Dramatický trojuholník

26.01.2023

Ide o roly: spasiteľ - obeť - perzekútor, debaklovú hru, na ktorej máme podiel, alebo sa do nej necháme vtiahnuť. V každej role nájdeme precenenie až "zneužitie."

  • Do roly spasiteľa sa môžeme pasovať sami alebo nás v nej chce vidieť niekto iný, a preto nás vyhľadal.
  • Buď vystupujeme ako obeť, obeť niekto urobí z nás alebo ju urobíme my z toho druhého.
  • Perzekvujeme niekoho alebo niekto perzekvuje nás, alebo z nás niekto urobí perzekútora.

Dokonca môžeme v interakcii s druhou osobu prejsť v krátkom čase všetkými rolami (podobne ako môžeme v rámci jednej komunikácie s niekým vystriedať všetky stavy ega - dieťa, rodič, dospelý).

Krátke charakteristiky:

Spasiteľ (záchranca) - dobrý spôsob, ako mať navrch, aplikovať moc do praxe, riešiť svoje vnútorné zranenia cez pozornosť a priazeň iného. Egoisticky profituje z toho, že je tým, kto zachraňuje. Spasiteľ to môže myslieť dobre, avšak nedokáže si uvedomiť, že nie je zodpovedný za rozhodnutia iných (v role spasiteľa sa môže často ocitnúť rodič, ktorý si neuvedomí, že jeho dieťa je už dospelé a vyžaduje si iný prístup), nemusí neustále kontrolovať ich správanie a usmerňovať. Potrebuje sa cítiť dôležitý a potrebný, a na to, aby v sebe mohol živiť tento pocit, potrebuje obete. Pravdou je, že takýto záchranca nepomáha. Rodič so syndrómom spasiteľa môže spôsobiť to, že jeho dieťa - obeť nebude vedieť alebo sa bude báť robiť vlastné rozhodnutia, alebo za ne prijímať zodpovednosť. Môže byť presvedčený o tom, že jeho dieťa nie je schopné rozhodnúť sa správne, po jeho neúspechu prejde z roly spasiteľa do roly obete a pravdepodobne ho bude perzekvovať za jeho neposlušnosť. To isté môže urobiť partner s partnerom či priateľ s priateľom. Skutočný pomocník neočakáva nič za to, že smeruje, povzbudzuje k samostatnosti a k prevzatiu zodpovednosti za svoje činy, nie k závislosti na svojom "spasiteľovi." Verí tomu, že každý má právo robiť chyby a každý má dostatok síl na to, aby veci zvládol i bez svojho "spasiteľa."

Obeť (dlhodobo zachraňovaný) sa ľahko stane manipulátorom (nedokáže prijať seba, iných ľudí, spracovať rôzne problémy, konflikty, zvládať bežné životné situácie). Obeť hľadá vždy niekoho silnejšieho, schopného sa o ňu postarať. Je presvedčená o svojej neschopnosti či menejcennosti, o silnej potrebe mať svojho záchrancu, stáva sa nekompetentná a plne na ňom závislá. Obete boli v detstve či nedávnej minulosti často zachraňované svojimi spasiteľmi, napr. matkami, bývalými partnermi, ktorí rýchlo vyžehlili vzniknuté problémy alebo nutkavo zabraňovali ich vzniku. Pravdou je, že žiadna obeť v skutočnosti nie je taká bezmocná, ako sa cítiObeť sa môže stať aj zo spasiteľa, a to najmä vtedy, ak ho jeho "zverenec" sklamal. 

Perzekútor (prenasledovateľ) - osoba, ktorá vyvíja nátlak, núti, útočí, bojuje s inými alebo ich obviňuje. Jeho cyklus môže vyzerať takto: "Snažil som sa mu len pomôcť (spasiteľ), no on ma napadol (obeť), tak som sa musel brániť (perzekútor). Ak je nám vlastná rola perzekútora, sme často presvedčení o tom, že sa musíme neustále brániť či bojovať. Môže to vychádzať z našej minulosti, z ktorej si odnášame to, že jedinou možnosťou, ako prežiť, je bojovať. Zotrvávame v neistote, podozrievavosti, čakáme zradu, alebo si tieto pocity či situácie (bojové polia) umelo vytvárame, máme tendenciu považovať ľudí za nepriateľov, ktorí jedného dňa sklamú, opustia či zaútočia ako prví. Pravdou je, že perzekútor toto všetko robí neoprávnene a rovnako neoprávnene sa sťažuje.

Obeť aj spasiteľ môžu prejsť do roly perzekútora, lebo neboli splnené ich predstavy, cítia krivdu, potrebu zvrátiť veci vo svoj prospech, prinútiť iného k zmene postoja..., alebo len nevhodne vyjadrili svoje emócie, stratili odstup, hranice.

Deje sa to pri emocionálne menej stabilných ľuďoch.

Osoba môže prejsť všetkými fázami (rolami) aj sama v sebe:

  • Ak "spasiteľ" nevyhovie nárokom svojej roly (tie si podvedome vytvára sám v sebe), stáva sa obeťou hry, ktorú rozohral, no pretože sa bráni tomu vnímať seba ako obeť, stáva sa v rámci obrany perzekútorom.
  • Pri častých dramatických hrách dochádza k postupnému psychickému vyčerpaniu a pocitom frustrácie (až vyhorenia).

Úloha

Čo robiť? Nenechať sa. Ak sa hra rozohrá, nevyčítať, ale zastaviť ju a nasmerovať vzťah do autenticity.

Ak niekto pomáha profesionálne, je moderátor a sprostredkovateľ, nie záchranca ani spasiteľ.

Uvediem príklady toho, v ktorej z diskutovaných rolí sa ocitám vďaka iným, a do ktorých staviam samého seba najčastejšie. Skúmam korene takéhoto správania v blízkej či vzdialenej minulosti (trebárs v rodine - napr., v ktorej z týchto rolí som videl často jedného a druhého rodiča, aké roly zaujímali pri mne a aké som si zasa pri nich osvojil ja sám..., potom podobná analýza vzťahov s inými členmi rodiny či partnermi atď.), premýšľam nad tým, či s tým niečo chcem urobiť a ako, dávam si predsavzatia, ciele, ktoré potom môžu kontrolovať ostatní muži v skupine alebo mimo nej.