Asertivita a parafrázovanie

24.01.2019

Asertívna obrana

  • Nejde o verbálnu agresivitu.
  • Uplatňuje sa najmä vtedy, ak hrozí konflikt, ktorý (zvyčajne) nikomu neprospieva (najmä ak sa nezvládne).
  • Rešpektuje sa názor druhej strany a pokojne sa prezentuje názor vlastný.
  • Možnosť, ako sa lepšie vyjadriť, efektívne sa brániť, slušne sa presadiť.
  • Schopnosť čeliť kritike, najmä neoprávnenej, manipulácii (pozri dramatický trojuholník), afektovaným a agresívnym prejavom.

Pre koho je to dobré?

  1. Pre osobnosti, ktoré sú plachšie (ľahko u nich vzniká pocit pokorenia, prehry, "vyčistenia poľa").
  2. Pre impulzívnejšie osobnosti (rýchlo "vyletia," eskalujú napätie; avšak pre svoju impulzivitu dráždia, nedokážu sa presadiť, lebo s nimi nie každý dokáže a chce komunikovať či niečo mať - a ak "musí," je to problém pre všetky zúčastnené strany).
  3. Pri prevencii frustrácie, syndrómu vyhorenia, negatívnych myšlienok, sklamania.

Ak to nefunguje?

  • Kto sa snaží a snaží sa asertívne, je po konflikte vyčerpaný.
  • Neasertívny človek svoju afektovanosť a agresivitu prenáša na svoje okolie.
  • Ovplyvnenie úsudku, pozornosti a vznik možných omylov (niekedy vážnych).
  • Eskalácia konfliktov, marenie kooperácie, ničenie medziľudských vzťahov, depresie v rodinnom prostredí na pracovisku, mobbing.

Desatoro asertívnych práv

  1. Mám právo sa spoľahnúť na svoj vlastný názor, ktorý o sebe mám, viac ako na názor iných o mne.
  2. Ak urobím niečo za druhého, tak jedine z vlastného slobodného rozhodnutia (Nemanipuluje ma niekto do situácie/činnosti, ktorú vlastne nechcem?).
  3. Nie som povinný nikomu vysvetľovať ani svoje nelogické rozhodnutia. Sú totiž mojou zodpovednosťou.
  4. Mám právo sa správať nezávisle od toho, či to iní budú alebo nebudú schvaľovať.
  5. Mám právo na omyl.
  6. Mám právo zmeniť názor.
  7. Mám právo sa neospravedlniť, ak to tak cítim. Inak by som devalvoval sám seba.
  8. Mám právo povedať: "Neviem."
  9. Mám právo povedať, že niečomu nerozumiem.
  10. Mám právo slušne (bez náznaku pohŕdania, uštipačnosti, výsmechu, urážlivosti) povedať: "Je mi to jedno (v zmysle "Nebudem sa tým zaoberať.")."

Takéto práva majú aj ostaní, nielen ja!!! Asertívne práva je potrebné spájať so zodpovednosťou, ktorú máme voči svojmu okoliu (zákonnosť a etika). Nesmieme prekračovať hranice slušného správania a zdvorilosti. V opačnom prípade sme egoisti, manipulátori, grobiani atď.


Asertívne techniky s použitím parafrázovania 

(aktívneho počúvania, kontrolovaného skúmajúcou otázkou):

  • Gramofónová platňa
  • Otvorené dvere
  • Pýtanie sa na podrobnosti
  • Súhlas s oprávnenou kritikou

Príklady skúmajúcich otázok:

- A: Budem šťastný, keď dobre prežijem dnešný deň.

- B: Mám tomu rozumieť tak, že ťa dnes čaká niečo zlé?

- B: Pokiaľ som dobre rozumel, čaká ťa dnes niečo zlé?

- A: Mali sme návštevu a ty si opäť neprišiel domov načas, aj keď si to sľúbil.

- B: Hovoríš, že som sa veľmi oneskoril?

- A: Prišiel si neskoro!

- B: Chápem dobre, že sa podľa teba oneskorujem naschvál?

- B: Chcel si tým povedať, že som sa oneskoril?

Gramofónová platňa

  • Opakovanie obsahovo toho istého tvrdenia s malými obmenami vo formulácii (používajú tlačoví hovorcovia).
  • Väčšinou po 2 - 3 pokojných zopakovaniach protistrana stratí chuť na ďalší útok.
  • Pozor na tón hlasu, mimiku, gestikuláciu a očný kontakt!

Príklad:

  • A: Moja dcéra tu bola asi pred hodinou a kúpila od vás toto mäso. Žiadam vás o vrátenie peňazí alebo výmenu mäsa.
  • B: Áno, pamätám si, mne sa to mäso zdá byť v poriadku.
  • A: Chcem, aby ste mi vrátili peniaze alebo vymenili toto mäso za iné.
  • B: Mäso je čerstvé, nemám na to dôvod.
  • A: Žiadam vás o vrátenie peňazí alebo výmenu mäsa za iné.
  • B: Je mi ľúto, toto mäso vám nevymením.
  • A: Vráťte mi peniaze alebo toto mäso vymeňte za iné.
  • B: Musela by som o tom informovať svojho vedúceho, ktorý tu teraz nie je.
  • A: Chcem, aby ste mi vrátili peniaze alebo vymenili mäso za iné.
  • B: V poriadku, ale nabudúce neposielajte dcéru, ale príďte si vybrať sám! Vrátim vám peniaze.

Otvorené dvere

  • Necháme útočníka, kým opadne jeho afekt, priznáme mu aspoň časť tvrdení, prikyvujeme hlavou a vzbudzujeme dojem, že sme na jeho strane. Počas jeho monológu a afektu si premyslíme, ako riešiť problém, ktorý sa usilujeme riešiť po tom, čo ho prejde zlosť a dôjdu mu argumenty.
  • Pozor! Ak nesúhlasíme s jeho tvrdením, volíme vety typu: "...ak si to myslíte..., skutočne sa to tak môže z vášho pohľadu javiť..., možno máte pravdu..."
  • Neargumentujeme proti (najmä, ak je protistrana v afekte).
  • Súhlas má byť nezáväzný a v súlade s vyjadrením rešpektovania toho, čo si protistrana myslí (aby sme neskôr svoje tvrdenia nemuseli odvolávať), hoci to nemusí byť objektívna pravda.
  • Nesľubujeme.

Príklad:

  • A: Zasa si neprišiel načas!
  • B: Áno, nestihol som prísť.
  • A: Všetci hostia sa na teba vypytovali. Uvedomuješ si svoju nezodpovednosť?
  • B: Máš pravdu, takáto situácia je vždy nepríjemná.
  • A: Mám pocit, akoby ti to bolo jedno!
  • B: Možno to tak vyznieva, ale ja ťa počúvam a uvedomujem si to.

Pýtanie sa na podrobnosti

  • Počas sporu preberáme iniciatívu, sami kladieme otázky, snažíme sa zistiť čo najviac.
  • Nikdy nepožadujeme vysvetlenie, ale privádzame ku konštruktívnej debate po predchádzajúcom upokojení.

Príklad:

  • A: To ti musím vždy pripomínať, že mi prekážajú tvoje neskoré príchody domov, meškania, o ktorých mi ani nedáš vedieť?
  • B: Snažil som sa prísť načas, ale kamaráti ma zdržali.
  • A: Ale to nie je prvýkrát, čo si sa omeškal, keď som ťa čakala s večerou.
  • B: Viem, bolo to už viackrát, dokonca aj vtedy, keď si nebola doma. Tie včasné príchody si proste neviem ustrážiť a keď som navyše roztržitý, ešte ti aj zabudnem dať vedieť. Ako to, že ma vždy tak trpezlivo čakáš? Ak sa mi to stane ešte raz, nečakaj ma, prosím, venuj sa sebe. Sám si za to môžem. Keby sa udialo niečo vážne, určite ti dám vedieť, neboj sa o mňa.
  • A: Nemám chuť sa s tebou ani rozprávať. Veľmi si ma rozčúlil.
  • B: Ak to teraz tak cítiš, dobre. No robím ešte niečo iné, pre čo by si bola zo mňa sklamaná? Samozrejme, okrem tých neskorých príchodov domov.
  • A: Nie, ostatné je v poriadku, len snaž sa viac, aby som ťa za neskorý príchod domov už nemusela hrešiť. Bojím sa o teba. Máme predsa také pravidlo a pravidlá treba dodržiavať.

Súhlas s oprávnenou kritikou

  • Pokojne vyjadríme svoje pocity, ak máme na vzniknutej situácii svoj podiel. Priznáme si chybu a nehádžeme ju na iného. Úprimnosťou otvárame dvere (protistrana ocení, že s ňou nehráme žiadne hry a nám sa bude lepšie brániť).

Príklad:

  • A: Prečo si dnes Simonku nezaniesol do školy načas?
  • B: Je to tak, zaspali sme.
  • A: Ale my sme mali dohodu, že keď nie som doma, o všetko sa postaráš!
  • B: Máš pravdu, dnes som zlyhal.
  • A: A kázala som ti cestou do školy kúpiť čerstvý chlieb a maslo.
  • B: Viem, dokonca som nestihol dať špinavú bielizeň do práčky a v obchode som predsa len zabudol na to maslo.
  • A: Len som chcela, aby bolo všetko tak, ako má byť.
  • B: Máš pravdu, nemusel som ísť včera spať tak neskoro.

Úloha

Precvičme si asertivitu a asertívne techniky v reálnom živote, v reálnej situácii, ktorá nám poskytne príležitosť ukázať sa v zrelšom svetle, nenechať sa vyprovokovať inou osobou, zmiasť situáciou či strhnúť strachom. Na najbližšom stretnutí OrareM sa o tom pozdieľame v skupine alebo to vyrozprávame priateľovi či blízkemu. Zhodnotíme skúsenosť, to, ako sme zvládli situáciu a dáme si záväzky do budúcna. Ak máme alebo budeme mať deti, je dôležité, aby nás videli používať tieto techniky a my ich ešte doučíme to, kedy ich používať a ako ich nezneužívať, keď budú staršie a zistíme, že náš príklad nebol pochopený celkom správne.

Dokážem povedať svoj názor? Ak nie, v akých situáciách a čoho sa obávam? Dokážem sa kontrolovať? Dokážem zdravo presadzovať svoje požiadavky či potreby? Ktoré z asertívnych práv mi nie je vlastné, nezvyknem ho používať a ktoré používam príliš často alebo v inom zmysle? Aké správanie iných ľudí neznášam a aké správanie, komunikačné či interakčné nedostatky nemajú ľudia radi na mne (od blízkych cez priateľov, kolegov...)? V čom som v rámci asertivity na seba hrdý a čo by som chcel zmeniť?