Sebarealizácia v rolách, ktoré zastávam

18.09.2023

Rozvoj a realizácia. Človek je tvor kreatívny. Muža motivuje pocit užitočnosti; ak ho niekto potrebuje. Ak takého človeka nemá, prestáva mu záležať na živote i na vzťahoch.

Ak má muž dávať viac, potrebuje partnerkinu dôveru, prijatie a ocenenie. V opačnom prípade sa bojí, že nie je dosť dobrý alebo schopný (a ak má strach alebo sa cíti ohrozene, je najviac nevšímavý). Ak má muž najväčší strach z neschopnosti, je len prirodzené, že sa bude vyhýbať zbytočnému riziku. Aby sa vyhol neúspechu, radšej prestane dávať ľuďom, ktorým by chcel dávať najviac. Takýto muž musí znova dosiahnuť úspech a moc, aby si myslel, že je dosť dobrý a dokáže aj dávať. Sebaúcta sa v mužovi posilní až vtedy, keď dokáže svoje schopnosti a pochopí, že aj chyby sú na to, aby pomáhali dosahovať cieľ.

Chlapec, ktorý mal to šťastie, že videl svojho otca, ako úspešne uspokojuje matkine potreby, vstupuje ako dospelý muž do vzťahu so vzácnym sebavedomím, lebo vie, že dokáže svojej partnerke vyhovieť. Nebojí sa záväzkov, lebo vie dávať. A uvedomuje si, že keď sa mu to niekedy nepodarí, nie je to dôkaz jeho neschopnosti, a že za svoje úsilie si zaslúži lásku a uznanie. Neodsudzuje sám seba, lebo vie, že nikto nie je dokonalý a že vždy robí, čo je v jeho silách. Dokáže sa ospravedlniť za chyby, lebo očakáva odpustenie, lásku a ocenenie svojho úsilia. Vie, že mýliť sa je ľudské. Videl svojho otca robiť chyby a nestrácať pri tom sebaúctu. Prizeral sa, keď jeho matka s láskou odpúšťala otcovi všetky chyby. Cítil jej dôveru a povzbudenie aj vtedy, keď ju otec sklamal.

Úloha

Usilujme sa byť lepšou verziou seba. Pracujme na svojom EQ (schopnosti zhodnotiť a kontrolovať emócie). Sústreďme sa na to, čo nám ten druhý hovorí a naplno sa mu venujme. Cez pozorné počúvanie spoznávame nielen toho druhého, ale aj samých seba a istotne sa nám dostane spätnej väzby i záujmu kontaktovať sa znovu. Buďme originálni i úprimní voči sebe i ostatným. Nie sme dokonalí, no nesúďme ani seba, nielen ostatných. Majme otvorenú myseľ. Iba vtedy budeme chcieť iného človeka počúvať ďalej, nezaškatuľkujeme si ho, ale budeme ho chcieť ďalej poznávať a učiť sa ho chápať. Takto dáme šancu sebe i iným, neunáhlime sa. Občas sa pozrime na veci tak, ako sa dívajú iní. To nás nijako neohrozuje, nešliape po našej podstate i presvedčení, ale pomáha nám pochopiť, že náš pohľad je síce iný, avšak ani pohľad iného nemusí byť "od veci," hoci je pre náš ťažšie pochopiteľný. Držme svoje slovo a buďme spoľahliví a pozitívni.

Vyberieme si jednu vec zo zoznamu dlhodobo odkladaných vecí a vymenujeme všetky pozitívne pocity, ktoré nás naplnia po jej vyriešení. Riešime iba svoje problémy (nie tie, ktoré sa nás netýkajú, alebo, ktoré nevieme ovplyvniť) a sami iba tie, ktoré vlastnými silami dokážeme vyriešiť (nebojíme sa požiadať o pomoc, ak nám niektoré problémy prerástli cez hlavu, obmedzujú napĺňanie našich potrieb a činia nás smutnými).

Aké životné roly zastávam? Menovite v ktorých z nich je naplnená moja potreba sebarealizácie (angažovanosti)? Ako prežívam konflikt sebarealizácie a nutnosti prispôsobiť sa problémom a okolnostiam, ktoré ovplyvniť nedokážem? Ako zvládam stereotyp a príkazy nadriadených? Ako riešim situáciu, ak ma niekto smeruje v súkromí (domácom prostredí) a hovorí mi, čo mám robiť? Aké mám sny a plány a čo mi ich doteraz bránilo naplniť? Som sebestačný? Ak nie, ako to prežívam? Vymenujem svoje ciele a svoje strachy na ceste k nim. Aký mám vzťah k samovzdelávaniu? Ktoré veci či povinnosti dlhodobo odkladám a prečo?