Potreba fyzickej námahy, aktivít iných mužov a s inými mužmi, vzťah k vlastnému telu

Potrebujeme zažívať pozitívne emocionálne spojenie s naším telom, a to bude výsledkom kvality starostlivosť oň. Fyzická kondícia sa dosahuje pomocou vyváženej stravy a cvičenia. Naše psychosomatické JA tiež potrebuje odpočinok, relaxáciu a dotyk. Nesnažíme sa silou-mocou podobať ostatným alebo si myslieť, že krásne telo všetko vyrieši. Nevyrieši, pretože hlavný problém tkvie v našej mysli.

Veľmi dôležité je vytváranie si pozitívneho emocionálneho vzťahu k nášmu telu, byť na neho viac hrdí a vážiť si ho. Majme na zreteli obmedzenia, ale nebojme sa výziev prekonávať ich - pomaly a isto.

Dôležité je mať správny motív, zvoliť si správny cieľ a spôsob jeho napĺňania. Môžeme si zhotoviť krátke video, v ktorom komunikujeme a hýbeme sa (so záberom na celú postavu), usilujeme sa vystupovať tak, ako vystupujeme bežne, prípadne niekoho poprosíme, aby nás natočil pri rozhovore alebo prejave, kde sa nesnažíme príliš kontrolovať alebo byť neprirodzený. Pri prehrávaní videa sa na seba pozeráme inými očami, všímame si reč tela, hrubé pohyby, ako si sadáme, čo robíme s rukami, nohami, aká je mimika tváre, úsmev, čo robíme s perami, očami, aké sú gestá a nakoniec hlas (paralingvistické prejavy). Posúdime to, do akej miery sme so sebou spokojní, porozmýšľame nad tým, s čím a prečo nie sme spokojní, na čom skutočne túžime popracovať tak, aby sme si neubližovali. Ak na sebe chceme pracovať, potrebujeme sa naučiť mať sa zdravo radi už na začiatku tejto cesty, inak nám hrozí, že sa nebudeme mať radi nikdy alebo stratíme všetku motiváciu, ochotu pri prvých nezdaroch.

Rozvíjame fyzickú silu, kondíciu, schopnosti, upevňujeme zdravie a tešíme sa z toho, ako ženieme naše telá k novým limitom.

Môžeme sa spolu ako skupina začať venovať nejakému športu alebo sa zapojíme do športových aktivít niekoho iného zo skupiny či mimo skupiny, pokiaľ dostaneme pozvanie pridať sa.

Potrebujeme byť vnímaní, pochopení, uznaní a prijatí inými mužmi. Potrebujeme taký mentoring, podporu a výzvy, aké si vieme dať iba my muži navzájom. Pri plnení svojho poslania a dobrodružstva potrebujeme kamarátov. Čomu sa od nich potrebujeme priučiť? Rozvahe, tolerancii, tomu, ako dosahovať vnútornú rovnováhu, dovoliť iným, aby nás napĺňali. Potrebujeme povzbudenie, podporu, priazeň, dať vážnosť situáciám, ktoré si to vyžadujú, vedieť sa smiať (aj zo seba). Jeden z mýtov je, že je čudné, ak sa muž otvorene dožaduje pozornosti iných mužov. Chceme nimi byť napĺňaní tak, aby našu túžbu či neschopnosť nebolo poznať. Ak sme ale neboli naplnení prirodzeným procesom (dlhodobo a spontánne) v detstve a počas dospievania, v dospelosti by sme už mali dať o sebe vedieť alebo požiadať o pozornosť vhodným spôsobom (bez infantilných prejavov, negativizmu, nátlaku či potreby vlastniť). Nie je to hanba ani prehra.

Každý muž potrebuje zažiť pri iných mužoch:

• spojenie (stabilná väzba), byť súčasťou celku,
• zosynchronizovanie (naladení na jednu vlnu),
• uistenie (pozitívny postoj nášho vzoru smerom k nám nás akoby činí právoplatnými členmi mužskej časti society),
• podpora (pomoc a pozornosť),
• náklonnosť (dobrota, láskavosť, vrelý cit).

Takmer každá bežná skupina mužov je kritická voči iným mužom, nič im nedaruje. Muži sú vo všeobecnosti citliví na neistú prezentáciu iného muža, strach, odstup a zženštilé prejavy (čo nevylučuje celkový dojem mužnosti, kým sa muž nezačne hýbať a rozprávať). Je správne sa zaoberať sebou a svojou prezentáciou, ale je potrebné poznať hranice, vedieť filtrovať a ventilovať neoprávnenú kritiku a naučiť sa narábať s oprávnenou kritikou. Práca na osobnej mužskosti, posilňovaní osobnosti je dlhodobý proces a bolo by smutné, keby nás iní znechutili už na začiatku cesty (o kritike môžeme premýšľať, ale nedovolíme, aby nás ovplyvňovala negatívne). Nemôžeme chcieť dosiahnuť zmenu hneď (zmena postojov, neverbálnych a paralingvistických prejavov, myslenia, spôsobu komunikácie... bude trvať roky).

Potrebujeme počuť:

To nie je tvoja vina.

Vyzeráš dobre.

Som na teba hrdý.

Som šťastný, že som s tebou.

Pri tebe som lepším človekom.

Prepáč.

Zabavme sa.

Počúvam ťa.

Som na tvojej strane.

Verím ti. Dôverujem ti.

Ďakujem ti.

Rešpektujem ťa.

Dokážeš to.

Chválim tvoj talent, tvoje kulinárske umenie, tvoju snahu.

Úloha

"Kedysi bol muž stelesnením múdrosti a sily, zdatný a duchovne bohatý." Pokúsim sa zhodnotiť pravdivosť tohto výroku. Premýšľam nad tým, akým mužom som ja a akých priateľov si vyberám, na čom si pri nich zakladám a čo spolu budujeme. Čo vo mne vyvoláva nasledujúca veta?

Charizmatický chlap so všeobecným rozhľadom, zaujímavými záľubami, bojovník za dobré veci, ktorý len tak neopustí.

Až po kvalitnom poznaní seba a pravdivom odhalení toho, čo skutočne potrebujeme, môžeme v sebe živiť akúkoľvek víziu o vlastnej budúcnosti, lebo len vtedy bude reálna, nebude bolieť, nebude ilúziou. Podstatné je, aby tá vízia bola pozitívna.

Striktne sa riadim vo svojom v živote pravidlami, ktoré som si určil? Mám vôbec nejaké pravidlá? Ak niečo dodržiavam, vnímam to ako obetu, ktorá ma páli? Ako ochotne prijímam pravidlá iných? Mám pod kontrolou "oheň" v sebe? Dovolím iným ho kontrolovať? Čo vnímam pod pojmom "kríza mužskosti?" Čo závidím iným? O čom sa s inými mužmi najčastejšie rozprávam? Mám svoj vzor muža, s ktorým sa pravidelne stretávam? Porovnávam sa s inými mužmi? Ak áno, v čom? Ako hodnotím seba ako muža? V čom mám ako muž medzery podľa iných a v čom podľa seba? Kvôli čomu ma najviac uznávajú iní muži? Ako ma vníma moja žena/partnerka (pokiaľ nejakú mám)?