Komunikácia

Ľudia vstupujú pomocou komunikácie do sociálnej interakcie. Správanie jedného človeka ovplyvňuje iného a naopak.

Rozhovory bývajú:

• krátke - dlhé
• hlboké - povrchné
• jedinečné, raz a nikdy viac - často sa opakujúce, na pokračovanie ako román
• priateľské - nepriateľské
• chcené - vnútené
• po ktorých je nám lepšie - po ktorých sa cítime zle

Plnohodnotný rozhovor je ten, pri ktorom sa partneri v dialógu navzájom počúvajú, ak ten, kto počúva nás považuje za plnohodnotného človeka a usiluje sa nás pochopiť. Na rozhovory, po ktorých je nám dobre si vyberáme najčastejšie ľudí, ku ktorým máme vytvorený kladný citový vzťah, ktorých akceptujeme, prípadne si z cudzích ľudí vyberáme tých, ktorí sú nám sympatickí.

Pokúsim sa odpovedať na otázky:

Koho považujem za sympatického človeka?

Koho považujem vo svojom živote za dôležitého?

Koho nepotrebujem?

Je pre mňa ťažké počúvať niekoho alebo rozprávať sa s niekým, keď...

Najľahšie je pre mňa počúvať niekoho alebo rozprávať sa s niekým, keď...

Moje silné stránky pri rozhovore s inými ľuďmi sú...

Moje slabé stránky pri rozhovore s inými ľuďmi sú...

Dyadická interakcia

Tvoria ju dve osoby vo vzájomnej interakcii.

Môžeme spolu súťažiť, ale môžeme aj kooperovať.

Čím všetkým môžem ľuďom pomôcť?

Kvôli čomu pomáham iným?

Komu pomáham?

Čo očakávam za pomoc?

Dôležití ľudia v mojom živote sú:

Prvý človek, ktorého tvár si pamätám je:

Človeka, ľudia, ktorého/ktorých som napodobňoval,:

ľúbil:

nenávidel:

odsudzoval:

Koho som rád videl, stretával sa s ním?

Koho som obchádzal, nechcel s ním byť?

Základné typy sociálneho správania

Pasívny

• Nedokážem presadiť svoje požiadavky.
  
• Vyhýbam sa konfliktom.
  
• Nedokážem odmietať požiadavky iných, aj keď sú pre mňa neprijateľné.
  
• Nie som sebaistý.
  
• Prejavujem sa slabým, váhavým hlasom.
  
• Snažím sa vyhnúť očnému kontaktu.
  
• Som nestabilný.
  
• Ohýbam svoje telo, aby som bol ešte menší než som v očiach vlastných.
  
• Občas z ničoho nič vybuchnem.
  
• Ak ma niekto dominantnejší upozorní, stiahnem sa.
  
• Správam sa podriaďujúco.
  
• Namiesto toho, aby som vylepšil svoje postavenie, rezignujem.
  

Agresívny

• Prejavujem sa za každú cenu.
  
• Jednám na úkor iných - manipulujem nimi.
  
• Správam sa netaktne.
  
• Neovládam svoje emócie.
  
• Som nezdržanlivý (aj keď chcem dobre, volím nevhodné postupy).
  
• Mám silný, rozhodný, prikazujúci hlas.
  
• V iných ľuďoch vyvolávam úzkosť a nepriateľskosť.
  
• nádych výsmechu, irónie, podráždenosti,
  
• rýchle tempo reči,
  
• rázne gestá,
  
• provokujúci, výsmešný, trúfalý, drzý očný kontakt.
  

Sebapresadzujúci

• Realizujem svoje predstavy a vôľu s použitím asertívnych techník.
  

K akému sociálnemu správaniu mám sklon, je mi vlastnejší?

Nakoniec sa pokúsime vyjadrovať a identifikovať autentické emócie na primeranej úrovni, čo je v komunikácii veľmi dôležité. Pomôckou k úlohe bude tento inventár pocitov:

Inventár pocitov

- smútok, strach, zlosť, poníženie, ľútosť, hnev, agresivita, závisť, nešťastie, bolesť, bezradnosť, nedôvera, zúrivosť, nenávisť, panika, neistota, nervozita, rozpačitosť, zúfalstvo, beznádej, krivda, obava, sebectvo, menejcennosť, úzkosť, napätie...

- šťastie, radosť, vášeň, chvála, láska, prekvapenie, vzrušenie, potešenie, hrdosť, pýcha, istota, zvedavosť, úľava, sebavedomie, uvoľnenie, spokojnosť, vyrovnanosť...

Skúsim pomenovať pocity, ktoré majú tieto osoby:

1. Neviem to pochopiť. Vzdávam sa.

2. Hurá! O chvíľu dovolenka!

3. Pozri, čo som nakreslila!

4. Povieš to mojim rodičom?

5. Niet do čoho bodnúť. Ako sa ten čas vlečie.

6. Nikdy to nerobí tak, ako treba. Je stále lepší ako ja, akurát, že ja oveľa viac pracujem.

7. Nikdy sa nezlostíš na ňu; stále iba na mňa!

8. Mám nový mobil!

9. Čo má čo písať do knihy! Koniec-koncov, je to moja kniha!

10. To, čo som povedala, bolo hrozné, nemala som to robiť.

11. Robím to správne? Malo to byť napísané takto?

12. Ty zloduch! Okradol si vlastného brata!

13. Poradím si s tým sama, nepotrebujem tvoju pomoc.

14. Nechaj ma na pokoji, aj tak nikoho nezaujíma, čo sa so mnou deje!

15. Chcel by som mu to povedať, ale proste nemôžem, zabil by ma!

Ako domácu úlohu využijeme aj to, že budeme pátrať po primárnych emóciách, nakoľko najčastejšie cítime emócie odvodené. Základné emócie sú hnev, smútok, pokoj, sila, radosť, strach. Každú našu emóciu priradíme k prislúchajúcej primárnej (pokiaľ nebude primárnou), spíšeme si ich na konci dňa alebo po náročnom dni. Po tom, čo sa nám podarí identifikovať primárne emócie, odhalíme svoje autentické vnútro.

Emócie