Domorodec, slobodný rodič a homosexuál
Našiel by sa medzi pôvodnými obyvateľmi pralesa homosexuál?
Je výchova jedného rodiča z hľadiska vývinu homosexuality dieťaťa menej riziková? Vychováva dieťa slobodný rodič naozaj sám? Je dôležité, od akého veku ho vychováva sám? Prečo je toľko prejavov a vyjadrení homosexuality?
Zaujíma ma, či by sa v nejakom spoločenstve domorodcov v odľahlých častiach sveta, niekde v pralese, našiel medzi pôvodnými obyvateľmi kmeňa homosexuál.
Tam, kde platí prísny patriarchát, rešpektovaná hierarchia, dokonalá súdržnosť, kvalitné vzťahy, striktné dodržiavanie pravidiel v drsnom prostredí, kde sú jasné roly, kde má každý presne definované úlohy?
Tam, kde matkina ochrana netrvá dlho, tam, kde sa musí takmer každý už pomerne skoro vedieť postarať sám o seba i o ostatných členov kmeňa, znášať nepriazeň a konkurenciu, ktorá ho tlačí neustále na sebe pracovať a dokazovať svoju zdatnosť, dravosť a silu?
Tam neplatí, že dobré meno si vybuduje každý, kto je aspoň v niečom dobrý; že niekomu postačí vysoké IQ na to, aby sa "vyšvihol" a získal uznanie, rešpekt.
Tam sa jedná o súťaženie v holej mužskosti a zaujme len sila, priebojnosť, samčia zdatnosť, nebojácnosť, húževnatosť, vytrvalosť, cieľavedomosť, schopnosť tvrdo pracovať, ochraňovať, zabezpečiť, zvádzať, plodiť potomkov atď.
Trúfam si tvrdiť, že sa tam žiadny homosexuál nenájde, ale overiť si to do pralesa nepôjdem. :-)
Môj 28-ročný známy (nie z pralesa, ale z civilizácie :-)) je fyzicky zdatný, vyšportovaný chlap. Žije s otcom. Mama mu zomrela, keď mal osem rokov. Je to skutočne bojovník, ktorý musel a musí zvládať rôzne situácie sám. Nie raz bojoval so zlou situáciou, v zlých podmienkach, pod tlakom okolností i sám so sebou a vyhral. Pokiaľ viem, jeho plány do budúcna sú tradičné - vybudovať si zázemie, mať možnosť postupu v práci, ktorá ho baví, založiť si vlastnú rodinu. Všetko by bolo azda v poriadku, keby na jeho profile v rámci jednej internetovej zoznamky nesvietil odkaz: Hľadám len úlet so športovcom (má homosexuálne sklony)!
Citová väzba na matku sa po ôsmich rokoch života syna pretrhla. Majoritný vplyv matky na syna skončil. Predstavte si, aké to muselo byť pre tohto chlapca ťažké. Umrel jeho vzor, vodca, zrútil sa mu celý svet. Jeho otec mu nebol veľkým vzorom ani príkladom, no po ôsmich rokoch života mu ostal iba on. Matkina dominancia už na chlapca prestala vplývať, vzťahový trojuholník s nevhodnými interakciami sa zlomil a otvoril, a jeho otec bol okolnosťami nútený čiastočne zmeniť svoj postoj k výchove syna; začal viac načúvať jeho potrebám (prešiel od pasivity k osobnejšiemu vzťahu so synom). V osobnej mužskosti sa vypracoval takmer sám, a hoci ho sčasti vychoval otec a sčasti rovesníci a starší priatelia, matkina stopa a otcova absencia zostali hlboko v jeho vnútri a ovplyvňujú ho dodnes. Obdobie ôsmich rokov života, prirodzene, stačilo v chlapcovi vyvolať zmeny ohľadom budúcej sexuálnej preferencie, no dnes je z neho nesmierne vnímavý, zodpovedný, nebojácny, rozhodný, vyrovnaný, prispôsobivý, dominantný a praktický muž, ktorý zrejme i napriek svojim homosexuálnym sklonom nebude mať problém prežiť plnohodnotný život so ženou. Predovšetkým má vštepené aké-také morálne zásady (nebol by neverný). Hoci by sa v budúcnosti nerozhodol pre ženu, už dnes je jasné, že jeho sebadramatizovanie, neurotickosť, pocity menejcennosti zostali nerozvinuté a vedomie seba ako muža s jeho pravými charakteristikami je posilnené. Je iný ako bežní heterosexuáli. Je iný ako bežní homosexuáli; a to nielen preto, že sa od nich navonok i vnútorne dištancuje (a mal len jednu "ľahkú" erotickú skúsenosť s mužom). Je iný naozaj. Vnútorne nie je závislý od iných mužov, ktorí by boli podľa neho krajší, mužnejší ako on (nie sú v jeho osobnom i sexuálnom živote určujúci, smerodajní), a tak sa aj správa. Je si plne vedomý svojej sily a mužnosti. Okúsil tvrdú školu života, život muža, s ktorým sa už dávno nikto nemazná a tento obraz prijal za svoj nie ako martýr, ale dobrovoľne ako chlap, ktorý sa neprestal učiť byť chlapom. Takýto a podobní muži sa bežne označujú ako bisexuáli.
Iste by bolo zaujímavé pozorovať správanie (vrátane sexuálneho správania) chlapcov, mužov, ktorých od narodenia vychovával sám otec (bez náhradnej matky, lebo aj iná žena si môže vytvoriť najmä k novorodencovi, dojčaťu, batoľaťu taký vzťah, ako by bolo jej vlastné, a aj v negatívnych prístupoch plne nahradiť jeho biologickú matku..., po týchto obdobiach by už emočné väzby na náhradnú matku neboli u dieťaťa také silné - okrem toho, potom by si už aj samotné dieťa uvedomovalo, že daná žena nie je jeho biologická matka) a porovnať ho s bežnejšími prípadmi, kedy vychovávajú obaja rodičia alebo len samotná matka.
Je potrebné si uvedomiť, že zásadné nepriaznivé zmeny v zložení mladej rodiny, v identifikačných vzoroch a vo výchove sa nemusia udiať už pri prvom dieťati (pokiaľ nie je jediné) a že najviac negatívne by ovplyvnili psychický vývin dieťaťa vrátane ohrozenia jeho pohlavnej identity, keby trvali už od raných štádií jeho života (čím neskôr sa udejú a/alebo kratšie trvajú, výsledok je miernejší - okrem tráum), že tieto vplyvy nie sú nikdy identické a nikdy ich každé dieťa nespracuje rovnako. Je veľa premenných a každé dieťa je iné. Staré vplyvy a zážitky dieťaťa sa miešajú s novými (aké intenzívne boli zážitky s biologickým otcom, mamou, koľko ich bolo, koľko rokov dieťa žilo s oboma rodičmi, kedy nastali zmeny, aký záujem, zážitky, vzor malo dieťa s náhradným a v náhradnom rodičovi, kedy a ako rodič zmenil svoje správanie či svoj záujem o dieťa..., kedy a ktorý rodič odišiel alebo zomrel atď.), kvalita starých a nových vplyvov a intenzita ich prežívania je v každom prípade iná, iná pri každom jedincovi, a preto i výsledný prejav odzrkadlený v jeho psychike je jedinečný.
Hypoteticky a podľa môjho názoru, keby syna od narodenia vychovával aj menej zdatný muž/otec sám (bez výchovného pôsobenia ženy), synovo vnímanie a prežívanie mužskej roly by nemalo byť zneistené. Mužská rola by mu mala byť blízka, hoci i v nedokonalom prevedení, jeho identita by nemala byť vystavená silnému ohrozeniu v ochromení nesprávnym postojom oboch rodičov voči nej, obrazom, ktorý roky stelesňujú a živia ho i v potomkoch. V praxi to ale vyzerá tak, že muž nie je veľmi stavaný a vnútorne dosť odolný na to, aby sa dokázal postarať o maličké dieťa úplne sám (až na pár výnimiek). Na scénu pri rôznych udalostiach, kedy je biologická matka mimo hry už od narodenia dieťaťa, zvyčajne prichádza náhradná matka v podobe novej partnerky, starej mamy dieťaťa alebo inej príbuznej ženy, ktorá, v prípadoch výchovne skúsených žien, skopíruje zaužívaný výchovný štýl - vekom, psychickým oslabením, psychickou nepohodou, traumou z minulosti prísnejší a kŕčovitejší, hoci aj čičíkajúci, príliš zväzujúci a ochraňujúci (vďaka trojuholníku: stará mama v úlohe mamy - syn - vnuk, a vďaka postoju matky k synovi, môže vnuk vnímať otca ako svojho staršieho brata..., výsledný prejav bude závisieť od prístupu syna k vzniknutej situácii a od toho, aký postoj k nemu i k iným mužom si u potomka "vybojuje"). Nepredpokladá sa, aby sa náhradná matka správala k synovi uzurpátorsky, preto je často dôležitejšie pýtať sa, kedy odišla alebo zomrela biologická matka a ako sa voči synovi i partnerovi prejavovala. U starších mužov, výrazne introvertných, v minulosti traumatizovaných mužov môže byť výchovný prístup, naopak, benevolentnejší, odkazujúci na ženu alebo iných členov rodiny. Oba prístupy ohrozujú vnímanie vlastnej identity syna, oba závisia od postoja druhého partnera, a hoci sú typickejšie pre starších jedincov, nezávisia od veku (i mladý otec, hoci je neskúsený, môže byť aj neochotný, odmietať s dieťaťom spolupracovať z rôznych príčin..., i mladá matka môže byť dominantná a neurotická).
Slobodná matka môže byť dominantná, ale jej dominancia nemusí byť v stave jej neviazanosti sa na iného partnera (ak syna vychováva sama) rizikom ohrozenia zdravého psychického vývinu syna v oblasti vývinu jeho pohlavnej identity (chýba druhý výchovný element). Taktiež matka hľadajúca pre syna nového otca predpokladá, že ho potrebuje nie preto, aby ho mohla ponižovať, využívať ho a spochybňovať, ale preto, aby v ňom našla oporu, s ktorou by sa mohli vzájomne dopĺňať a rešpektovať, a taktiež preto, aby jej syn zažil výchovný vzor, ktorému ako matka a partnerka dáva priestor prejaviť sa, umožňuje mu naplno sa uplatniť.
Vždy je dôležitý vek dieťaťa, v ktorom do jeho života vstúpil náhradný rodič, ďalej kvalita vzťahu s biologickým rodičom, ktorý zo spoločnej domácnosti odišiel (smrť, rozvod), i s rodičom, s ktorým zostal bývať. Trvanie a kvalita väzby otca so synom sú síce dôležité, ale nie menej dôležité sú aj všetky väzby v klasickom vzťahovom trojuholníku otec/vychovávateľ - matka/vychovávateľka - dieťa.
K obrazu budúceho homosexuálneho muža sa "dopracuváva" vždy podobným spôsobom (bez vplyvov dlhodobo pôsobiaceho mužského a ženského výchovného elementu na dieťa a interakcií týchto troch elementov, by sa nemohla vyvíjať ani psychická pohlavnosť a sexuálne cítenie dieťaťa). Psychická trauma, život v neúplnej rodine alebo akákoľvek neobvyklá situácia, ktorá atakuje duševný vývin dieťaťa, môže neskôr do rôznej miery zmodifikovať aj jeho sexualitu, nehovoriac o tom, že deti traumatizované (smrťou, týraním, znásilnením, náhlou radikálnou zmenou v emočnom svete, ako je napr. strata alebo odchod milovaného rodiča, okolnosti, ktoré nútia dieťa radikálne zmeniť svoj prístup k sebe i k svojmu okoliu, vnímanie seba, objaviť v sebe silu pretvárať, bojovať, súťažiť, vyhrávať, vidieť svoju hodnotu, alebo, naopak, zažijú v rozkvete zlom), s extrémnou väzbou na jedného rodiča, deti neprispôsobivé a iné sa vyznačujú špecifickejším prežívaním rôznych situácií a stavov, čím samotným je vnímanie, prežívanie a vyjadrovanie ich (homo)sexuality iné, netradičné (napr. môžu sa prejavovať bisexuálne, veľmi silno lipnúť na objekte sexuálnej túžby atď.). Preťatie pomyselného vzťahového trojuholníka a zrušenie doteraz negatívneho novým výchovným elementom, ktorý ovplyvňuje i zostávajúci výchovný element a jeho vplyv na dieťa, spôsobuje u dieťaťa zmenu tak vo vývine jeho osobnosti, ako aj vo vývine jeho sexuality (uplatnenie danej zmeny novým či staronovým vzorom, prístupom vo výchovnom procese vždy závisí od veku dieťaťa a kvality predchádzajúcich zážitkov).
Výchovou a vzorom rodiča pre dieťa nejde u neho len o napodobňovanie, ale tiež o formovanie a smerovanie (vrátane budúcich sexuálnych preferencií a túžob). Objektom sexuálnej túžby pri extrémnom zanedbaní či hypotetickom experimentálnom izolovaní dieťaťa by mohlo byť hocičo živé i neživé, no v prirodzenosti človeka je nasmerovať svoj sexuálny pud na iného človeka. Keďže väčšina detí má to šťastie vyrastať v nie chorom, zvrátenom či extrémne zanedbávajúcom výchovnom prostredí, pohlavné cítenie chlapca sa smeruje podľa prevahy a sily väzby, kvantity a kvality emočných zážitkov a podľa vzoru dominantnejšieho rodiča nežného pohlavia na to pohlavie, ktoré mu bolo vlastne vždy vzdialenejšie; v ktorom nenašiel prirodzenú autoritu a rešpekt, necíti sa byť ich nositeľom, lebo ním prvý poznaný nositeľ a ich pôvodca sa prezentoval inak, resp. takto muža "nahlas" vnímala a vníma žena, cez ktorú sa do svojej pohlavnej roly identifikoval. Napriek tomu vie, že protiklady jeho otca existujú a práve v nich túži nájsť svoju stratenú mužskosť (vonkajšia mužnosť neznamená hneď prejavy typickej mužskosti sálajúce zvnútra). On ako bezbranný a vo svojej pohlavnej role podľa seba menejcenný ešte nevie, že môže zmeniť veľa, ešte nenašiel silu budovať stratené.
"Rizikový" rodič spôsobí dieťaťu menšiu traumu a problém správne sa pohlavne identifikovať, ak dieťa vychováva úplne sám, ako keď natrafí na iného "rizikového" partnera, s ktorým sa odhodlá vychovávať dieťa spoločne od jeho narodenia/útleho veku. Pravdepodobnosť nájdenia pre dieťa inak "rizikového" biologického/náhradného rodiča je veľmi vysoká kvôli povahe/poruche hľadajúceho (inak by sa nemohol realizovať, ako to cíti). Iba (inverzne) kompatibilný pár ako celok spôsobí u dieťaťa zmätok v pohlavnej identite.
Isté pozitívne odklonenie od tradičného výsledného obrazu homosexuálneho muža môže okrem zmeny vo výchove a vo vychovávateľovi predstavovať stav po dlhodobom aktívnom pôsobení staršieho heterosexuálneho brata, ktorý môže a nemusí v rodine úspešne, hoci len čiastočne suplovať rolu nekompetentného a nezaujatého otca alebo vychovávateľa.
Všimol som si, že chlapci, ktorí sa cez otca (alebo muža v role otca) identifikovali minimálne (vplyv otca poznačený nezaujatosťou pomerne skoro zanikol alebo sa napravil, nebol matkou obmedzovaný výrazne, nebol silno deštruovaný, rolu otca čiastočne nahradil iný), v dospelosti a pri svojich homosexuálnych sklonoch majú tendenciu chrániť tých slabších, a tiež častejšie dokážu zaujať aktívnejšiu pozíciu v partnerstve a v sexe. Tí, ktorí sa cez otca (alebo muža v role otca) neidentifikovali (pretože uzurpátorský vplyv matky bol výrazný, otcov záujem či aktívne podieľanie sa na výchovnom procese syna boli minimálne, prípadne dovolil byť manipulovaný ženou, dovolil žene vytlačiť ho z výchovy syna a ukradnúť pred synom jeho atraktivitu) a ich zážitky s ním sú prevažne negatívne, často sprevádzané znechutením až odporom, majú tendenciu zotrvať aj v dospelosti v role utláčaného, nešťastného a slabého. Vo vzťahu aj v sexe sú viac-menej pasívnejší.