Práca s emóciami: úzkosť
Úzkosť sa prejavuje ako nejasný pocit nepokoja, stiesnenosti, bolesťou v oblasti žalúdka, zrýchleným tlkotom srdca, nespavosťou až hrozným pocitom psychickej bolesti, ktorá sa dá len sotva vydržať. Spúšťače, ktoré môžu viesť k úzkosti, sú strach, starosti, stres, pocit viny, zlyhania, frustrácia, nízka sebadôvera, hnev, trauma, perfekcionizmus, maladaptácia atď. Úzkosť sa často objavuje bez zjavnej príčiny.
Hoci väčšina ľudí cíti určitú úzkosť v rozličných momentoch (napr. pri rečnení pred publikom), obyčajne táto úzkosť netrvá dlho, alebo nie je taká silná, aby im bránila viesť pomerne kvalitný život. Sme však aj takí, ktorí zažívame natoľko závažné úzkosti, že nám výrazne zasahujú do každodenného života. Situácia, ktorá možno niektorých ľudí nevyvedie z rovnováhy, môže druhým spôsobovať silnú úzkosť.
Pocity úzkosti môžu vzniknúť v akomkoľvek veku, aj v detstve a ovplyvňovať nás celý život. Môžu pretrvávať dlhšie časové obdobie alebo trvať niekoľko hodín a zmiznúť, alebo môžu viesť k opakujúcim sa krátkotrvajúcim prudkým panickým záchvatom. Väčšina z nás, trpiaca problémami rušivej úzkosti, zistila, že iba samotná sila vôle nestačí na to, aby sa človek vyrovnal so svojimi úzkosťami. Zistenie, že nemáme až takú kontrolu nad našimi životmi a úzkosťami, ako by sme možno chceli, nás ženie k pokore a odovzdanosti sa do rúk "Vyššej sily," aby sme sa s jej pomocou mohli začať uzdravovať. Spoločne sa môžeme pričiňovať o to, aby sme získavali a udržali si duševné a emocionálne zdravie (to ale neznamená, že sa máme vzdať odbornej pomoci alebo užívania liekov, ktoré už užívame, alebo ktoré nám lekár ešte len predpíše).
Nesúdime sa, ani sa nekritizujeme, lež akceptujeme sa takí, akí sme. Úprimná citová opora členov skupiny je veľkou pomocou a úľavou (pocit, že nie sme sami).
Úloha
Začíname si uvedomovať, že už nemusíme mať pod kontrolou svet okolo, iných ľudí. Môžeme kontrolovať len seba samých. Žitím "tu a teraz" zmenšujeme naše obavy, a tie zmenšujú našu úzkosť. V boji proti úzkosti pomáha práca, pohyb, priateľstvo, pobyty v prírode a polemiky s "Vyššou silou." Overeným pomocníkom je Modlitba vyrovnanosti. Je to prosba o silu prijať to, čo zmeniť nedokážeme (prijatie), odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžeme (odvaha) a byť dostatočne múdri na to, aby sme rozpoznali rozdiel medzi týmito dvomi možnosťami (múdrosť).
Ľudia s úzkostnými poruchami často zažívajú obdobia depresie. Hoci príznaky úzkosti a depresie sú do istej miery odlišné, hlavné príčiny majú obyčajne podobné. Uvedomujeme si to, že u väčšiny z nás tieto nepríjemné problémy úzkosti nevznikli odrazu. Preto aj ich uzdravenie bude vyžadovať nejaký čas.
Negatívne myšlienky nás uväzňujú, zatiaľ čo naše spoločné stretnutia nám pomáhajú rozvíjať pozitívne zmeny postojov. Ako sa uzdravujeme, prísľuby sa začínajú napĺňať v našich vlastných životoch. Práca na krokoch a účasť na pravidelných stretnutiach pomáhajú nájsť riešenia viacerým, ktorí trpeli alebo stále trpia problémami úzkosti. Dáme si záväzok, že už viac nepodceníme silu skupiny a nepošliapeme po sile, ktorá je v nás samých.
Čo je mojou
najväčšou slabosťou? V čom som najzraniteľnejší? Akými zbraňami sa mi už kedysi
podarilo zvíťaziť nad úzkosťou? Čo je moja nádej? Vždy sa ukázalo to, po čom
som túžil, s odstupom času ako to najsprávnejšie pre mňa či pre iného človeka?