Prijatie seba a dožadovanie sa svojho miesta v kruhu mužov

Mužská láska

Mužská láska je tvrdá, ale predsa ju muž uznáva a ctí, lebo štrukturuje ego. Muž si ju sám od seba nevypýta, nedokáže si otvorene povedať o pozornosť iného muža (ani syn od otca, ani muž od muža - spoločnosť iných mužov je prvotne vyhľadávaná za iným účelom, lebo priznať si potrebu lásky a pozornosti iného muža je vnímané ako slabosť či zlyhanie). Pre muža láska nefunguje, pokiaľ je rozdávaná zadarmo, dostupná rýchlo, ľahko (inak sa cez ňu formuje lenivý manipulátor a nie silná osobnosť). Muž potrebuje pravidlá, ostré hrany, ktoré sa brúsia neskorším vlastným chápaním ich zmyslu a dôležitosti (zvyčajne keď sa syn stane otcom), ale najmä prijatím (morálnych a iných vzácnych i bežných) pravidiel za svoje. Pravidlá sú zjednodušene o tom, ako vykresať z človeka s nepopísanou dušou muža a v druhom kroku vykresať z muža skutočného gentlemana. Otcova láska dáva chlapcovi vládu nad vlastnou impulzivitou, stanoví hranice jeho egu. Dáva mu pocit vlastnej identity a zdravej moci (spolu s pocitom zodpovednosti, túžbou ochraňovať iných, pokiaľ to potrebujú a dovolia). Mužovi, ktorý zavčasu nezažil formujúcu lásku iného muža, najmä otca, bude v živote vždy niečo chýbať. Láska bez vzoru a vzor bez lásky je ako milovať iba slovami alebo z povinnosti. V láske musí byť prítomný nielen múdry (skúsený, pokorný, duchaprítomný, flexibilný) a ochotný darca, ale aj otvorený a vnímavý príjemca.

Kvadrant mužskej duše

Bojovník.

Mužská láska je podmienená, náročná, očakávajúca a pripravená bojovať v prospešných a potrebných konfliktoch, no zároveň učí byť ticho, ak je konfrontácia zbytočná. Obohacujúca láska muža učí rozpoznať rozdiel medzi prospešným hnevom a egocentrickou zlosťou, učí ovládať emócie, agresivitu, učí sebadisciplíne a rozhodnosti, odvahe robiť správne veci bez ohľadu na názory iných, hoci by to mali byť známi, rodina, ľudia z blízkeho okolia, ktorí myslia a konajú inak. Bojovník sa nebojí líšiť pri zachovaní si všetkých atribútov muža.

Mudrc.

Muž potrebuje učiteľa, darcu, duchovného vodcu, hlásateľa pravdy, vzor, autoritu. Príjemca ale musí byť ochotný vedieť, čo nevie, byť ochotný žiť s úžasom. Jeho srdce by malo byť pripravené prijímať. Každý mladý muž by mal mať v sebe túžbu byť raz hodnotným a zdatným sprievodcom v živote iného, odovzdať to, čo dostal on, až bude sám pripravený byť darcom životnej múdrosti a sily muža.

Milovník.

Muž si rád užíva svoj pokoj, pohodlie, rozkoš. Keď všetko klape tak, ako má, má pocit víťazstva. Skutočný milovník ale nie je sebec, majetnícky pôžitkár, sukničkár či workoholik. Skutočný milovník manažuje svoj život tak, aby si vytváral vzťah k hĺbke vecí, nie iba k ich povrchu, ustriehne smerovanie života, predvída zlyhanie a vychutnáva si radosť iných. Je schopný anonymnej pomoci a osobného prejavu lásky. Je to ten, kto je obetujúci sa, súcitný, odpúšťajúci, zdieľajúci. Možno je to človek, ktorý prijíma potešenia, aby ho ešte viac priviedli k hodnotám a k poznaniu seba samého. My muži si v realite často upierame jednu vec, aby sme si to stokrát vykompenzovali pri veci inej ("hriešnej" trochu inak, možno akceptovateľnejšie či skryto, rafinovane, pod zámienkou niečoho "normálneho"). Sme teda rozpoltení, neistí alebo sa len bojíme správne si vychutnávať život?

Kráľ.

Je to muž, ktorý nevládne nad inými, ale má moc nad sebou. Sila jeho ducha či rešpekt z neho prameniaci sú vlastne stabilnou (stabilizujúcou) energiou muža, psychologickým a fyzickým bezpečím, ktoré láka iných prísť a pobudnúť v jeho prítomnosti. Kráľ nie je najúspešnejší človek, ale človek vedomý si toho, že v hĺbke každého neúspechu badať i náznaky, semená úspechu a naopak. Vie, že odhaliť zlo znamená poznať dobro a že nebo nie je pre anjelov, ale pre zranených (zraňujúcich i zraňovaných) smrteľníkov. Dôležité je chcieť niečo urobiť s tým, ak zraňujem alebo som zraňovaný, ak sa chcem dostať do neba už na zemi.

Celistvý človek, otec s rovnováhou bojovníka, milovníka, mudrca a kráľa sa usiluje o jednotu rôznorodých, oddelených, vzájomne bojujúcich častí duše svojho syna. Učí ho nevyhýbať sa, pomenovať a odpúšťať rany osobnej histórie, spracovávať aktuálne problémy a konflikty (vnútorné a vonkajšie). Ak syn nepozná význam svojho bytia, nikdy nebude mať dosť hračiek. Môžu ho sprevádzať závislosť, márnivosť a nezmyselnosť. Ak spozná význam svojho bytia, už nepotrebuje veľa ďalších vecí, dokáže sa odraziť od dna, vyjsť z nezmyselného kolotoča, v ktorom sa vlastne nikdy necítil naozaj šťastný. Význam každého jednotlivca a jeho potreby síce sú dôležité, ale nie natoľko, aby videl v inom konkurenta, rivala (alebo človeka, ktorý nedospel do jeho úrovne, úbožiaka).

Dožadovať sa svojho miesta v kruhu mužov predpokladá prijatie seba, zdravý vzťah k sebe (byť na seba hrdý) a prijímať ostatných bez podmienok.

Nikdy nie je neskoro rozvíjať osobnú mužskosť a požadovať svoje miesto medzi mužmi, na ktoré máme nárok. Testovanie a potvrdzovanie mužskosti sa môže diať kedykoľvek v živote muža, ale musí to urobiť spôsobom, ako keby bol znova chlapcom. Uistení vo svojej mužskosti môžeme byť iba vtedy, ak sme týmto mužom (potenciálnym vodcom či vzorom) vnútorne neodňali právomoc uisťovať iných mužov v mužskosti (právomoc vovádzať do sveta mužov). Mužskosť sa formuje v spoločnosti mužov, a preto proces uistenia musí prebiehať v súlade s ich podmienkami. Uistenie vychádza z toho, čo robíme (aktivity, ktoré sú nám vlastné a akceptované inými mužmi), a to, čo robíme, uisťuje v tom, že robíme správnu vec.

V procese rozvoja mužskosti vychádzame z dvoch hlavných zásad:

1. Každý muž musí prejsť na ceste duševného i duchovného rastu určitými "vývinovými" fázami (dostáva sa do určitého "levelu," v ktorom sa testuje jeho pripravenosť); na ceste k vnútornému pokroku nie sú žiadne skratky. Ak sme nimi neprešli ako chlapci, musíme nimi prejsť teraz.

2. Mužskosť je do značnej miery záležitosťou toho, čo robíme a dosiahneme ju tým, ak sa budeme venovať aj tomu, čo robia iní muži.

Úloha

Premýšľame nad naším vzťahom otec - syn, ako aj nad kvalitou našich vzťahov s inými mužmi v minulosti a teraz. Čo v nás evokuje "kvadrant mužskej duše" od Richarda Rohra?

Cítim sa ako muž celistvý a schopný? Čo som na sebe ešte neprijal? Zapadol som do kolektívu iných mužov? Môžem v ňom byť sám sebou? Riešim s inými mužmi aj hlbšie veci? Ako by som sa v súčasnosti usiloval hľadať alebo inému navrhnúť účinný a perspektívny spôsob, ako zapadnúť do kruhu iných mužov a naplnil si tak aj túto esenciálnu potrebu?