Hranice

Motto: "Drž si hranice vo vzťahoch (maj svoje, rešpektuj hranice iných), poznaj svoje osobné hranice (limity), posúvaj hranice v osobnostnom raste."

Byť si vedomý svojich obmedzení a hraníc

Reálne zhodnocujeme svoje schopnosti a nepredstierame, že nemáme žiadne slabé miesta. Dôležité je rozlišovať medzi svojimi skutočnými hranicami a bojovnosťou, strachom, lenivosťou či neúprimnosťou k sebe samým.

Vytvoriť si hranice vo vzťahoch, v ktorých máme sklon k emocionálnej závislosti - Aj láska má mať svoje hranice

Inak si to ani neuvedomíme a začneme budovať patologický vzťah, ktorého koniec bude ako výbuch atómovej bomby, no už pred jeho koncom siahne na svoje morálne dno manipulátor, na svoje osobné dno manipulovaný.

Manipulácia? Presne tak. Keď vzniká emocionálna závislosť, manipulácia pôsobí ako tmel, ktorý drží vzťah pohromade. Avšak tmel zmiešaný s "jedom."

Manipulácia je snaha ovládať ľudí alebo okolnosti rafinovaným spôsobom. Je nenápadná a nebezpečnejšia ako očividná tyrania (hoci aj tá ide ruka v ruke s manipuláciou - zmanipulovaná obeť nie je schopná opustiť svojho tyrana).

Manipulátor pristupuje k svojej obeti ako k majetku - začína to neobyčajným, neskôr až dusivým záujmom o toho druhého. Pokiaľ obeť odmietne byť jeho majetkom, v lepšom prípade (pre ňu), manipulátora včas opustí. V horšom prípade sa ním nechá ovládnuť.

Človeka, ktorého milujeme, sa potrebujeme naučiť nechať odísť a dať mu plnú slobodu. Avšak stav, v ktorom sa vystúpime niekomu z cesty a necháme ho budovať si šťastie s niekým iným, predpokladá neobyčajnú vnútornú zrelosť, zdravú sebalásku a sebaúctu, náhľad, schopnosť sa odosobniť, mať odvahu, silu a schopnosť odpúšťať, uvedomovať si svoje chyby, ako aj potreby iného človeka, ktoré si pri nás alebo s nami nedokázal či nemohol naplniť. Každému rozchodu má predchádzať zrelá komunikácia. Niektoré veci sme totiž na sebe meniť neplánovali, o iných sme ani len nevedeli, že by mohli milovanej osobe prekážať. Je preto dobré pýtať sa na spätnú väzbu, vyjadrovať svoje skutočné emócie a učiť sa prijímať vyjadrenia druhého tak, aby ma ranili čo najmenej - filtrovať, brať si z toho len to, čo je naozaj aktuálne a pravdivé, nie je to zdaním či túžbou iného meniť ma, či dokonca produktom jeho osobnej nezrelosti, nevyrovnanosti.

Ako sa prejavuje taká závislosť na niekom (na partnerovi, manželovi, priateľovi)?

• Neustále objímanie, telesný kontakt, používanie akýchkoľvek prostriedkov (napr. aj pochlebovanie - Ty jediná mi rozumieš. Ty si najnormálnejšia zo všetkých.) na to, aby sme toho druhého dostali do takého emocionálneho či vnútorného stavu, v ktorom ho potrebujeme mať (napr. pripomínanie vecí, ktoré majú pre dotyčnú osobu špeciálny význam, zveličovanie problémov, získavanie pozornosti, vyvolávanie súcitu, kopírovanie slovníka, prezývok, flirtovanie...).
• Byť spolu čo najviac, aby druhý nemal čas na seba, svoje záujmy a na iných ľudí. Bránenie osobe, ktorú potrebujem mať pre seba, aby bola sama.
• Trvanie na spoločnom majetku, komplementárnych doplnkoch, podobnom oblečení, kopírovanie štýlov, časté obdarovávanie sa bez nejakej príležitosti.
• Nevyjadrovanie negatívnych pocitov a odlišných názorov (neúprimnosť) s cieľom budiť dojem dokonalého alebo dokonalo tolerantného partnera. Odmietanie sa pred partnerom otvárať, ukazovať svoje slabosti a nedostatky. Ak už, tak ich podanie takou formou, aby sa dalo najavo, že svoju obeť potrebujem pre svoje šťastie a vnútornú celistvosť - dokonca sa môžem vyhrážať, že ak ju stratím, začnem piť alebo sa zabijem.
• Vyvolávanie pocitu viny u toho druhého: "Keby si ma naozaj mal rád, urobil by si to!" "Chcel som ti to včera povedať, ale nemala si náladu ma vypočuť."
• Presviedčanie o tom, že iní ľudia nie sú celkom dobrá partia, "nechápu ťa tak dobre ako ja, nemajú o teba taký záujem ako ja." Pokiaľ sa závislý zaujíma o priateľov toho druhého, zvyčajne to robí iba preto, aby ich mohol mať pod kontrolou.
• Časté zneisťovanie partnera či priateľa (ešte na tomto musíš popracovať, ešte niektoré veci nezvládaš tak dobre ako ja, hoci si sa snažila, nedošlo k zlepšeniu, ak sa to nezlepší, bude lepšie, ak sa rozídeme...).

Je dôležité stanoviť si hranice a dodržiavať ich pri rôznych dôležitých osobách v živote, prípadne sa naučiť dodržiavať hranice, ktoré určí niekto iný.

Hranice v iných veciach

Muža posúva každé "nie," každá výzva či vystavovanie sa nepohode, ktorými sa trénuje v sebakontrole, sebadisciplíne a krotí žiadostivosť.

Prekročiť svoje hranice strachu a pohodlia vždy o krôčik

Lenivý muž začne stagnovať v bezpečnej a pohodlnej zóne. Ak sa vydá príliš ďaleko za svoje hranice, svoje skúsenosti nebude vedieť spracovať, zbytočne sa vystaví nadmernému tlaku. Väčšina z nás má veľmi úzke nastavenie hraníc, chýba nám odvaha a zdravá sebaistota. Iba ak o sebe prestaneme pochybovať, nebudeme sa rozhodovať len pre ľahšie cesty. Ak sa strach nestane naším pomenovaným spoločníkom, ostane prekážkou a naďalej budeme pohodlní, agresívni, cúvajúci, príliš opatrní, plánujúci alebo akční, ale nevšímaví.

Úloha

Pokúsme sa vybudovať si hranice tam, kde ich ešte nemáme vytvorené, nedokážeme ich držať či akceptovať.

Ako to vyzerá s mojimi hranicami vo vzťahoch? Dokážem ich držať pri ľuďoch, ktorých milujem alebo chcem "mať pri sebe"? Pri ľuďoch, ktorí ma svojím správaním nejakým spôsobom vnútorne ohrozujú? Alebo pri nich postupne zvyšujem toleranciu? Dovoľujem iným, aby ma ranili? Chcem často vyhovieť inému alebo byť ako niekto iný? Neriešim v sebe často to, že nechápem, prečo mi iní tak veľmi ubližujú? Nesťažujem sa, neobviňujem iných, nesnažím sa ich ovládať? Neživím vo svojom srdci krivdu a hnev? Ak nedosiahnem to, čo som chcel, nie som potom aj ja intolerantný či nevšímavý voči iným? Ako je to s mojimi hranicami (limitmi) a strachom? Prekonávam sa kvôli sebe pri zdravej sebaúcte a sebaláske? Zvyknem posúvať svoje hranice a vystavovať sa nepohodliu? V čom, ako často a prečo?