Sexuálna závislosť – častá, dlho nepovšimnutá, náročná na prekonanie

(Rozhovor s mužom, ktorého závislosť takmer pripravila o život)

Téma sexuality je často prehliadaná, akoby potichu a sama od seba sa vyvíjajúca, potichu plynúca a často aj tajne nezvládaná. Nezvládaná rovnako v manželstve, ako aj celibáte, rovnako pri heterosexualite, ako aj pri neheterosexualite. O problematike sa anonymne porozprávame s mužom (50), ktorý má osobnú skúsenosť nielen so sexuálnou závislosťou, ale aj so spoločenstvom anonymných sexholikov (SA). Rozhovor nesie veľké posolstvo o tom, že muži trpiaci sexuálnou závislosťou aj my ostatní potrebujeme zažívať vo svojich životoch vedenie, prijatie, pozornosť, čistú lásku rodiny od samého začiatku, neskôr od partneriek a celoživotne aj od iných mužov ako najúčinnejšiu prevenciu i terapiu. Nielen kvôli tomu, aby sme životom zbytočne neblúdili a nezraňovali seba i okolie, ale aj preto, aby sme sa dokázali vrátiť späť z temnoty.

Najprv sa pokúsme zadefinovať si závislosť všeobecne a potom sexuálnu závislosť. Spomínali ste, že je to o tom "nemať mieru."

Definície závislosti by som prenechal odborníkom, ale, áno, nemal som mieru a vždy som si posúval hranice. Môj život sa stával neovládateľným. Sú ľudia, ktorí striedajú partnerky alebo majú doma zbierku porna a nejakým spôsobom stále fungujú, ale mne sa stalo to, že som skoro prišiel o život, mal som depresie, myšlienky na samovraždu, pripravilo ma to o prácu, rodinu, postavenie, financie. Toto sa síce môže stať hocikomu, ale ja som to všetko robil v rámci nechcenej sebadeštrukcie, nechcel som to robiť, ale nedokázal som to zastaviť, ak prišiel nejaký spúšťač.

Pokúsite sa to viac rozviesť? Bola vo Vašom živote prítomná aj iná závislosť?

U mňa sa to postupne stupňovalo - romantické predstavy so spolužiačkami, byť vedľa seba... Neskôr som objavil porno, ktoré ma do toho úplne vtiahlo; bol som na ňom úplne závislý odmalička a stále som sa k tomu vracal, hoci vtedy ešte nebol príliš veľký výber. Na strednej škole sa to ďalej rozvíjalo, nakoľko tam už sú dievčatá viac vyvinuté. Prvý vážnejší vzťah som zažil na vysokej škole, ale tam už bol do toho zapletený aj alkohol. Bez alkoholu by som nevedel nadviazať vzťah kvôli mojej hanblivosti. S alkoholom spadli všetky vnútorné zábrany, bloky. Všade som vyžadoval sex, nemal som mieru. Postupne som potreboval zažívať vzrušenie aj v práci, audiotex, porno, masturbácia v práci. Neskôr sa to prevalilo, viackrát som musel zmeniť prácu. V ďalších zamestnaniach síce boli aj povýšenia, ale hral som dvojaký život. Po svadbe som na istý čas skončil s alkoholom, avšak prišli manželské problémy, ktoré som riešil návštevami erotických salónov, s prostitútkami. Keď so mnou manželka ukončila vzťah, chvíľu som abstinoval, liečil sa zo závislosti na alkohole, ale nevedel som si priznať, že som aj sexuálne závislý. Býval som niekedy aj do noci v práci, aby som nešiel na porno, ale aj tak sa občas stalo, že som na ňom skončil a bol na ňom do rána. Nevedel som to vôbec ovládať; keď som začal, nevedel som prestať. Po pár rokoch abstinencie od alkoholu sa u mňa ešte viac rozvinula sexuálna závislosť. Už som dokázal mať niekoľko žien za noc, čiže ďalší posun hraníc v sexuálnom živote, v závislosti.

Sú ľudia, ktorí majú a ktorí nemajú predispozíciu k akejkoľvek závislosti alebo závislosť hrozí v podstate každému, len každý na jej rozvoj potrebuje rôzne dlhý čas alebo dostať sa do inej či inak závažnej životnej situácie?

Možno mám predispozíciu, aj v rodine boli nejaké závislosti. Som citlivý muž a aj v detstve som sa necítil dobre sám so sebou a ani v kolektíve a tieto aktivity mi prinášali úľavu, krátkodobé riešenie, únik z reality, ktorý mi vyhovoval.

Pred pár rokmi som počúval diskusiu s českými sexuológmi, ktorí vyjadrili pochybnosť o tom, či vôbec existuje sexuálna závislosť nakoľko máme širokú paletu libida, vnímania a žitia svojej sexuality, všetko je o chuti, pude, potrebe a o nastavení či dohode dvoch alebo viacerých dospelých ľudí. Mysleli to zrejme tak, že človek so silnejším libidom či špecifickými erotickými predstavami, potrebami si má hľadať podobného a vec je vyriešená. Vy vnímate príliš častú sexuálnu aktivitu a vždy nové chute v nej s posúvaním hraníc ako závislosť a ako chorobu. Ako to teda je?

V spoločenstve sa nevyjadrujeme k tomu, ako to je. Hovorím v ňom o tom, ako to mám ja. Aj alkohol môže niekomu pomáhať, môže ho inšpirovať, uvoľní sa po ňom, pokiaľ dokáže piť s mierou. Lenže ak si ja dám trochu alkoholu, o chvíľu vypijem pol litra, potom liter, čiže opijem sa do nemoty a podobne to mám so sexuálnou závislosťou. Ak začnem, nemám mieru a keď skončím, hoci viem, že nechcem pokračovať, znovu začnem. A už keď znovu začnem, vždy je to ešte horšie. Urobím aj tú vec, ktorú som vôbec neplánoval. Ako keď som raz šiel nakupovať darčeky a po vzrušujúcom pohľade som sa zrazu ocitol na stránke eskortu a minul som aj to málo, čo som mal na darčeky pre rodinu. Môj život je úplne neovládateľný a urobím to, čo nechcem, lebo ma o tom presvedčí moja myseľ, že je to takto správne, hoci to nie je vôbec racionálne. Jednoducho závislosť, obsesia mysle. Preto potrebujem podporu 12-krokového programu, ktorý ako jediný dokáže vyriešiť môj problém.

Na otázku: "Prečo pozerať porno?" dostávam odpovede typu - Lebo je to normálne, lebo je to zdravé, lebo to robí každý. Odkiaľ sa táto "norma" nabrala? Dá sa oponovať vedeckou argumentáciou? Lebo iná asi nezaberie.

Mne porno skreslilo pohľad na ženu, intímny život, čím som sa vlastne aj zhnusil žene, pretože som vyžadoval to, čo som videl v porne. A náš vzťah sa točil okolo toho, čo som si chcel ja zobrať. Intimita je o niečom inom. Porno je lož a sex nie je jediný obraz intimity ani ten najdôležitejší. Dosť mi pomohol precitnúť fakt, ako funguje pornopriemysel, koľko je v ňom tragédie. Mne vzalo stovky hodín života a nikdy mi to neprinieslo dlhšie trvajúcu radosť, stále som sa cítil horšie. Niečo ako droga - ak som ju nemal - všetko bolo zlé, mal som abstinenčný syndróm, prvé mesiace som nemal chuť žiť. Potreboval som spoločenstvo, lebo bez tej drogy to bolo zlé. V spoločenstve prišla veľká úľava, radosť a znovu som našiel zmysel svojho života. Ja osobe verím, že je to choroba, z ktorej som sa potreboval začať liečiť.

Obraz muža, kráčajúc za peknou slečnou, ktorý sa občas tak ohne, akoby si chcel až zblízka pozrieť jej zadok, nie je až taký ojedinelý, najmä ak si myslí, že ho vtedy nikto nepozoruje. Ako pracovať sebavýchovou na svojej žiadostivosti, pokiaľ je kolektívom mužov a zrejme aj samým človekom považovaná za prejav zdravia a "samčej" energie? Je pre človeka zdravé či prirodzené odopierať si chuť na sexuálnu aktivitu alebo s ňou aktívne pracovať, kontrolovať ju, usmerňovať? Najmä ak nie je momentálne zadaný. Muži často hovoria, že mať osobu iba na sex - na tom nie je nič zlé, sexuálnu potrebu treba podporiť, ak momentálne nemáte stáleho partnera. Čo si o tom myslíte Vy?

Pre niekoho to môže byť v pohode, ale môj hlavný problém je žiadostivosť. Sex je vo svojej podstate dobrý, avšak u mňa sa tým, že nemám kontrolu nad samým sebou stali prirodzené veci neprirodzenými, deštruktívnymi. Žiadostivosť chce stále viac, stále nové veci, a k tomu dnešná pornografia vytvára dokonalé podmienky. Nemôžem byť žiadostivý a uznal som si, že moje reakcie sú pri žiadostivosti oproti iným mužom abnormálne. Rozvíjam svoje predstavy, fantáziu, ostáva mi to dlho v mysli, ovláda ma to, zosmutniem z toho, že takú alebo onakú ženu, toto či ono nemôžem mať, s frustráciou skončím na porne alebo si začnem hľadať dostupnejšiu ženu. Preto každú žiadostivosť potrebujem nejakým spôsobom odovzdať, nemôžem zotrvávať v žiadostivých predstavách, rozvíjať ich.

Vidíte problém už v samotnej masturbácii alebo až v prehýrení majetku s prostitútkami, výpovedi z práce, rozvode na podklade sexuálnej závislosti?

Ako som spomínal, u mňa a zrejme nielen u mňa to bolo o postupnosti. Nemôžem si dovoliť žiaden kompromis, a teda ani masturbovať. Pre mňa je vhodná sexuálna abstinencia, pokiaľ nie som v manželstve. A len takto si môžem pri svojom probléme maximálne zvýšiť šance na čo najvyššiu kvalitu života. Je super môcť reagovať na rôzne životné situácie ako normálni, zdraví ľudia.

Dnes sa často v kolektíve vysmieva z toho, ak niekto nepozerá porno alebo je panicom. Zvykne sa to spájať s manipuláciou cirkvou už odmalička a takýto človek je povzbudzovaný k tomu, aby prekonal predsudky, aby sa oslobodil a užíval si. Je pre človeka zdravé držať si postoj cirkvi k sexualite, alebo to v ňom niečo brzdí, daný človek to v sebe na základe učenia cirkvi potláča, odmieta prijatie seba ako sexuálnej bytosti a upiera si rozkoš?

Tak bol som aj "frajerom" a zažil som si aj duchovné obrátenie. Súčasťou môjho programu je aj aktívny život v cirkvi a nerobí mi problém prijať všetky princípy, ktoré vychádzajú z kresťanstva a Biblie.

Nebudeme si klamať. Reálne sú prípady, kedy sa v rodine sexualita tabuizuje až démonizuje. Na jedno dieťa to vplýva tak, že to v sebe na niekoľko rokov potlačí až prehnanými, no naučenými zábranami, na druhé tak, že to zakázané ho bude ešte viac priťahovať, najmä ak ho podporí kolektív. V oboch prípadoch dieťa bojuje so strachom nerobiť niečo, čo vlastne takmer každý mimo rodiny považuje za normálne, s hanbou pri myšlienke, že to robiť chce, že má takú túžbu. No v skutočnosti nemá ani teoretickú skúsenosť s tým, čo je z vnútorných nutkaní či ponuky zvonku vlastne normálne, čo je dobré rozvíjať a za čo sa netreba hanbiť. Dieťa vedené internetom (nemusí to byť hneď porno, ktoré trebárs má dieťa blokované, stačia rôzne "poučné" články z rôznych magazínov) skáče rovnými nohami do sexuálnej praxe, no akési rodinné svedomie mu samého seba zhnusuje, čo ho ešte viac "štartuje" a vzniká začarovaný kruh. Zasa dieťa z liberálnej rodiny môže mať doma porno ako na tácke (nekontrolované, neblokované, ako "výukový" materiál), s poučením o masturbácii - Koľko len chceš a vládzeš! A s poučením pred prvým sexom - Po 15-tke a iba s ochranou! Vnímate viac závislých mužov z konzervatívneho či liberálneho prostredia? Uvedomujú si svoju závislosť a chcú ju viac riešiť muži z konzervatívneho či liberálneho prostredia? Pokúste sa to pri oboch otázkach aj zdôvodniť.

Pocit hanby ma vždy tlačil dole. Hovorí sa, že nie je problém prichytiť dieťa pri niečom zlom, ale je umenie prichytiť ho pri niečom dobrom. Ako otec som v mnohých veciach zlyhal, ale snažím sa sústrediť sa na to dobré, hoci moja prirodzenosť je prichytiť niekoho pri niečom a podozrievať ho, presne podľa seba, čo všetko som robil ja. Našťastie, nie každý je ako ja. Môžem byť vďačný, že som v 12-krokovom programe našiel veľké prijatie a pochopenie toho, že nie som zlý, ktorý sa prišiel polepšiť, ale chorý, ktorý sa chce uzdraviť. Keď som v hanbe, som mimo prvého kroku, lebo si veci vyčítam. Ale keď si uvedomím, že toto som ja, takýto (bezmocný) som a ako taký môžem nastúpiť a dlhodobo zotrvávať na ceste uzdravovania sa, je to úplne iný pocit, život. Môžem využiť nástroje SA, ako ísť na míting, zavolať niekomu, prečítať si nejakú literatúru atď.

Čo sa týka prostredia, z ktorého prichádza viac ľudí na mítingy, je to prostredie väčšinou konzervatívne. Som za to aj rád, lebo vďaka tomu som sa naučil byť vďačný a spoločenstvo mi pomohlo aj rásť vo viere. Sú tu, na druhej strane, aj ľudia, ktorí na začiatku zanevreli na akúkoľvek vieru, nie sú členmi akejkoľvek cirkvi, a napriek tomu pomocou programu SA sú roky triezvi od sexuálnej závislosti, žijú v harmonickom manželstve a napravili sa im všetky vzťahy. Ja osobne štrnásť rokov neužívam alkohol a vyše štyri roky som bez pornografie a masturbácie. To svedčí o tom, že to naozaj pomáha.

Akákoľvek závislosť si nevyberá podľa spoločenského statusu či ekonomického zabezpečenia rodiny. Je ale pre rozvoj alebo, naopak, brzdenie rozvoja sexuálnej závislosti dôležité rodinné zázemie, vzťahy primárnej rodine? Sú vzťahy tým, na čom môže vyrásť (napr. na neprijatí seba, na hlade po láske...) i odumrieť akákoľvek závislosť?

Sú rôzni ľudia. Viem, že ma mali rodičia radi a robili, čo mohli. Ťažko povedať, nakoľko sme boli funkčná rodina. Obaja rodičia boli vysokoškolsky vzdelaní, boli sme finančne zabezpečení. To, si, samozrejme, vybralo aj svoju daň. Znášal som veľmi zle to, že som nemohol byť s rodičmi často kvôli ich práci, v škôlke som nemal kamarátov, nevedel som sa začleniť do kolektívu. Cítil som sa byť iný, horší, vysoký, slabý, jednoducho som sa necítil dobre a začal som snívať, unikať, žiť mimo reality, vo svojich fantáziách a preto aj snívanie v sexuálnej oblasti mi bolo blízke, nakoľko porno nie je reálne a únik bol pre mňa chvíľkovou radosťou, východiskom, riešením.

Čomu sa pri výchove dieťaťa v rámci sexuality v konzervatívnom prostredí vyhnúť?

Určite sa vyhnúť pocitu samoty dieťaťa, ktorý môže spúšťať mechanizmus úniku. Aj moja mama s otcom chodievali domov neskôr večer a ja som tú samotu a izoláciu znášal veľmi ťažko.

Kedysi sa možno sexuálne správanie mužov viac podobalo zábave s hranicami ako závislosti, a prípadne tá sa začínala rozvíjať v živote muža v neskoršom veku, ako je tomu dnes, čím mohla byť úspešnejšie riešiteľná. Človek musel vyvinúť rôzne kroky k tomu, aby si zaobstaral pornografický materiál, napr. zájsť do videopožičovne, kúpiť si pornočasopis, čo nebolo možné v detstve (ak otec nemal doma nestráženú zbierku pornografických časopisov, hoci obraz nezreálňuje sex tak dobre ako video ani neponúka takú pestrosť výberu) a v dospelosti to tiež nebolo príliš anonymné. Dnes sa sexuálna závislosť môže rozvíjať v pohodlí domova, plne anonymne a začínať už detstve. Vnímam to správne? Vidím to reálne, ak predpokladám, že dnes predchádza sexuálnej závislosti závislosť na virtualite, napr. v detstve závislosť na počítačových či mobilných hrách?

U mňa sa sexuálna závislosť vyvíjala už v detstve, dlhé roky a nikdy som o tom nikomu nehovoril a nebolo veľa priestoru na ďalšie aktivity, ktoré by v mojom prípade mohli rozvinúť inú závislosť už v detstve.

Niekto vidí riešenie v blokovaní pornostránok deťom. Avšak toho textového, obrazového či videového materiálu na internete je tak veľa, že ja osobne považujem za efektívnejšie riešenie aktívnejšie vedenie dieťaťa jeho rodičmi. Navyše tú sexuálnu energiu má dieťa v sebe, neprichádza zvonku. Ste rodič. Ako Vy vediete svoje deti v tejto oblasti? Čo by ste napríklad povedali 14-ročnému synovi ohľadom masturbácie? Aké konkrétne zdravé či preventívne zásady si má osvojiť trebárs 18-ročný muž v oblasti sexuality a sexu, resp. s akými by mal vstupovať do dospelosti?

Blokovanie som skúšal sám na sebe a nejako vždy som to obišiel. Pomáha mi byť s niekým, byť vedený, s niekým spolupracovať a aj v detstve som sa cítil super, ak si na mňa niekto našiel čas. Ako rozvedený som pracoval na týždňovky, čiže s deťmi som býval počas víkendov a spoločný čas sme trávili na bicykloch, stanovačkách, na koňoch, často sme chodili na hory a v zime sme okúsili aj skialpinizmus. Určite je potrebný aktívny kontakt s dieťaťom, šport, príklady iných mužov. Ako otec potrebujem byt vzorom skutkami (lásky), nie slovami.

Čo sa musí stať, aby si muž uvedomil svoju sexuálnu závislosť, prestal svoje aktivity vnímať ako zlozvyk? Je reálne možné ju identifikovať už v začiatkoch, kedy nerobí vážne problémy, ide len o "nevinné" zapínanie si porna a stopnúť ju? Môže byť signálom to, že si muž nedokáže odoprieť porno ani len týždeň?

Každý to máme inak, každý si to uvedomí v inej fáze života - zrejme podľa toho, ako hlboko padne. Keď som nepil alkohol asi dva roky a znovu som začal, tak som pil dlhšie ako predtým; ďalších desať rokov. Ja už keď v nejakej závislosti padnem, neviem, či sa z nej ešte dostanem. Súčasťou mojej choroby je spočiatku presviedčanie samého seba o tom, že žiadne ochorenie nemám a to je navyše často podporované sexuológmi a vedou ako takou, ktorá sexuálnu závislosť zatiaľ nehodnotí ako diagnózu. Keď vám diagnostikujú rakovinu, tak tomu veríte a liečite sa, ale pri sexuálnej závislosti je veľké popieranie vlastného stavu. Mňa veľmi oslovila kniha od Patricka Carnesa Don't call it love, v ktorej sú uvedené štatistiky závislých ohľadom strát v dôsledku sexuálnej závislosti.

Málokto uvedomujúci si začiatky svojej sexuálnej závislosti (lebo tu nejde len o porno) nazbiera odvahu, aby vyhľadal pomoc, hlavne, ak ho zatiaľ nič nenúti urobiť to - blízke okolie o tom ešte nevie a on sám zatiaľ dokáže relatívne normálne fungovať. V mnohých prípadoch to zostáva na samoterapii. Dá sa to zvládnuť takto alebo len v ojedinelých prípadoch? Ak to niekto chce stoj čo stoj ponechať na samoterapii, čo by ste mu poradili, aké konkrétne tipy na tréning či prekonávanie závislosti? V živote nezadaného a v živote ženatého muža. Ide o modifikovaný "vojenský" režim so sebou samým, aby som nemal čas vybočovať, nudiť sa, bagatelizovať, špekulovať a novom posune hraníc?

Vyskúšal som všetko - snahu žiť viac náboženstvo, sebazapieranie, šport, čítanie kníh, zmenu práce, prostredia, partnerky, ale nič nefungovalo. Začalo fungovať až spoločenstvo SA, spoločenstvo ľudí bezmocných nad svojou žiadostivosťou. Poznám asi dvoch ľudí, ktorí ako veriaci boli akoby zázrakom uzdravení zo závislosti, ale toto nie je môj prípad. Ja musím každý deň pre to niečo robiť a som rád, lebo môžem pomáhať aj ďalších ľuďom a byť vďačný za všetkých, ktorí pomohli mne, aby som sa dostal z toho bahna, pekla... Čo som zadarmo dostal, môžem ponúkať ďalej.

Akú podobu má mať komplexná terapia a ako prekonať strach či nedôveru? Ako sa zbaviť mýtu o tom, že je to iba o pevnej vôli a prekonám to aj úplne sám?

Moja hlava mi vždy hovorila, že tentokrát to už zvládnem, hoci som sa už tisíckrát presvedčil o tom, že sám to nedám. Ale to sa mi stáva hlavne vtedy, keď som unavený, dlho triezvy, ak zmením prostredie, ak som príliš šťastný alebo nešťastný..., vždy sa nájde nejaký dôvod, kedy si myslím, že už som prišiel na riešenie. A tak jediná pre mňa úspešná terapia je 12-krokový program s ľuďmi, ktorí sú na tom podobne ako ja.

Aká podpora kolektívu či rodiny sa žiada pre sexuálne závislého? Mali by o tom jeho blízki vôbec vedieť? Kde aj oni nájdu pomoc v podobe informácií?

Zrejme keby žena so mnou neskončila, asi by som nikdy neprestal. Nielen svokra, ale aj mama sa mi otočila chrbtom. Stratil som dôveru troch žien. No kým som pociťoval ich blízkosť, všetci sa okolo mňa točili, akosi vo mne nebola motivácia niečo so sebou robiť a mohol som hrať svoju hru ďalej. Spočiatku to blízki nemusia vedieť, nie je to nutné, lebo často dochádza ešte k väčšiemu zraneniu. Potrebujem mať mítingy, riešenie, skupinu, s niekým pracovať na krokoch. Neskôr môžem povedať, že som v nejakom podpornom programe, nemusím zachádzať do detailov. Rodina to totiž nemusí chápať, ak nikto z jej členov nemal takú skúsenosť. A rovnako aj oni môžu byť súčasťou spoločenstva pre blízkych závislých, kde je možné nájsť podporu a informácie.

Príklad: Mám 25 rokov, som zatiaľ slobodný, ale zamiloval som sa do jednej ženy, pri ktorej premýšľam o vážnom vzťahu. Začínal som pozerať pornografiu ako 12-ročný, prvý sex som mal v 15-tich a odvtedy som striedal sex, kybersex a masturbáciu pri porne. V tých 25-tich som si uvedomil, že už len samotnému hľadaniu kvalitného pornovidea či reálneho objektu na sex denne venujem kopec času a takto to už ďalej nejde. Chcem sa zmeniť kvôli tej žene, ktorá ale ešte nechce mať so mnou pohlavný styk. Zatiaľ sa mi darí mesiac nepozerať porno a zatrhol som si aj sex bez záväzku, no trpím tým ako kôň a zisťujem, že hľadám kompenzáciu, masturbujem trikrát denne, som často na čete, mám vyššiu spotrebu alkoholu. Čo s tým? Čo s prepínaním medzi závislosťami a hľadaním "menšieho zla" pre seba? Je správnou motiváciu na zmenu niekto iný a naozaj je pre mňa teraz vážny vzťah vhodným riešením situácie?

Začal som s pornografiou skoro a používal som rôzne formy sexuálneho kontaktu. Kvôli žene som prestal piť. Potom sme sa vzali a na služobnej ceste (iné prostredie) som si vypil, začal som fajčiť, mal som niečo s inou ženou. Čiže áno, mám skúsenosť, že som kvôli vzťahu s niekým chcel prestať. Keď som začal abstinovať v sexe, tiež som trpel a potreboval som podporu spoločenstva, nakoľko sa mi ani nechcelo žiť a nič nemalo zmysel. Vo všetkých závislostiach, keď som chcel dosiahnuť úspech, musel som začať robiť veci kvôli sebe, nakoľko som prišiel do štádia kedy mi šlo o život, nie kvôli niekomu inému. Dnes som v programe SA a som tu aj pre rodinu. Snažiť sa pomáhať je súčasťou môjho uzdravovania sa a zároveň ma to odpútava od egoizmu. Striedmosť je pre mňa dobrá, nakoľko som prepínal medzi alkoholizmom a sexuálnou závislosťou, alebo aj prejedaním sa. Keď sa cítim zle, to je ten moment, kedy sa potrebujem obrátiť ku krokom, k modlitbe, zavolať niekomu, ísť na míting a vtedy vzniká to spojenie s Bohom a inou ľudskou bytosťou, nebyť v izolácii, plný seba a tmavej závislosti. Naučil som sa slúžiť, obetovať, robiť niečo pre niekoho nezištne a v triezvosti. Mal som dokonca aj nejaký vzťah, ale nakoniec som zistil, že ona je skôr predmetom mojich sexuálnych potrieb a nie je to pravá láska. Cez triezvosť som musel prejsť procesom od žiadostivosti k láske. Viacerí sme stále dúfali, že ten ďalší vzťah nás zachráni, ale v konečnom dôsledku sme len strácali svoj život. Mne nový vzťah spôsobil len ďalšie zranenie, dokonca som sa odcudzil aj deťom, hoci možno ani nevedeli, že mám nový vzťah, pretože to bolo v zahraničí. Napokon som pochopil, že sexuálnym ideálom pre mňa je matka mojich detí. Chodil som k nej a k deťom, no vôbec sme si so ženou nerozumeli. Hneval som sa na Boha, lebo som si myslel, že chce, aby pre mňa bola tým ideálom, ku ktorému sa mám približovať práve ona, a ono to vôbec nešlo. Až na jednom workshope, keď sme spolu prechádzali jednotlivými krokmi, som pocítil veľkú lásku k svojej exmanželke. Vtedy som si s úsmevom povedal: "Bože, až takto to nemusí byť." Mal som chuť jej zavolať niekedy aj uprostred noci a povedať jej, ako ju mám rád. Viem, že ona pre mňa zostáva tá pravá, hoci som jej veľmi ublížil, ale môžem byť pripravený a byť jej verný, dávať jej aj svojim deťom či iným ľuďom čistú lásku, starať sa o dom, v ktorom sme kedysi celá rodina bývali spolu. Potrebujem mať jasno v tom, do čoho investujem svoj čas, lebo ten čas tu je obmedzený. Chcem budovať pekné medziľudské vzťahy. Nemusím vstupovať do nových vzťahov, riskovať nové zranenia, ale môžem sa venovať tomu, čo mám, ľuďom, ktorých mám okolo seba a venovať sa aj svojim koníčkom. Som šťastný, že mám jasno v ideáli, ku ktorému sa chcem približovať, za každé víťazstvo nad žiadostivosťou a komfort v živote.

Sú to veľmi zaujímavé tvrdenia, ktoré ma nútia zamýšľať sa nad tým, že pobyt na sexzoznamke môže súvisieť s krízou otcovstva, krízou mužskosti, nedostatkom mužských vzorov, na základe čoho si dotyčný muž potrebuje opakovane potvrdzovať, že je dosť dobrý, žiadaný, chcený, že má dostatočne veľký pohlavný orgán, že je pekný, že za to stojí, môže sa nejako realizovať a byť "užitočný" tým, že uspokojí aj toho druhého... a pobyt na pornostránkach s osamelosťou, nepochopením, nehodnosťou, nepotrebnosťou, sklamaním, nezdravými, nekvalitnými reálnymi vzťahmi alebo frustráciou z iných aktuálnych alebo dlhodobo nezvládaných, potláčaných problémov.

Áno, necítil som sa byť dostatočne mužom - fyzicky aj mentálne. Jednoducho bol to taký pocit, že nie ste dosť dobrý. Chcel som si nejakým spôsobom aj zväčšiť pohlavný orgán, naletel som reklamám a ublížil som si fyzicky, hoci nie natrvalo. A rôzne iné veci ma napokon privádzali k prázdnote a k myšlienkam na samovraždu ako výsledok skresleného pohľadu na samého seba, sklamania zo seba aj vďaka sexuálnym relapsom, čo si hneď všimli aj iní a poznačilo to aj všetky moje vzťahy s blízkymi. Dnes je to vďaka SA programu iné. Som v kontakte s úzkou aj širšou rodinou a usilujem sa byť v strede tej svojej rodiny, tráviť čas s deťmi, žiť dobrý život a to všetko mi pomáha cítiť sa sám so sebou lepšie, byť naplneným.

Sexuálna aktivita vrátane autoerotiky je droga - zmes opájajúcich endogénnych chemických látok v mozgu. Ako túto drogu, ktorá je pevnou súčasťou človeka, "užívať" tak, aby človeka nezničila? Predsa len tých stimulov okolo je množstvo. Stimulom je už len samotné telo muža s rannou erekciou.

Veľa ľudí vie robiť veci s mierou, ale ja to neviem, čím sa líšim od iných. Fyziologické reakcie tela ovplyvniť neviem, a tak sa modlím a Boh mi pomáha nejako sa držať. Ja pracujem na programe a Boh potom tvorí môj život. Život v triezvosti je pre mňa akoby robiť veci neprirodzené, ktoré mi ale v konečnom dôsledku prinášajú radosť. Robím, čo sa mi nechce, ale vidím, ako mi vďaka tomu rozkvitá môj dovtedy dlho prázdny život. Napráva sa mi aj skreslená predstava o Bohu a náboženstve. Závislosť vo mne prekrútila vlastne úplne všetko.

Vnímam "zaujímavú" postupnosť v sexuálnych aktivitách mužov od detstva. Chlapec začne najprv iba masturbovať, potom to spojí s pornovideom, kde trebárs niekto tiež masturbuje, potom prejde na heterosexuálny sex, v rámci toho ale zahliadne aj násilný sex, análny sex, sex s ľuďmi, ktorí vyzerajú ako deti, netradičné sexuálne praktiky s pomôckami či bez nich, sex v rámci rolí - učiteľ a žiak, matka a syn, brat a sestra, šéf a zamestnanec..., potom sex v trojke, potom v skupine, sex v exteriéri, na verejnosti, potom homosexuálny a občas aj zoofilný sex. A ono to posúvanie hraníc často prebieha aj v reálnom živote. Najprv iba flirt na četoch, potom ukážem nejaké svoje nahé fotky, video, potom sa stretnem, potom sa často stretávam za účelom sexu, potom sa ožením, potom mám milenku a stále chcem skúšať v sexe iné praktiky, iných ľudí, viac ľudí naraz, skúsiť aj rovnaké pohlavie atď. Mladí muži mi hovoria, že ešte v puberte alebo v adolescencii sa im začalo páčiť niečo, čo ich vystrašilo, ale vnímajú to tak, že sú asi takí a treba to prijať a žiť. Čo s takýmto posúvaním hraníc v sexualite od detstva a vôbec s normalizovaním tohto posunu? V čom Vy vidíte zdravé hranice? V čom spočíva pomyslený alarm, ktorý by sa mal zapnúť a spustiť dôkladnejšiu sebakontrolu?

Základom žiadostivosti je, že berie všetko a nikdy nemá dosť. Energia, ktorá ma chce zničiť a nechce sa so mnou s nikým deliť. Koniec je pohlavná choroba, samovražda alebo začiatkom je uzdravovať sa. Nakoľko nemôžem dať zelenú žiadostivosti, mám dôverníka, ktorému môžem povedať všetko, vedenie a 12-krokový program. Kontrolu dávam niekomu, kto má pre mňa plán a cez konkrétne kroky sa k nemu môžem približovať.

Ako odlíšiť odchýlku od normy, po vzájomnej dohode ešte aplikovateľnú do partnerského vzťahu, vnútorné znecitlivenie a patologické myslenie? Nie je porno právo generátorom všetkého spomenutého?

Buď je to skutok lásky, alebo žiadostivosti. Mojím filtrom je, či je to nesebecké, čisté, láskavé, úprimné. Ak jedna odpoveď je: "Nie," potom to nie je od Boha. Problém je vo mne, nie v okolí a ani v samotnej produkcii porna či jeho prítomnosti na webe. Potrebujem uzdravenie a mať správny postoj k veciam. Dnes viem, že mám silu zahodiť porno v rôznej podobe. Moje problémy vrátane závislosti sa zrejme zrodili z rôznych zranení a som vďačný, že sa aj vďaka programu môžem pozrieť do minulosti, skúmať, čo sa v nej stalo a byť tu a teraz triezvy, mať nádej, mať svoje miesto v živote a byť potrebný.

Pornografia môže spôsobiť zmätok v sexuálnej orientácii pri dospievaní. Môže však spôsobiť jej posun v dospelosti?

V mojom prípade to bolo tak, že zranenia viedli k rôznych fantáziám aj s rovnakým pohlavím, aj som mal nejaké reálne skúsenosti a určite by to zašlo ešte ďalej. Roky na porne už mám zapísané v mysli, to už nevymažem a potrebujem disponovať prostriedkami, ktoré pomáhajú nespustiť pomyselný gombík na aktivovanie patologického vnútorného programu z minulosti. Čo sa týka dospievania, vďaka závislosti sa u mňa tento proces zastavil; vo viacerých oblastiach som stále nezrelý, hoci mám už 50 rokov, ale postupne rokmi v triezvosti sa to zlepšuje.

Kedysi sa v konzervatívnych kruhoch v rámci edukačných článkov či videí zdieľali príbehy bývalých pornohercov, ktorí hovorili o úskaliach pornopriemyslu a zničených životoch. Toto malo odradiť od konzumného a bezhlavého užívania porna. Nestalo sa tak. Namiesto toho sa porno stalo dostupnejšie pre všetkých. Dnes navyše bežní ľudia produkujú vlastný pornografický materiál a zdieľajú ho na webe, neuvedomujúc ci, že aj neverejné fotky či videá sa môžu stať verejnými, pokiaľ sú zdieľané cez internet. Viete nám priblížiť najčastejšie motívy týchto ľudí prezentovať nielen svoje nahé telá, ale aj sexuálne aktivity verejne? Čo by ste takým ľuďom odkázali?

Môj život sa stal neovládateľným aj bez produkcie vlastného pornografického materiálu, ale poznám ľudí, ktorých po zdieľaní svojich intímnych partií na webe vydierali, čiže skúsenosti sú rôzne. Všetci máme vlastnú cestu a každý sa môže slobodne rozhodnúť, či SA je pre neho cesta, po tom, ako sa nezáväzne zúčastní stretnutia skupiny, alebo si povie, že toto nie je pre neho.