Cítim sa pochopený a prijatý?

Možno sa nám nedostáva veľa pochopenia, ale taktiež si potrebujeme položiť ruku na srdce a uznať si, že ani my neprejavujeme pochopenie iným ľuďom, ak nemáme náladu, ak sú nám ich osobnosť i riešenia problémov proti srsti, alebo, jednoducho, nemáme čas a chceme sa venovať iba sebe, prípadne ešte vlastnej rodine. S prijatím je to podobne. Často prijímame naoko, prázdnymi frázami; nejde z našej strany o nič hlboké ani úprimné. No chceli by sme od iných viac. My muži sme možno boli vedení k tomu, že každý si má svoje problémy riešiť sám a sme silno nasiaknutí tendenciou nehovoriť o svojich problémoch, zľahčovať ich, škatuľkovať iných a veriť tomu, že naša cesta je tá najlepšia, lebo po nej kráčal náš otec, lebo je lepšia, ako cesta nášho otca, alebo je podobná ceste väčšiny iných mužov, ktorí ma na nej za to, že nie som iný, aspoň budú uznávať i chápať. Vyhýbame sa z nášho pohľadu slabším mužom. Vyčítame ženám, že neprejavujú viac trpezlivosti, pochopenia a neprijímajú nás takých, akí sme.

Napríklad, ako muža chápe jeho okolie, ak je v strese a vyrovnáva sa s problémami tak, ako to aktuálne cíti? Ako na to reaguje jeho polovička?

Muž má sklon utiahnuť sa (do jaskyne) a ticho premýšľať o problémoch, nájsť riešenie, aby sa mohol cítiť lepšie (dovtedy je roztržitý, zábudlivý, duchom neprítomný a nevšímavý). Keď sa nedarí nájsť riešenie, hľadá činnosti, pri ktorých môže na problém aspoň na chvíľu zabudnúť. Keď je stres príliš veľký, neváha využiť adrenalínovú činnosť. Ak sa niekomu predsa len sám od seba zdôverí, očakáva radu. Žena je z takéhoto správania muža (ide von, no pritom má doma povinnosti, zapne televízor alebo robí iné činnosti) zmätená, má pocit, že ju ignoruje, že sa o ňu nezaujíma. Je to spôsob muža, ako zvládať stres, nie prejav nelásky k žene. Muž v strese zabúda na všetkých a všetko ostatné. Žena má právo hovoriť o tom, ako sa cíti odstrčená a osamelá, ako aj muž má právo utiahnuť sa do svojej jaskyne a mlčať, ak rieši nejaký problém.

Ako podporovať muža v jaskyni:

1. Nedávať najavo nesúhlas s jeho potrebou byť sám.

2. Nepokúšať sa mu pomôcť pri riešení problému, skôr mu vytvoriť priestor na to, aby si ho mohol vyriešiť sám.

3. Nevypytovať sa na jeho pocity.

4. Nesedieť pred vchodom do jaskyne a nečakať, kedy vyjde von.

5. Netrápiť sa kvôli nemu a neľutovať ho.

6. Venovať sa niečomu, z čoho mám radosť.

Muži nemajú radi, ak im ženy hovoria o neriešiteľných problémoch, pretože sa tak cítia bezmocní.

Tak ako muža uspokojuje uvažovanie o podrobnostiach riešenia problému, ženu zase uspokojuje, ak môže hovoriť o podrobnostiach problémov. Keďže ženy pri rozprávaní o problémoch rady preskakujú z jedného problému do druhého a mužovi dochádza trpezlivosť a uniká pointa, mohli by pred mužom začať hovoriť o probléme od pointy či konca príbehu k podrobnostiam.

Niekedy je príčinou toho, že žena veľa rozpráva o problémoch, pocit, že ju nikto nemá rád a nikto ju nepočúva.

Muž prestáva rozprávať, aby zistil, čo chce povedať. Žena hovorí, lebo nahlas rozmýšľa.

Keď ako muži nemáme svoj deň, žena potrebuje ubezpečiť, že sa zo svojej jaskyne premýšľania a samoty vrátime, alebo že ju budeme ochotní vypočuť neskôr.

Úloha

Premýšľame nad tým, v akých vzťahoch alebo v akých situáciách sa cítime byť nepochopení alebo neprijatí. Pokúsime sa odpustiť ľuďom, ktorí nás neprijali. Nemusíme ich chápať ani ich ospravedlňovať, ale môžeme si uvedomiť, že i my sme mnohých ľudí nepochopili alebo neprijali. Nepochopenie a neprijatie nami vytipovaných ľudí nás ale zabolelo viac, lebo práve ich pochopenie a prijatie sme zažiť chceli. Uvažujme nad tým, prečo práve ich pochopenie a prijatie pre nás malo veľkú cenu, či to nemá korene v niečom hlbšom v nás, prípadne v našej minulosti.

Uvedieme príklad nejakého svojho problému či situácie a slovne vyjadríme, ako si predstavujeme konkrétne pochopenie a prijatie iného človeka po tom, čo sme mu vyrozprávali svoj problém (môžeme si na chvíľu vymeniť roly a slovne vyjadriť, ako si predstavujeme pochopenie a prijatie iného človeka pri našom probléme v praxi, alebo si v skupine zahráme "hru" - Ja ti vyrozprávam svoj problém alebo situáciu, v ktorej som sa ocitol, a ty sa mi pokúsiš vyjadriť svoje pochopenie, prijatie. - V tom prípade sa pracuje v dvojiciach).

Ako na mňa reagujú iní ľudia, ak najviac túžim po pochopení a prijatí? Rešpektujú moje spôsoby riešenia vlastných problémov? V čom najviac túžim byť pochopený a prijatý (vymenujem konkrétne veci)? Je môj spôsob riešenia konkrétnych problémov zrelý, adekvátny a účinný? Ako ja chápem a prijímam ľudí, ktorých osobnosti, problémy alebo ich riešenia sú mi cudzie? Nemýlim si pochopenie a prijatie s toleranciou?