulosti či prítomnosti, skúšajú sa nové alternatívne spôsoby správania sa, vyjadrujú sa emócie, riešia konflikty. Patrí tu aj sociodráma, ktorá je orientovaná na spoločenské konflikty a ich riešenie.

Psychogymnastika - neverbálna technika skupinovej terapie, ktorej cieľom je poznanie a zmena osobnosti klienta. Využíva neverbálnu komunikáciu (cvičenie výrazov). Hlavným obsahom je pantomimické vyjadrenie tém. Gymnastické prvky nie sú iba pohybovým cvičením, ale majú vyjadrovať rôzne psychické stavy a situácie.

Muzikoterapia - využíva sa pri nej liečebné pôsobenie hudby. Existuje receptívna muzikoterapia (vnímanie, počúvanie hudby) a aktívna muzikoterapia (tvorenie hudby). Podnecuje fantáziu a emocionalitu človeka.

Projektívna arteterapia - využíva výtvarné prostriedky a výtvarné aktivity (kreslenie, maľovanie, modelovanie) k zobrazeniu problematiky, k stvárneniu určitej témy, ktorá je pre členov skupiny aktuálna. Trvá približne hodinu a pol a delí sa na časť tvorby a diskusnú časť. Využíva sa aj pri diagnostickej činnosti (kresba stromu, testy farieb či kreslenie členov rodiny v podobe zvierat).

Argoterapia - pracovná terapia (pri dlhodobej starostlivosti)

Biblioterapia - terapia čítaním

Terapeutická komunita je komplexná špeciálna metóda zameraná na psychoterapeutické využitie denného režimu liečebného zariadenia a využitie všetkého času, všetkých činností a vzťahov, ktoré sa v tomto zariadení vytvárajú.