Obranné mechanizmy - zrelé, menej zrelé a nezrelé obrany
Obranné mechanizmy sú procesy odstraňovania úzkosti a ohrozenia, ktorých zmyslom je zachovať celistvosť a neporušenosť ega (akýsi sebazáchovný prostriedok obsiahnutý v ľudskej psychike). Ide v podstate o obranné mechanizmy ega, ktoré odrážajú spôsoby, akými sa jedinec nevôľovo vyrovnáva s náhlymi zmenami svojej vonkajšej alebo vnútornej reality (Vaillant, 1992). Nezrelé mechanizmy obrany skresľujú skutočnosť a ak sa používajú dlhodobo, situácia sa zhoršuje a osoba sa vyhýba jej riešeniu.
Obranné mechanizmy:
- sú relatívne nevedomé
- často formujú stavebné prvky psychopatológie
- v službe uzdravovania často vytvárajú kreatívnu mentálnu syntézu
- vytesňujú, popierajú a skresľujú vnútornú a vonkajšiu realitu a tak sa často pozorovateľovi javia ako zvláštne alebo iracionálne
- držia afekty v rámci znesiteľných hraníc počas náhlych zhoršení v emocionálnom živote človeka (napríklad ak niekto utrpí stratu blízkej osoby)
- obnovujú psychologickú "homeostázu" odložením alebo odvrátením náhle zvýšených biologických pudov (napríklad pri zvýšenej sexuálnej vnímavosti a "pudovej úzkosti" počas adolescencie)
- získavajú "oddychový čas" na zvládnutie zmien v sebaobraze alebo schéme vlastného tela, ktoré nemôžu byť ihneď integrované (napr. zmeny v puberte, telesné zmeny po úrazoch a závažných ochoreniach, ale aj povýšenie v práci)
- pomáhajú zvládať neriešiteľný konflikt s dôležitými ľuďmi (žijúcimi alebo mŕtvymi), od ktorých sa niekto nedokáže odpútať
Freud (1894) označil obranu ako "vzpieranie sa ega voči nepríjemným alebo neznesiteľným predstavám a afektom".
Vedomé aspekty ega zahŕňajú exekutívne funkcie mysle ako rozhodovanie, integráciu percipovaných údajov a psychické uvažovanie.
Nevedomé aspekty ega v prvom rade zahŕňajú obranné mechanizmy, ktoré majú pôsobiť proti silným inštinktívnym pudom prechovávaným v bezvýhradne nevedomom id.
Id je kontrolované nevedomými aspektmi ega a superegom.
Superego je tiež prevažne nevedomé a reprezentuje internalizované (zvnútornené) morálne postoje od rodičov a ľudí z jedincovho okolia (Gabbard, 2005), resp. aj celú identifikáciu so spoločnosťou, našou kultúrou a s našim vlastným ego-ideálom (Vaillant, 2002).
Obrana je "dynamický proces, ktorý má chrániť vedomie od ohrozujúcich, konfliktných, vnútorných podráždení (pudov, prianí, pocitov) ako aj od vonkajších preťažujúcich podráždení (tráum)" (Ehlers, 2002).
Rozdelenie obranných mechanizmov
- psychotická úroveň (bludná projekcia, popretie, skreslenie)
U "zdravých" jedincov bežné do veku 5 rokov a u dospelých v snoch a vo fantázii. Používateľovi narúšajú realitu. Pozorovateľovi sa zdajú byť "bláznivé". Majú tendenciu k odolnosti voči konvenčným psychoterapeutickým interpretáciám; ale sú prerušené zmenou reality (napr. podaním antipychotika, odstránením stresujúcej situácie, vývinovou zrelosťou). V terapii sa ich jedinci môžu dočasne vzdať, pri ponúknutí silnej interpersonálnej podpory v spojení s priamou konfrontáciou s ignorovanou realitou.
- nezrelá úroveň (schizoidná fantázia, hypochondriáza, pasívna agresia, agovanie, projekcia, disociácia)
Bežné u "zdravých" jedincov vo veku 3 - 15 rokov, u osôb s charakterovou poruchou a u dospelých v psychoterapii. Používateľovi najčastejšie ešte viac zhoršujú distres spôsobený buď hrozbou interpersonálnej blízkosti alebo hrozbou straty. Pozorovateľovi sa javia ako sociálne neprijateľné. Menia sa s vylepšenými interpersonálnymi vzťahmi (napr. osobné zrenie, zrelší partner, intuitívnejší lekár..) alebo s opakovanou a silnou interpretáciou počas dlhodobej psychoterapie.
- neurotická úroveň (vytesnenie, presunutie, reaktívny výtvor, izolácia, intelektualizácia)
Bežné u "zdravých" jedincov, vo veku 3 - 90 rokov, u osôb s neurotickou poruchou a u osôb, ktoré sú vystavené akútnemu stresu. Používateľom narúšajú privátne pocity alebo inštinktívne vyjadrenie. Pozorovateľovi sa zdajú ako individuálne maniere alebo neurotické trápenia. Často sa môžu dramaticky zmeniť bežnou, stručnou psychoterapeutickou interpretáciou.
- zrelá úroveň (altruizmus, sublimácia, potlačenie, anticipácia, humor)
Bežné u "zdravých" jedincov, vo veku 12 - 90 rokov. Používateľovi integrujú realitu, interpersonálne vzťahy a privátne pocity. Pozorovateľovi sa javia ako konvenčné morálne kvality. Pri náraste stresu sa môžu meniť na menej zrelé mechanizmy.
Cieľom terapie nie je "zlikvidovať" obranné mechanizmy, ale umožniť človeku, aby ich používal flexibilnejšie, aby bol schopný nepoužiť ich v situácii, kedy by to bolo neadaptívne. Zároveň ale by terapeut nemal byť sklamaný, keď pacient opäť siahne k obranám v situáciách väčšieho ohrozenia.
Analýza obrany je vo všeobecnosti prostriedkom voľby, keď:
- sa u jedincov s konfliktovou patológiou a zrelšími obranami v špecifických podmienkach aktivuje nevedomá konfliktová problematika a "zaútočením zakázaných, od superega kritizovaných prianí" dôjde k preťaženiu obrany a následne k vzniku symptómov
- u jedincov so štrukturálnymi poruchami ega vplyvom nezrelých mechanizmov dochádza k oslabovaniu ega a k negatívnym interpersonálnym dôsledkom
- nevýhody obrany prevažujú nad výhodami
Konkrétne formy obrán
Potlačenie alebo supresia je obranný mechanizmus spočívajúci v úmyselnom sebaovládaní tak, že človek ovláda svoje impulzy a želania (pripúšťa ich v súkromí, ale verejne ich popiera) alebo dočasne odsunie nepríjemné spomienky, keď sa potrebuje sústrediť na niečo iné. Na rozdiel od vytesnenia ide len o odsun myšlienok na okraj vedomia a daná osoba si potláčané myšlienky uvedomuje.
Vytesnenie alebo represia alebo vytlačenie je obranný mechanizmus, ktorý vylučuje podnet, vyvolávajuci napätie a nepokoj z vedomia; proces, ktorý vyčleňuje špecifické psychologické činnosti alebo obsahy z vedomia, zo systému vedomého vnímania. Vytesnené obsahy sú neuvedomiteľné, proti možnosti vedomého vnímania týchto obsahov je v psychologickom poli jedinca postavená mentálna hrádza, zabraňujúca možnosti zvedomenia vytesnených obsahov.
Vytesnenie sa chápe ako obranná taktika (obranný mechanizmus) človeka proti vnútorným zážitkom viny, agresie a úzkosti. Vytesnenie sa udržuje tzv. cenzúrou, psychologickým systémom silových vlastností, ktorý zabraňuje vytesneným materiálom, aby sa uvedomili.
Cenzúra však vytesnený materiál prepúšťa do vedomého vnímania vo forme symbolizovaných, zhustených, presunutých obsahov a to najčastejšie v snoch, chybných výkonoch (prerieknutie, prepísanie, prepočutie, založenie, zabudnutie atď.) a v mytologickom spracovaní základných tém ľudského života a spoločenského súbytia. Vytesnený materiál sa uvedomuje iba za určitých špecifických podmienok.
Projekcia je obrana popretia neakceptovateľných aspektov seba a ich pripísanie iným (pokus jednotlivca zbaviť sa svojich neprijateľných čŕt tým, že ich pripíše niekomu inému). Napríklad osoba, ktorá sa cíti intelektuálne inferiórna, hovorí o druhých, že sú "hlúpi". Iným, klasickým prípadom je, keď niekto svoje nevedomé homosexuálne priania manifestuje vyjadrovaním opovrhovania homosexuálmi. Obvinenia odvádzajú pozornosť ľudí od samotného žalujúceho.
- Obviňovanie obete: Obeť činov niekoho iného alebo nešťastia môže byť podrobená kritike, pri teorizovaní že obeť môže byť vinná tým, že vyvolala nepriateľské činy inej osoby.
- Projekcia partnerskej viny: Vlastné myšlienky na neveru partnerovi či partnerke môžu byť podvedome projektované v sebaobrane na daného partnera či partnerku tak, aby pocity emociálnej viny spojené s týmito myšlienkami mohli byť popreté alebo v procese popierania otočené na obvinenie daného partnera či partnerky.
- Šikanovanie: Ten, kto šikanuje môže projektovať jeho/jej vlastné pocity zraniteľnosti na cieľ ich šikany. Napriek faktu, že ponižujúce aktivity šikanujúcej osoby sú mierené na obeť šikany, skutočný zdroj tejto negativity je takmer vždy v osobných pocitoch emočnej neistoty alebo zraniteľnosti šikanujúcej osoby.
Projektívna identifikácia je typická pre hraničný typ osobnosti. Napríklad na terapii klient nevedome prevedie svoje pocity na terapeuta, ktorý podľa toho jedná (klient trebárs s hlboko potlačenou zlosťou privedie terapeuta do zúrivosti, pričom sám zostáva kľudný a akoby nad vecou).
Racionalizácia je obranný mechanizmus, sebaklam, spočívajúci v snahe racionálne zdôvodniť absurdný podnet alebo myšlienku alebo osobný neúspech. Napríklad na človeku, ktorý sa nám nepáči, nájdeme bez ťažkostí dosť nedostatkov, ktoré bežne prehliadneme u svojich známych. Alebo ak človek koná impulzívne a neskôr mu to dôjde, nie je schopný akceptovať, že konal neprimerane, prípadne že jeho správanie je iba jeho zodpovednosť a začne "sa vyhovárať."
Intelektualizácia je mechanizmus, pri ktorom sa osoba zaoberá excesívnym abstraktným myslením, aby sa vyhla prežívaniu nepríjemných pocitov. Intelektualizácia zahŕňa venovanie nadmernej pozornosti neživému, aby sa vyhlo blízkosti s ľuďmi, venovanie pozornosti vonkajšej realite, aby sa vyhlo rozpoznávaniu vnútorných pocitov alebo venovanie pozornosti irelevantným detailom, aby sa vyhlo uvedomeniu si celku. Anna Freudová (1936) popísala intelektualizáciu v období adolescencie, kedy slúži ako obrana pred zosilnenými agresívnymi a sexuálnymi impulzami v období telesného dozrievania.
Presun je proces, pri ktorom je energia premiestňovaná z jednej duševnej štruktúry na inú. Ide vlastne o "náhradu", "zastupovanie", "deformovaný prejav" pôvodného vytesneného obsahu. Presun v interpersonálnych vzťahoch - transportuje agresívne alebo libidinózne fantázie a impulzy od osoby, ktorej patria, na inú osobu, takže vzťah k pôvodne mienenej osobe zostáva nedotknutý. Fóbie - presun spomienok na významné scény na maličkosti "krycie spomienky." Presun jednoducho znamená náhradu jedného cieľa druhým. Označuje proces, v ktorom sa vyjadrujú pocity voči inému človeku alebo objektu, než voči ktorému by mali byť nasmerované.
Reaktívny výtvor je obranný mechanizmus, pri ktorom je neprijateľný impulz zvládnutý zvýraznením (hypertrofiou) opačnej tendencie. Myšlienka či pocit, ktoré by mohli vyvolať úzkosť, sa nahradia opakom. Tento mechanizmus slúži často unikaniu pred ambivalentným konfliktom. Príkladom môže byť prehnane starostlivé, nežné a rozmaznávajúce správanie hysterickej matky voči dieťaťu, ku ktorému v skutočnosti matka pociťuje ambivalenciu - lásku i nenávisť. Neprijateľné nenávistné pocity vytesní a kompenzuje ich nadmerne starostlivým správaním. Ide o požadované prežívanie alebo vyjadrovanie citov, ktoré sú opakom toho, čo sa skutočne cíti. Dvojité fungovanie - niečo cítim, ale inak to dávam najavo.
Izolácia afektu je oddelenie predstaviteľného obsahu, ktorý zostáva vo vedomí, od príslušného ("neprijateľného") afektu, ktorý je vytesnený. Funguje tak, že o emóciách sa hovorí faktickým, odosobneným štýlom, akoby sa veci človeka netýkali. Normálny prototyp izolácie - logické myslenie (vylučovanie afektívnych asociácií).
Agovanie je priame vyjadrenie nevedomého priania alebo impulzu v snahe vyhnúť sa uvedomeniu si afektu, ktorý ho sprevádza. Napr. záchvaty zlosti sprevádzané rozhadzovaním a rozbíjaním predmetov, zjavne nemotivované útoky na iných, zneužívanie detí, promiskuitné správanie bez potešenia, riskantné správanie, sebaporaňovanie, užívanie drog, binging eating... atď. Nespracované zážitky z preverbálneho obdobia sa často "inscenujú" v agovaní (a niekedy je to jediný spôsob "odohrávania"). Agovanie je časté u osobností s antisociálnou a hraničnou poruchou.
Popretie ("Nestalo sa to!") je obranný mechanizmus, ktorý má "zabezpečiť ego a uchrániť ho pred prežívaním nepríjemných pocitov, ktoré majú svoj zdroj vo vonkajšom svete" (A. Freudová, 1992). "Vytesnenie zbavuje pudových derivátov, tak ako popretie odstraňuje vonkajšie podnety" (A. Freudová). Súčasť normálneho vývinu u dieťaťa, u dospelých "popretie vo fantázii" napr. v denných snoch, alebo "neuznanie reality". Pri psychózach hrubé popretie faktov (napr. pri erotomanickom blude). Zjednodušene ide o pokus mysle rekonštruovať minulé udalosti tak, aby nevyvolávali úzkosť. V procese popretia dochádza k výraznému skresleniu pravdy a človek na úrovni vedomia skutočne uverí tomu, že sa nesprával neprijateľne. Iný príklad je, ak jeden z partnerov alebo obaja partneri odmietajú príznaky manželskej krízy a správajú sa, ako keby boli šťastní a spokojní. Alebo rodič odmieta prijať smrť svojho dieťaťa (stále ho čaká).
Disociácia sa prejavuje zvyčajne na podklade prežitej traumy symptómami ako depersonalizácia, plochejšie emócie, apatia alebo amnézia týkajúca sa spomienok na traumatickú udalosť. V teoretickej rovine môže disociácia v prípade závažnej traumy predstavovať dočasne efektívny obranný mechanizmus. Z dlhodobého hľadiska je však disociácia spájaná so znížením schopnosti psychického fungovania a prispôsobovania sa jedinca. Ďalšie symptómy často pozorované spolu s disociáciou pri obetiach traumatických udalostí zahŕňajú úzkosti, PTSD, nízke sebavedomie, somatické ťažkosti (vrátane chronických bolestí), depresiu, zlyhávanie v interpersonálnych vzťahoch, abúzus látok, sebapoškodzovanie a suicidálne myšlienky alebo konanie. Tieto symptómy môžu byť často prezentované ako zdroje ťažkostí a maskovať tak jadro problému.
Skreslenie je hrubé pretvorenie vonkajšej reality, aby sa prispôsobila vnútorným potrebám; nepríjemné pocity sú nahradené opakom. Zahŕňa nerealistické megalomanické myšlienky, halucinácie, bludy spĺňajúce priania a zamestnávanie sa neustálymi pocitmi bludnej nadradenosti alebo oprávnenosti.
Odčinenie má povahu nutkavého činu, ktorý má zabrániť uvedomovaniu si neprijateľnej pohnútky alebo myšlienky, alebo má byť vyvážený jej výskyt. Takáto činnosť má často charakter "napravovania" škôd, o ktorých si osoba myslí, že ich spôsobila.
Sublimácia je, ak sa pôvodné vzorce uspokojenia pudov nahrádzajú sociálne vyššie hodnotenými spôsobmi. Freud vo svojich dielach spomína ako príklad sublimácie aj vášnivú výskumnú aktivitu Leonarda da Vinciho (u ktorého bol mimoriadne silný skúmavý pud spojený s výraznou deformáciou sexuálneho života).
Anticipácia je zrelý obranný mechanizmus, pri ktorom sa jedinec vnútorne vyrovnáva s emocionálnymi konfliktami alebo internými či externými stresormi prežívaním miernych emočných reakcií dopredu a potom uvažovaním o realistických, alternatívnych odozvách alebo riešeniach (anticipačné riešenie problému). Tento mechanizmus zahŕňa cielené, ale nadmerne starostlivé afektívne plánovanie alebo robenie si starostí, anticipačný smútok alebo úzkosť a vedomú utilizáciu "vhľadov" získaných v psychoterapii.
Schizoidná fantázia je tendencia používať fantáziu a uspokojovať sa v autistickom stiahnutí za účelom vyriešenia konfliktu a získania uspokojenia.
Hypochondriáza je transformácia výčitiek voči druhým, pochádzajúcich zo smútenia, osamotenia alebo z neakceptovateľných agresívnych impulzov, najprv do výčitiek voči sebe a potom do sťažností na bolesti, somatické choroby a neurasténiu. Môže byť pre slabú osobu ten najlepší spôsob, ako manipulovať silnú osobu, ktorá by sa masívne odplatila, ak by rozpoznala otvorený vzdor. Podobnými stratégiami je nariekanie, jedovatosť, simulovanie, hypochondriáza
Obrátenie proti sebe - osoba smeruje negatívne a agresívne impulzy na seba tým, že sa obviňuje, ponižuje, zraňuje a spôsobuje si utrpenie. Prototyp obrany, ktorá udržuje interpersonálne pole zbavené agresie. Agresívne impulzy sú namierené voči sebe a tak nezasiahnu objekt, ktorému pôvodne patrili. Týka sa to najmä ľudí s depresívnou štruktúrou osobnosti, s hraničnou poruchou osobnosti.
Pri pasívne-agresívnom správaní je agresia voči druhým vyjadrená skryto a nepriamo cez pasivitu (odkladanie činov, rozhodnutí, váhanie, otáľanie, pomalosť, zábudlivosť); obrana voči prežívaniu a vyjadrovaniu hnevu u obsedantne a depresívne štrukturovaných ľudí.
Identifikáciu s agresorom považuje A. Freudová za "jednu z najsilnejších zbraní ega v jeho narábaní s vonkajšími objektami, ktoré vyvolávajú úzkosť". Súčasť vývinu superega (introjikovanie kritizujúcich častí rodičov a iných autorít; spočiatku zostávajú odštiepené a projikujú sa von vo forme kritiky druhých; postupne sa zameriavajú dovnútra). Môže slúžiť napríklad na odstránenie strachu z osoby, ktorá má väčšiu moc (syn sa správa mimo domova ako agresívny otec).
Regresia - ak osoba nie je schopná čeliť stresu, vracia sa do predchádzajúcich vzorcov správania. Mladomanželka uteká domov k rodičom, len čo sa objavia v manželstve prvé problémy..., muž v novom zamestnaní náhle ochorie, aby sa oňho mohla doma starať manželka... päťročné dieťa sa po narodení mladšieho súrodenca začne znovu pomočovať, začne byť menej samostatné. Rovnako tu patria aj "moderné" nezrelé formy správania ako "bloknutie" osoby na zoznamke, lebo sa mi nepáči alebo som niečo zle pochopil a "nechce" sa mi to vysvetľovať, konfrontovať, priznať pravdu, prejaviť úctu, poznať jej názor, pocity... alebo tzv. ghosting. Viem, že ako dieťaťu "mi to prešlo" a mám nevedomú tendenciu opakovať to znovu.
Štiepenie je mechanizmus, pri ktorom osoba vidí seba alebo druhých buď len ako dobrých alebo len ako zlých, zlyháva v integrovaní pozitívnych a negatívnych kvalít seba a druhých do kohezívnych predstáv; často striedavo idealizuje a devalvuje tú istú osobu. Dôvody používania štiepenia - v existenciálne prežívanej potrebe dieťaťa udržať si predstavu "dobrej" matky, ktorá svoje dieťa miluje. Štiepenie self - najmä u psychosomatických a sebapoškodzujúcich sa osôb. Pri štiepení self sa vlastné telo odštiepuje ako "zlá časť self" (reprezentuje a uskladňuje traumatické skúsenosti) od psychického self (predstavuje výkonové a narcisticky vysoko obsadené fungovanie). Štiepenie je silná stratégia v triangulárnych vzťahoch. Idealizácia posilňuje väzbu s jednou osobou, kým pohŕdanie druhou osobou uvoľňuje idealizovanú osobu z predošlého spojenectva. Nesse a Lloyd sa domnievajú, že deti sa môžu napríklad učiť spoliehať sa na štiepenie ako na prostriedok, ktorým si môžu získať náklonnosť od jedného rodiča, keď budú opovrhovať druhým. Potom by štiepenie bolo zvlášť časté u detí, ktoré boli emočnými figúrkami v rozvodoch svojich rodičov.
Altruizmus A. Freudová (1992) prirovnáva altruistické odstúpenie "normálnej a menej nápadnej forme projekcie našich vlastných pudových impulzov v prospech iných ľudí. Zrieknutie sa určitých pudových prianí podľa nej rezultuje v utvorení príliš prísneho superega, ktoré neumožňuje uspokojiť vlastné túžby. Vlastné túžby sú potom projikované na druhých ľudí a pomocou identifikácie s nimi je možné dosiahnuť ukojenie vlastných túžob. Rozlišujeme altruizmus "tvrdého jadra" a altruizmus "mäkkého jadra". Altruizmus "tvrdého jadra" -altruistický impulz je iracionálny a jednostranne zameraný na iných ľudí (najčastejšie vlastných potomkov), bez očakávania spätnej reakcie. Napr. keď si rodičia adoptujú nepríbuzné dieťa. Myšlienky na dieťa alebo prítomnosť dieťaťa spúšťajú v adoptívnych rodičoch materské a otcovské emócie a tiež "pravé" altruistické správanie. Altruizmus "mäkkého jadra"alebo "recipročný" altruizmus; "sebecký" altruizmus, altruista očakáva pre seba a svojich blízkych za svoje správanie odozvu okolia.
Úloha
Obranné mechanizmy nám pomáhajú zmierniť pocity ohrozenia a neistoty bez toho, aby sme im priamo čelili. Bližšie pochopenie mechanizmov našej mysle zabezpečí efektívnejšie správanie (fungovanie) a my môžeme mať opäť svoj život pevne vo svojich rukách.
Pokúsim sa uvedomiť si, v ktorých životných situáciách a kedy v akých vzťahoch používam aké obranné mechanizmy, kedy ide o zrelšie, kedy zasa o nezrelé obrany. Naučím sa obranné mechanizmy nepotláčať, ale uvedomovať si ich pôvod a vedome sa posúvať k zrelším formám obrán.
Príloha
Príklady obranných mechanizmov
Ilustrácia prípadu
Ide o 26-ročného muža, ktorý sa 6 rokov s manželkou pokúšal splodiť dieťa. Po týchto 6 rokoch podstúpil vyšetrenie spermiogramu so záverom azoospermia – totálna neplodnosť. O dva roky na to mu museli vyoperovať oba semenníky kvôli vysokému riziku vzniku zhubného nádoru. Cítil sa ako muž nedostatočný, hlavne pri dvoch bratoch a kolegoch, ktorí mali vlastné deti. Jeho manželka takisto zúfalo chcela deti.
Konflikt obsahuje inštinktívne priania, očakávania okolia, realitu a potreby tej, ktorú miloval.
Prvá obrana:
Muž tri mesiace po oznámení neplodnosti založil občianske združenie na podporu iných neplodných mužov, alebo mužov po testektómii. Najprv sa venoval prevencii, poradenstvu a podpore sám, neskôr si prizval na pomoc pár odborníkov. Viedli iných k tomu, ako pracovať so svojím strachom, ako nestratiť sebavedomie a identitu muža.
Druhá obrana:
Po operácii bol uvoľnený a praktický. S pokojnou úprimnosťou vyjadroval ľútosť nad tým, že nemohol mať deti. Hoci pred operáciou bol úzkostný, bál sa komplikácií a bol smutný pri fakte, že neurobil ženu šťastnou a že operáciou mu zoberú aj tú maličkú nádej, ktorú si ešte ponechal.
Tretia obrana:
V nemocnici si pred operáciou v mobile prezeral rodinné fotky, kde boli aj deti jeho bratov. Dával si veľký pozor na to, aby pred manželkou skryl smútok a aby sa jej nesťažoval (hoci mal hrču v krku). Povedal manželke, nech synovci a netere do nemocnice nechodia, aby ho nevideli chorého.
Štvrtá obrana:
Prečítal si vtip o mužovi so slepými nábojmi a s chuťou sa zasmial. Následne spomenul manželke, že jeho kamarát poznal muža, ktorého žena roky klamala, že dieťa, ktoré porodila, je jeho. Nevedela totiž, že je neplodný. Potmehúcky sa usmial a uštipačne dodal: "Nám sa to už nemôže stať, však?"
Piata obrana:
Potešili ho obrázky od synovcov a neterí, keď sa prebral po operácii. Rozhodol sa, že sa im bude viac venovať, ako keby boli jeho. Bol šťastnejší, ako predtým, že ich má a že ho berú ako druhého otca. Dokonca premýšľal o kurze, aby mohol brigádnicky robiť vychovávateľa v materskej škole. Veď predsa toľko detí nemá otca.
Šiesta obrana:
Nebol schopný vybaviť si v mysli názov operácie, okrem toho, že mu "z vačku vybrali staré guličky a dali doň nové". "Zabudol" na to, kedy mu to vlastne zistili a ktorý lekár mu to oznámil. Po príchode domov sa cítil veľmi skľúčene, keď sa fenke Ariele narodili šteniatka a ďalší deň, keď videl obľúbeného kulturistu, ktorý v súťaži vyhral prvé miesto. Nevedel prečo takto reaguje.
Siedma obrana:
Po operácii si náhle uvedomil svoj dávny strach z toho, že sa mu narodí postihnuté dieťa. Rovnako mu odľahlo, keď si uvedomil, že sex už viac nebude o znechucujúcich pravidlách a stresujúcich očakávaniach. V dobrej nálade sa zmienil manželke o výhodách svojho stavu.
Ôsma obrana:
Veľa čítal o spôsoboch a technikách operácie, ktorá ho o pár dní čakala. Pýtal sa lekára mnoho otázok ohľadom operácie, možnej rakoviny, implantátov, predchádzania pooperačných komplikácií, starostlivosti o operačnú ranu, sexuálneho života po operácii. Chcel vedieť všetko a detailne. Správal sa pri tom tak, ako by sa operácia týkala niekoho iného.
Deviata obrana:
Obnovil svoj starý záujem o aktívnu pomoc týraným deťom. Hádal sa v partii o tom, že je lepšie nemať žiadne deti, ak na to muž nie je pripravený, nevie sa o deti finančne postarať, dôsledne ich vychovávať, byť im vzorom. Vášnivo bojoval proti šikane a za práva menšín.
Desiata obrana:
Zrazu sa začal intenzívne zaujímať o farmárčenie. Pýtal sa iného pacienta v nemocničnej izbe, aké druhy zvierat a koľko kusov si má kúpiť na začiatok, koľko stojí traktor a jeho údržba. Veľmi ho znepokojovalo, že nemá postavenú stodolu, a tak sa odhodlal poprosiť iného spolupacienta, či by mu mohol pomôcť zohnať materiál a postaviť ju ešte tento rok, lebo sám to nezvládne.
Jedenásta obrana:
Keď dostal ľahkú pooperačnú infekciu rany, kontaktoval istého reportéra, či by s ním neurobil reportáž o nehygienickom prostredí nemocnice a nehumánnom zaobchádzaní s pacientmi.
Dvanásta obrana:
Začal premýšľať nad tým, aké by to bolo, keby zaplatil cudzej žene v zahraničí, aby mu vynosila dieťa a on by ho potom priniesol svojej manželke ako prekvapenie. Veď ona si dieťa zaslúži, nech by ho mal zohnať odkiaľkoľvek, nech by ho to malo stáť čokoľvek.
Trinásta obrana:
Neveril, že rakovina sa už nerozvinula a nerozšírila do lymfatických uzlín. Cítil, že sa mu zväčšili. Opakovane sa od ošetrujúceho lekára dožadoval ďalších vyšetrení, pretože sa v tým nedávnych mohol iný lekár pomýliť. Obvinil manželku z toho, že mu tají jeho skutočný zdravotný stav, lebo sa cíti veľmi choro a čoskoro umrie.
Štrnásta obrana:
Keď mu nová mladá zdravotná sestra ráno zabudla zmerať tlak krvi, usmial sa na ňu a povedal: "Vy ste sanitárka, však?" Mal už dve hodiny bolesti, ale počkal si na čas, kedy vedel, že sestry dávkujú lieky. Keď nahnevaná sestra pribehla a povedala, či sa nemohol ozvať skôr, pokojným hlasom jej povedal: "Viem, že máte veľa práce, ale byť tu pre chorých ľudí je najdôležitejšie."
Pätnásta obrana:
Krátko po prepustení z nemocnice začal byť slovne agresívny na manželku, pri banálnej hádke päsťou rozbil sklenenú výplň dverí. Po troch mesiacoch začal manželku podvádzať, a to hneď s niekoľkými ženami.
Šestnásta obrana:
Z nemocnice zavolal kamarátovi policajtovi, celý rozrušený, že lekár ho chcel vykastrovať z osobnej pomsty, lebo chce mať jeho manželku iba pre seba.
Sedemnásta obrana:
Začal prikazovať sestrám, nech zavolajú jeho bývalú k lôžku. Musí sa mu priznať, že syn, ktorého porodila pred 7 rokmi, je jeho! V opačnom prípade podpíše reverz, aby mohol ísť za ňou a dostať z nej toto priznanie. Objednal synovi drahý mobil, nech syn vidí, ako ho jeho otec miluje. Necítil žiadnu pooperačnú bolesť.
Osemnásta obrana:
Na druhý pooperačný deň vyhlásil, že musí okamžite odísť domov nakŕmiť zvieratá (hoci sa o všetko starala manželka). Okrem toho musí odísť, lebo on a jeho manželka plánujú tento víkend dovolenku na Maledivy. (V skutočnosti mali nedostatok financií.)
Devätnásta obrana:
Po pár dňoch ho prepustili domov. Ďalší deň šla manželka do práce. Večer už manžela doma nenašla. Bol v rodičovskom dome. Túžil ísť k mame, lebo pri nej sa ako chorý cítil v detstve grandiózne. Manželke povedal: "Mne je teraz dobre pri mame a ty si aspoň oddýchneš." Manželka ostala ponížená a zhrozená, lebo operácia nebola vážna natoľko, aby sa o seba nedokázal postarať sám alebo s jej pomocou.
Dvadsiata obrana:
Ešte pred diagnostikovaním neplodnosti a operáciou ho sporadicky pobolievalo v análnej oblasti a mal problém udržať erekciu. Lekárske vyšetrenia nič nepreukázali. Bol tiež často smutný, nedokázal naplno prežívať radosť a mal strach z opustených budov. Občas vybuchol na otca až tak, že strácal nad sebou kontrolu – akoby to vtedy ani nebol on. Na detstvo si nepamätal. (Neskôr sa vďaka psychoterapii zistilo, že ako 6-ročný bol znásilnený otcovým bratom v starom dome.)