Všetci máme svoje recepty na obnovenie či dosiahnutie vlastnej vnútornej rovnováhy, ktoré, na druhej strane, nemusia byť až také účinné pri niekom inom. Ako inšpiráciu ponúkame článok:

Nemôžeme obviňovať iných ľudí alebo okolnosti z našich dlhodobých či aktuálnych problémov. I keby za to mohli, zotrvávať v týchto myšlienkach znamená stagnovať, byť negatívni. Presvedčiť samého seba o tom, že to nebolo a stále nie je v našich rukách, je nesmierne deštruktívne. Za svoju prítomnosť a budúcnosť sme zodpovední my sami a ak si to...

Odovzdanie sa niekomu inému, ako aj darovanie všetkého dobrého zo seba. Odovzdanie toho, s čím si nevieme dať rady, Vyššej moci, kvalifikovanému odborníkovi, skupine...

Zaoberať sa cnosťami či hlavnými formami zla nie je doménou nejakého náboženstva či morálneho správania. Poznať a narábať s cnosťami i osobným zlom je dôležité v živote každého jedného z nás. Cnosť je to, čo nás šľachtí. Sklon k zlu zasa to, čo nás nielen že nikam neposúva, ale aj degeneruje na ceste mužskosti i osobnostného rastu.

Interpersonálne konflikty sme sa učili zvládať na stretnutí s témou Asertivita a parafrázovanie. Povieme si však ešte niečo o sociálnej percepcii, a potom prejdeme k záťažovým životným situáciám a intrapersonálnym konfliktom.

Tento mužský ideál sa vyznačuje ušľachtilou kultivovanosťou, zdvorilosťou, čestnosťou, láskavosťou, veľkodušnosťou a vnímavo dbá o potreby i pohodlie svojich blížnych, najmä žien. Nikdy neurazí city toho druhého.

Komunikujeme aj bez slov, resp. spolu so slovami sa prezentujeme zapájaním reči tela. Výpovednú hodnotu o nás samých majú i charakteristiky reči. V interakcii s inými ľuďmi, čím viac prejavov zapájame, tým viac si nie sme schopní uvedomovať množstvo modalít, ktorými naraz vplývame na naše okolie. Často nedokážeme objektívne posúdiť, prečo, resp....

Ľudia vstupujú pomocou komunikácie do sociálnej interakcie. Správanie jedného človeka ovplyvňuje iného a naopak.

Už sme si načrtli niektoré rozdiely medzi mužmi a ženami, ako k nim pristupovať, rešpektovať a zvládať ich. Vychádzali sme pri tom z knihy Muži sú z Marsu, ženy z Venuše (John Gray). V skratke nájdeme jednotlivé kapitoly knihy pod týmto linkom:

Najvyšším povolaním muža je povolanie k otcovstvu, a to nielen biologickému. Muž sa stará, bráni, chráni a vychováva nový život. Otcovstvo ani tak nie je o tom, čo máme robiť, ale o tom, kým v skutočnosti sme (tými, ktorí milujú skutkami obety a ochrany). Úlohou muža je tiež chrániť vlastnú dôstojnosť i dôstojnosť iných ľudí.