Kto uznáva mňa a koho uznávam ja?

12.10.2023

Byť mužom je náročné. Potrebujeme si uvedomiť, že je to priestor neustáleho tréningu, nekonečnej práce na sebe samom. Všetci padáme a všetci potrebujeme iných ľudí na to, aby sme dokázali vstať. Raz padnem ja a ty ma podržíš, aby som neskôr mohol podržať ja teba. Je potrebné zbaviť sa individualizmu a izolovanosti, ale i hanby z nedokonalosti a strachu zo straty pri odhalení seba. Potrebujeme dobrých priateľov. Ako sa železo brúsi železom, tak človek šľachtí obraz iného človeka (Prís 27, 17). Byť mužmi sa nenaučíme z kníh, ale v spoločnosti iných mužov, najmä duchovných vodcov a morálnych autorít. Týmto mužom potom môžeme skladať účty o tom, ako plníme svoje sľuby. Učíme sa žiť cnostný život a byť skutočnými hrdinami (gentlemanmi) vo svojom okolí. Ak sa nás iný muž opýta, ako žijeme, mali by sme mu vedieť právom hrdo odpovedať, nie vymýšľať si, pretože sa budeme hanbiť za svoje myšlienky a skutky, a nielen za tie vykonané, ale i za to, na čo nemáme odvahu, čo je tak nesmierne potrebné, a čo sa od nás očakáva. Aj sami cítime, že to potrebujeme urobiť, ale bagatelizujeme, ignorujeme, uspokojíme sa s ľahšou cestou, odkladaním na neskôr, či robením opaku. Vzájomne sa môžeme povzbudzovať, obohacovať sa skúsenosťami a uvedomovať si, že nie sme sami.

Je potrebné, aby sme sa vedeli stíšiť a ponoriť sa do seba. Naučme sa čerpať z autentických zdrojov. Len tie nás skutočne naplnia, dodajú silu, aby sme mali z čoho dávať. Nemôžeme dávať to, čo nám samým chýba, hoci vieme, že to potrebujeme. Naším koncom by bolo povedať si, že to vlastne nepotrebujeme, prežijeme aj bez toho. Potrebujeme sa pohnúť smerom k jadru problémov.

Ľudia okolo nás čakajú, že sa staneme mužmi, akými máme byť podľa svojich schopností a možností a hlavne svojho poslania. Nevyhovárajme sa na to, že naše schopnosti a možnosti sú obmedzené. Nikdy nie sú obmedzené tak, ako sa sami presviedčame o tom, že sú. Potrebujeme dôverovať svojim schopnostiam, Vyššej sile, iným ľuďom a byť smelí.

Muž objavuje zmysel svojho života osamote, v krízových situáciách a pri iných mužoch, ktorí mu netolerujú nezmysly (je umenie rozlíšiť, kedy a v čom sa nechať inými zneistiť a kedy a v čom nie). Cestou je nerozptyľovať sa v práci na sebe samom a neutekať, ale vnímať, precítiť a pochopiť bolesť, prijať smrť ako skutočnosť, zbaviť sa bezpečnej siete životného pohodlia, naučiť sa odriekaniu, zvládať výzvy, ktorých sme sa doteraz najviac báli, uskutočniť veci, na ktoré sme zatiaľ nenašli odvahu a stanoviť si trest za nedodržanie predsavzatí. Život muža je vojenský výcvik v prenesenom zmysle slova. Potrebuje pravidlá, motiváciu, podať výkon, posúvať hranice, prekonávať bolesť, prinášať obetu, zažiť uspokojenie z úspechu, vyhýbať sa povrchným cieľom, bezcieľnosti, negativizmu, sebaneláske a lenivosti.

Odkiaľ pramení typická neúplnosť muža (metrosexuál, kulturista, fanatik, narcis, zženštilý, agresívny, neasertívny, s nízkym sebavedomím, klamár, závislý, neistý...)? Nemáme mužské vzory alebo ich máme nedostatok a žijeme v prefeminizovanej spoločnosti (muži nechápu dôležitosť svojho pôsobenia a citeľného prejavu seba ako muža, a ženy sa chopili príležitosti prekonať mužov v rôznych oblastiach, vrátane rodinného prostredia).

V ojedinelých prírodných spoločenstvách, ktoré dnes už zrejme len dožívajú, je situácia celkom odlišná. Synovia si v nich z generácie na generáciu vážia svojich otcov (a majú aj za čo) a vôbec predkov. V týchto mužoch však majú i skutočnú oporu, stavajú pri nich na kvalitných základoch a je im dopriate tieto základy a neľahkú cestu k vrcholu mužskosti a poznania života aj kvalitne spoznať). Žena plne rešpektuje dôležitosť a postavenie muža v rodine či v širšej komunite. Dokonca ani v matriarchálnych spoločenstvách nie sú dominantné ženy. Ony skôr dohliadajú na to, aby sa minimalizovali boje a rozhodovalo sa spoločne.

Tak či onak, nie je dôvod k sebaľútosti. Vždy si môžeme vybrať, ako zareagujeme, hoci sme nemali vzory, môžeme si svoje vzory vyberať a nepreberať ich slepo.

Muž je prirodzene opatrný, nedôverčivý, súťaživý, potrebuje čas získať si dôveru, učiť sa byť otvorený. Otvárať sa začne len ten muž, ktorého správanie sa neposudzuje a netlačí sa na to, aby sa otváral.

Na čom môže stavať muž, ktorý odmieta prevziať zodpovednosť za svoje činy, z osobných neúspechov viní ostatných, nedodrží slovo, robí len to, čo mu prináša prospech? Môže byť vedený k poznaniu, ale kedy bude pripravený duševne a duchovne rásť a akú cestu rastu si zvolí, vie len on sám. Krátka cesta ani rýchlokurz to nikdy nebude. Dôležité je nechať sa viesť tými správnymi mužmi i tou Najvyššou silou.

Som si istý tým, že v domorodých kmeňoch, ktoré kládli veľký dôraz na vyvíjajúcu sa mužskosť potomkov, odovzdávali im svoju tradíciu, učili ich chápať súvislosti, vážiť si prácu, nezabúdať na svoju spätosť so zemou i s vesmírom, vyhľadávať múdrosť starších..., dávali mladým mužom pevný základ do života, poskytovali priestor pre dobrodružstvo, kvalitne ich pripravili do dospelosti, na rôzne situácie (ako zvládať stres, kooperovať s rovnakým pohlavím, vážiť si ženu), manželstvo a výchovu detí motivujúcim príbehom s poučením, trpezlivým vedením, učením i odovzdaním zásadných pravidiel overených stáročnou praxou. Pri rôznych rituáloch (niečo, čo presahuje človeka, vedie k hlbšiemu poznaniu života vrátane jeho temných stránok i k rešpektu pred ním) s napätím očakávali sled udalostí, mali čistú myseľ, neboli zaťažení predsudkami ani pocitom vlastnej neschopnosti. Každý sa tešil na to, kedy a ako dokáže, čo sa v ňom ako v mužovi i ako v človekovi skrýva, čoho je schopný. Mladí muži so zatajeným dychom počúvali príbehy starších mužov, ctili si ich a túžili sa im podobať. Toto vzhliadanie na nich nebolo slepé (prázdna tradícia či povinnosť ctiť si otca, staršieho muža), ale autentické a zaslúžené.

V civilizovaných krajinách sa prestal praktizovať "rituál" uistenia sa muža v jeho mužskosti, napriek tomu, že to uistenie sa je esenciálne - nestačí sa len preniesť cez pasívne až negatívne vzory otcov či odpustiť im. Rituál prechodu chlapca do sveta mužov sa stal tak bezvýznamným, že keď sa raz prestal praktizovať (mal by sa diať v rodinách, no zvyčajne sa neudeje, ani sa naň priebežne či špeciálne nepripravuje), už nie je potrebné sa k nemu vracať. Výsledkom sú tisícky tápajúcich mužov, ktorí končia v rôznych formách závislosti. Rituál vovádzania do mužskosti a sveta mužov nie je pompézna ceremónia či akt ohrozujúci ľudský život. Slávnosť primitívnejších kmeňov s adrenalínovými prvkami bola/je vždy len zavŕšením dlhodobej prípravy. I v našich podmienkach má ísť v súčasnosti o dlhodobý, nenásilný, účinný, činorodý, permanentný proces prevencie a odstraňovania už vzniknutého zbytočného strachu, nízkej sebadôvery, nezdravých zlozvykov, tendencií či pasivity zo života budúceho zrelého muža v jedinečnom a zdravom spoločenstve mužov, v ktorom sa má posilniť vzťah otca a syna a vytvoriť nový vzťah, ktorý sa nazýva chlapské priateľstvo. Veľa mladých ľudí dnes nevie, ako má vôbec chlapské priateľstvo vyzerať, nenapĺňajú túto potrebu autenticky, a preto čisté priateľstvo podceňujú alebo zostáva povrchným, nemajú sa čoho chytiť, nemajú to v sebe, je problém ho v neprajnom prostredí a pod tlakom okolia udržať rovnako kvalitné, prípadne ho urobiť kvalitnejším a stále zdravým.

Cesta k plnosti muža nie je ľahká a nikto na nej nevie sprevádzať lepšie ako ten, kto si touto cestou už prešiel a stále sa učí byť mužom i otcom. Koľkí muži však dnes toto môžu povedať? Žijeme v dobe s kultúrou, v ktorej sa popiera prirodzenosť, podceňujú sa pravidlá, chýbajú morálne vzory a čas s blízkymi sa vypĺňa hlúposťami.

Úloha

Zamýšľame sa nad vyššie uvedeným textom a uvažujeme nad svojimi vzormi minulosti i súčasnosti, ako aj nad tým, ako obohatiť našu mužskú dušu.

Ako sa hodnotím ako muž a ako by ma ohodnotili moje mužské vzory? Kto uznáva mňa? Koho uznávam ja? V oboch prípadoch sa pokúsim odpovedať prečo. Kto neuznáva mňa? Koho neuznávam ja? Aj tu sa pokúsim odpovedať, prečo je tomu podľa mňa tak. Pamätám si na moment uvedenia do sveta mužov vlastným otcom (akéhosi uznania, že už i ja patrím do sveta mužov, vníma ma ako rovnocenného muža)? Ak áno, ako prebiehal? Čo by som chcel dnes zažívať s inými mužmi?