Ako zvládať inter/intrapersonálne konflikty a záťažové situácie

Interpersonálne konflikty sme sa učili zvládať na stretnutí s témou Asertivita a parafrázovanie. Povieme si však ešte niečo o sociálnej percepcii, a potom prejdeme k záťažovým životným situáciám a intrapersonálnym konfliktom.

Sociálna percepcia

Je chápanie a poznávanie iného človeka. Zaoberá sa tým, čo konkrétny človek robí, prečo to robí a aký je. Vnímanie a poznávanie iných ľudí je úzko späté s úrovňou sebauvedomovania a s hĺbkou sebapoznania.

Východisko treba hľadať:

• v lepšom poznaní svojho "ja"
• v poznaní svojich možností, schopností, predpokladov
• v poznaní svojich kladov i záporov

Údaje získané sociálnou percepciou sa delia na:

• epizodické - týkajúce sa prežívania a správania sa druhej osoby
• súdy o vonkajších epizodických faktoch (pozrel sa na mňa, má nový sveter)
• súdy o vnútorných epizodických faktoch (je šťastný, nervózny, má strach)
• dispozičné - týkajúce sa trvalejších charakteristík osobnosti
• súdy o vonkajších dispozičných charakteristikách osobnosti (pomáha iným, neoblieka sa moderne)
• súdy o vnútorných dispozičných charakteristikách osobnosti (je úprimný, bojazlivý, citlivý)

Zdroje sociálnej percepcie:

• fyzické "ja"
• psychické "ja"

Poznanie a prijatie môjho fyzického "ja:" "Som v pohode so svojím telom."

Ľudské telo sa vyvíja. Možno sa ti páči a možno ho nenávidíš, ale je po celý život iba tvoje.

Človek si uvedomuje svoje vlastné pocity, myšlienky, postoje, prejavy správania a informácie o sebe samom.

Ako vnímam svoje psychické prejavy a ako prežívam svoju existenciu?

Dokážem racionálne spracovať všetky informácie o sebe samom, ktoré sa stávajú pevnou súčasťou môjho "ja?"

Ak poznám seba, dokážem regulovať svoje správanie a konanie?

Aký som? K akému "ja" smerujem? Aký by som chcel byť? Aký by som mal byť? Ako ma vidia iní?

Aký som bol ako dieťa? Vlastnosti, problémy...

Kto a čo ma ovplyvnil/o na mojej životnej ceste?

Ja - tu a teraz:

a) Moje kladné vlastnosti sú:

b) Čo by som na sebe mohol vylepšiť?

c) Čo chcem toho času dosiahnuť, naučiť sa, urobiť:

1. v osobnom živote

2. v škole/práci

3. v záujmovej oblasti

d) Čo, resp. ktoré schopnosti, vlastnosti či zručnosti mi pomáhajú vo vzťahu s blízkymi i menej známymi ľuďmi?

Môjmu srdcu blízke osoby

a) Ktoré sú to?

b) Čo si na nich najviac vážim, oceňujem?

c) Čím na mňa vplývajú?

d) Moje životné krédo, heslo, pravidlo je...

Záťažové životné situácie

Stres

Nešpecifická reakcia organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá znamená zvýšenú záťaž alebo frustráciu. Je to krátkodobé pôsobenie intenzívnej alebo chronickej záťaže (neúmerné požiadavky, intenzívna stimulácia, nemožnosť, prípadne neschopnosť úniku či uvoľnenia, pocit ohrozenia), ktoré spočiatku spôsobuje zvýšenú aktiváciu, postupne však vedie k exhauscii odčerpaním energetických rezerv organizmu. Stres ako adaptačnú reakciu organizmu opísal H. Selye. V súčasnosti sa stres považuje za najvýznamnejší faktor vzniku psychosomatických ochorení (tzv. civilizačné choroby). Schopnosť odolávať stresu skúma salutogenéza.

Stresor je podnet vyvolávajúci stres (náročné situácie telesnej a psychickej záťaže, neúmerné požiadavky okolia, kontakty s konfliktnými jedincami, nedostatok času, osamelosť atď.

Prejavy stresu:

• Úzkosť - súvisí s úzkostlivou, neurotickou povahou. Je to emocionálne negatívna a defenzívna reakcia na ohrozenie.
• Obava, ktorá môže stimulovať útok.
• Tréma - duševný strach, ktorý sa prejavuje zvýšeným citovým napätím a vzrušivosťou (nedostatok sebadôvery, neistoty, obava zo zlyhania, neúspechu).
• Strach - má ochrannú úlohu a v mnohých prípadoch stimuluje činnosť človeka.
• Hnev - agresívny cit.

Frustrácia

Ak sa na ceste za daným cieľom (pri dosahovaní uspokojovania určitej potreby) objaví prekážka, ktorá momentálne bráni jeho realizácii, objaví sa psychická záťaž. Frustrujúcim môže byť i vlastné vnútorné prežívanie danej situácie. Každá frustrácia je pre človeka neprijateľná, musí ju nejako riešiť. Buď bojujem aj napriek prekážkam, hľadám si náhradný cieľ, alebo sa ho vzdám a idem ďalej. Dôležité je, aby som psychické napätie, zlosť, strach, agresivitu či žiaľ dokázal korigovať a nezotrvával v tomto stave, prípadne si ho neprehlboval.

Deprivácia

Dlhodobé neuspokojovanie danej potreby, napr. emocionálna deprivácia z nedostatku rodičovskej lásky, sociálna - nútená samota, senzorická vplyvom jednotvárnosti života, nedostatku podnetov, deprivácia z nedostatku súkromia atď. vedie k narušeniu psychického vývinu, najmä vývinu vyšších citov.

Depresia

Jedna z najčastejších psychických porúch. Charakterizujú ju pocity smútku, napätia, nerozhodnosti, spomalenia až útlmu psychických i telesných procesov, zúženie až strata predchádzajúcich záujmov, oslabenie sebavedomia. Poznáme:

• exogénne depresie - reaktívne stavy ako odpoveď organizmu na závažnejší vonkajší podnet, napr. smrť blízkej osoby. Zvyčajne odznejú samy alebo, ak sú závažné, vyžadujú si psychoterapiu.
• endogénne depresie - závažne psychické ochorenia bez zjavnej vonkajšej príčiny. Liečba antidepresívami, inak hrozí suicídum.

Opakom depresie je mánia. Obe sa môžu vyskytovať u toho istého jedinca (mániodepresivita).

Konflikt

Súčasné pôsobenie dvoch protikladných motívov približne rovnakej intenzity.

Príčiny vnútorných konfliktov:

• emocionálne argumenty majú prednosť pred rozumovými
• neovládaná emocionalita (znemožňuje pokojne a zodpovedne prehodnotiť moje správanie sa a konanie)
• človek má skreslenú predstavu o svojom pravom "ja" (nepozná svoje klady a zápory, možnosti a obmedzenia). Buď sa preceňuje alebo podceňuje. Tí, ktorí sa preceňujú, sú príliš optimistickí až arogantní. Konflikt vzniká vtedy, keď sa vlastné očakávania nesplnia. Tí, ktorí sa podceňujú, môžu byť neistí, ustráchaní, môžu prežívať odpor k činnosti, utekať pred zodpovednosťou. Konflikt vzniká v dôsledku zábran, nesmelosti, nedostatku odvahy rozhodnúť sa správne.

Človek môže bojovať so svojimi predstavami, názormi, postojmi a záujmami, môže prežívať konflikty súvisiace s túžbou vyniknúť alebo s pocitom vlastnej menejcennosti.

Zdroje vnútorných konfliktov:

• temperament, charakter, mravné normy, princípy, postoje...
• predstavy o sebe (Poznám sa? Nepodceňujem sa? Nie som príliš citovo zameraný?)
• aktuálny či dlhodobý fyzický stav (neobratnosť, neschopnosť venovať sa napr. futbalu u chlapca z vidieka a pod.)
• aktuálny psychický stav (psychická únava, vyčerpanosť, frustrácia, depresie...)
• nedostatočná znalosť niečoho či skúsenosť

Úloha

Základom riešenia každého, a to nielen intrapersonálneho (vnútorného) konfliktu, je nedať sa strhnúť citmi a riadiť sa rozumom. Iba logickou analýzou (objektívnou) je možné pochopiť vznik, priebeh a vyvrcholenie konfliktu a hľadať spôsob jeho riešenia. Často sa to deje prehodnotením hodnôt a zmenou negatívneho postoja uvedomením si vlastnej maličkosti a svojich nedostatkov, v prípade nízkeho stupňa sebavedomia uvedomenie si svojej hodnoty a kompetencie bojovať za svoje práva i práva ostatných. Hlavnou úlohou je odstrániť vnútorné napätie zo vzniknutého osobného konfliktu.

Odpovedám na otázky pri sociálnej percepcii. Potom sa pokúsim uviesť aktuálne/minulé záťažové životné situácie, aj ako sa/som sa s nimi vyrovnávam/vyrovnal. Uvediem príklady svojich vnútorných konfliktov a ich riešenia.