Práca s emóciami: perfekcionizmus

Pôvod perfekcionizmu môže byť rôzny. Nie je vylúčený nevhodný výchovný štýl, ktorý dieťaťu permanentne nepriamo podsúva informáciu o tom, že nie je dosť dobré, musí sa snažiť viac, aby si zaslúžilo pochvalu, pozornosť, aby bolo raz úspešné, chcené, prijaté atď.

Pre túto chvíľu je dôležité, čo vlastne perfekcionizmus je a ako s ním pracovať.

Veríme, že je dobré byť perfektný, ale je to len pasca perfekcionizmu. Perfekcionizmus vytvára neustále požiadavky na náš čas a energiu. Hovorí nám, že nerobíme dosť, tlačí na nás, aby sme pracovali tvrdšie, tlačí nás, aby sme pracovali viac a tlačí nás, aby sme robili všetko perfektne. Mnohokrát by sme radšej nerobili nič, ako riskovali zlyhanie. Ak nerobíme veci perfektne, cítime sa vinní.

Nechať sa uchvátiť perfekcionizmom je veľmi ľahké. Robíme si zoznamy vecí, ktoré potrebujeme mať hotové čo najskôr, úzkostlivo si organizujeme program a strážime priebeh jeho realizácie (čas a výstupy). Neustále sa bojíme, čo by sa mohlo stať, ak úlohy nebudú urobené správne alebo včas. Možno sa bojíme i toho, čo si o nás pomyslia ostatní, ak nebudeme stopercentní (v práci, doma, v kolektívoch...).

Keďže sme na seba veľmi prísni, ani nie je možné splniť nároky, ktoré na seba kladieme, a tak prichádza pocit viny. Dávame si vysoké ciele, nedokážeme ich dosiahnuť, trestáme sa za to, že sme ich nedosiahli a niekedy si dávame ešte vyššie méty, aby sme to kompenzovali.

Tento cyklus má mnoho vedľajších negatívnych efektov. Izoluje nás od priateľov a rodiny. Trávime tak veľa času v práci, že nemáme čas na relax. Ak neoddychujeme, zriedkakedy zažijeme niečo veselé a náš stres sa hromadí.

Druhí si často nie sú vedomí našej snahy byť perfektný. Nemusí sa to prejaviť v našich činoch, ale cítime sa neadekvátne, ak sa pozeráme na úspechy iných.

Ako to zmeniť?

Zdieľame naše pocity a hovoríme o našom perfekcionistickom správaní s ostatnými členmi skupiny. Prestaneme sa porovnávať s inými. Začíname si samých seba vážiť bez ohľadu na výkon a ocenenia zvonku. Zriekame sa našej (pod)vedomej snahy byť perfektný. Uvedomujeme si bolesť, ktorú náš perfekcionizmus spôsobuje nám a nášmu okoliu. Zisťujeme, aké absurdné boli naše očakávania.

Úloha

Hoci si priznáme svoj perfekcionizmus, zvyčajne voči nemu zostávame bezmocní. Kroky k náprave sú postupné:

1. Prestaneme sa porovnávať s inými a začneme oceňovať samých seba za to, kto sme a nie za to, čo robíme.

2. Sme otvorení s vďakou prijímať od ostatných nové idey, ktoré rozšíria naše obzory. Už nikdy sa nepodceňujeme za to, že sme o nich predtým nerozmýšľali.

3. Dáme sami sebe povolenie robiť chyby, uvedomujúc si, že nie sme perfektní ľudia, ale sme perfektne ľudskí. Snažíme sa o progres, nie o dokonalosť.

4. Začneme si uvedomovať, že už nemusíme mať vždy pravdu. Oceňujeme počúvanie a zdieľanie s inými.

5. Dáme všetkým okolo nás slobodu robiť chyby a uznáme, že každý je zodpovedný len za svoj vlastný život.

6. Snažíme sa žiť deň po dni, plánujeme naše aktivity ale výsledky nechávame na Vyššiu silu. Nedržíme sa niečoho zubami-nechtami a dokážeme zmeniť plán.

Žili sme s týmto problémom mnoho rokov, preto si uvedomujeme, že bude nejaký čas trvať, kým sa to zmení. Trpezlivosť! Uzdravovaním sa z perfekcionizmu sa stávame viac milujúci, pokojní, vnútorne slobodní a učíme sa vychutnávať si každý okamih. Prijímame samých seba takých, akí sme tu a teraz. Robíme si realistické zoznamy vecí, ktoré chceme urobiť a cítime spokojnosť, aj keď len pár z nich je splnených. Prestaneme súdiť seba a iných.

V čom som perfekcionista? Dokážem relaxovať? Som schopný zmeniť plán niečoho, na čo som sa dlho pripravoval alebo čo som si predsavzal? Aké povinnosti dokážem odkladať, resp. v čom som lenivý?