Homosexualita vs. sebaklam
Ak hovorím: "Som gay!" čo ten druhý počuje?
Nevieš o mne nič.
Budem s tebou riešiť svoj pohlavný život a problémy, ktorým ty nerozumieš.
Som iný, musíš na to brať ohľad.
Poľutuj/Pochop ma, lebo to mám ťažké.
Nerozumiem tvojim vtipom.
Nezaujímajú ma témy, záujmy či činnosti tradičného chlapa.
Nepochopím tvoje záľuby či motivácie.
Môžem si ťa predstavovať nahého, predstavovať si s tebou niečo sexuálne.
Možno mám alebo som už prekonal sexuálne prenosnú chorobu.
Som submisívny, bojím sa silných, bojím sa zraniť, jednoducho sa bojím.
Môžeš sa ma dotknúť nevhodnou poznámkou.
Skôr či neskôr sa odo mňa dočkáš sexuálneho návrhu.
Budem tvoja kotva, ktorej sa tak ľahko nezbavíš.
Správny postoj
Väčšina z vyššie uvedeného nehrozí (alebo je nepodstatná, neškodná), avšak mýty komplikujú vzťahy. Ak na tvrdeniach je čosi pravdy, kamarátstva troskotajú alebo ani nevzniknú. Táto skutočnosť zraňuje dotknutých, ale poskytuje im tiež cennú spätnú väzbu, na základe ktorej môžu so sebou niečo robiť. Tým nechcem povedať, že máme klamať priateľom. Skôr im máme dať šancu spoznať nás mimo perspektívy homosexuality a lepšie ich pripraviť na to, že ona sa týka aj nás. Iba tak bude môcť náš priateľ reagovať adekvátne a jeho postoj sa priblíži k tomu nášmu; lebo sme ho k nemu viedli osobným svedectvom a príkladom. Homosexualita je ako súčasť osobnosti človeka príliš nepodstatná na to, aby nás kvôli nej niekto miloval alebo cez ňu posudzoval. Ak z niečoho máme strach alebo sa niečo chceme naučiť, priateľ nám ochotne pomôže i bez toho (nemusíme hrať divadlo, hanbiť sa za to, potláčať to), aby skúmal pôvod nášho strachu, čudoval sa, prečo to nevieme/chceme vedieť tak neskoro, alebo aby inak analyzoval naše vnútro či súdil nás.
Ak si myslím, že homosexualita je vrodená, čo si tým spôsobujem?
Prehliadnem všetko, čo by na mne mohlo byť lepšie a ospravedlním to homosexualitou.
Z množstva možností si vždy vyberiem tú, ktorá má chráni, nie tú, ktorá ma prinúti zmeniť svoj život i myslenie.
Budem sa vystatovať tým, že som bol schopný mať 7-ročný homosexuálny partnerský vzťah a že som dokázal vydržať rok a pol bez sexu.
Nikto pre mňa nebude dosť dobrý, alebo si budem vyberať ľudí podľa povrchných kritérií.
Príliš neskoro zistím, že nie som schopný žiť ani sám so sebou, pretože som zaslepený sebaklamom a čičíkaný propagandou lobby skupín a pseudovedcov. V nadväznosti na to si uvedomím, že som bez vlastného názoru, pretože som automaticky preberal za svoje názory zvonku, ktoré mi v danej fáze života vyhovovali najviac. Ak sa búrim, vlastne neobhajujem seba, ale názory cudzích.
Správny postoj
Za moju homosexualitu nemôže nikto (i keby mohol, je to nepodstatné), ani ja sám. Som zodpovedný len za to, čo bude s mojím životom ďalej. Neschopnosť začleniť sa, pocit menejcennosti, inakosti, nezdravé predstavy, túžby a motivácie, zvláštne tendencie, škodiace návyky nie sú dané génmi a kto neobjaví o sebe pravdu spolu so svojou hodnotou, ten bude klamať aj iných a pošliape aj po ich hodnote, hoci ich chcel milovať či nebyť sám. Ak sa na seba pozriem v pravde, zistím, že ani ja ešte nie som pripravený byť niekomu plnohodnotným partnerom, vytvárať atmosféru perspektívneho a napĺňajúceho vzťahu, hoci už mám viac ako 30 rokov. Ak sa pre niečo obetujem či rozhodnem, nerobím to pre potlesk okolia, ale aby som vo svojom zrkadle stretával silnejšieho a schopnejšieho človeka, ktorý už našiel svoju životnú cestu (zvyčajne odlišnú od cesty ostatných). Myslím si o sebe priveľa, alebo sa vôbec nemám rád? Som skutočne to, čo prezentujem a naozaj chcem byť taký?
Ak niekto chce pomáhať homosexuálom, ako to vyzerá?
Chce ich integrovať do spoločnosti zakladaním četov, zoznamiek, erotických klubov a barov, čím ešte viac podporuje potrebu líšiť sa, separovať sa, morálny úpadok, duševný regres jednotlivcov a šírenie sexuálne prenosných chorôb.
Má potrebu ich viesť, morálne usmerňovať či zachraňovať, čím im dáva najavo to, že sú vlastne skazení, nesamostatní, chorí alebo menejcenní.
Správny postoj
V skutočnosti pomáhať homosexuálovi znamená pristupovať k nemu ako ku každému inému človekovi. Usilovať sa vychádzať s ním a milovať ho tak, ako je len osobu rovnakého či opačného pohlavia mimo príbuzenského vzťahu možné milovať a vychádzať s ňou ako s bratom/sestrou, ktorý/á mi nemusí nič dokazovať, pretože sa stal/a mojou rodinou už len tým, že mi ho/ju osud (Boh) poslal do cesty. Aby som bol schopný takto vnímať svet a ľudí okolo, mám chcieť búrať predsudky, mýty, zväzujúce, chladné nepísané pravidlá (ktoré zo mňa nerobia väčšieho chlapa) a uvedomiť si, že netúžim byť len milovaný, ale potrebujem aj milovať a že moja láska sa má vylievať aj na iných, než len tých "vyvolených." Ukázať niekomu jeho hodnotu a dokázať mu, že je potrebný. Všímať si potreby a napĺňať ich autenticky; uzdravujúcimi spôsobmi. Vzhľadom k tomu, že homosexuál môže trpieť nedostatkom lásky, pozitívnej emocionálnej stimulácie, pochopenia a pozitívnych zážitkov vo vzťahoch, nebude stačiť byť v kontakte s "iným" pasívne prijímajúci, tolerantný či benevolentný. Skutočný chlap sa nebojí neznámeho, ale ani toho, čo ho neohrozuje. Nebojí sa robiť správne veci a chce ich robiť čo najlepšie.