Práca s emóciami: pokoj, radosť a sila

02.11.2022

Zdrojom nepokoja, smútku a slabosti sú osobné, pracovné, vzťahové a sexuálne nenaplnenia. Vychádzajú z neprijatia samého seba a neuznania inými..., v podstate zo všetkého, čo spochybňuje, potláča až deštruuje naše kvality či identitu. Na seba a svet sa dívame na základe toho, akým metrom v minulosti merali nás a ľudí okolo nás. Darmo sa takto odmietame správať,  utečieme z rodiska atď., sme tým poznačení, traumatizovaní a zneisťovaní na vlastnej ceste, a to samými sebou aj novými kontaktmi. Dovolíme im totiž dostať nás tam, kde nás chceli mať. Niektorí sa vekom dokonca správame rovnako, ako sa k nám správali naši blízki alebo ako sa k nám správalo naše okolie. Ovláda nás náš strach alebo hnev a vtedy nie sme vnútorne slobodní, nie sme autentickí - nemôžeme byť vyrovnaní, šťastní a vnímať svoju silu. Upadáme do sebaľúbosti až ponižovania iných, sebaľútosti až zbožšťovania iných. Kde nájsť vnútornú rovnováhu a ako dosiahnuť úprimnú radosť a pokoj? Akým spôsobom je možné si aj po krízach nachádzať spôsob, ako znovu cítiť pokoj, radosť a silu? Potrebujeme uzdraviť  seba, nájsť aspoň jeden zdroj týchto vznešených pocitov, nestratiť nadhľad ani schopnosť objektívne posudzovať, mať vlastný pohľad na vec.

Muž objavuje zmysel svojho života osamote, v krízových situáciách a pri iných mužoch, ktorí mu netolerujú nezmysly (je umenie rozlíšiť, kedy a v čom sa nechať inými zneistiť a kedy a v čom nie). Cestou je nerozptyľovať sa v práci na sebe samom a neutekať, ale vnímať, precítiť a pochopiť bolesť, prijať smrť ako skutočnosť, zbaviť sa bezpečnej siete životného pohodlia, naučiť sa odriekaniu, zvládať výzvy, ktorých sme sa doteraz najviac báli, uskutočniť veci, na ktoré sme zatiaľ nenašli odvahu a stanoviť si trest za nedodržanie predsavzatí. Život muža je vojenský výcvik v prenesenom zmysle slova. Potrebuje pravidlá, motiváciu, podať výkon, posúvať hranice, prekonávať bolesť, prinášať obetu, zažiť uspokojenie z úspechu, vyhýbať sa povrchným cieľom, bezcieľnosti, negativizmu, sebanenávisti a lenivosti.

V podstate šťastie človeka je o kvalite napĺňaní potreby milovať a byť milovaný, láskou formovaný. Muž je šťastný, ak má kamarátov, na ktorých sa môže spoľahnúť. Syn je šťastný, ak s otcom zažil kopec poučných i bláznivých dobrodružstiev. Manžel je šťastný, ak sa pred manželkou nemusí na nič hrať a chápe ho aj bez slov. Všetko je o vzťahoch medzi ľuďmi a o tom, či je dotyk v akejkoľvek forme od iného pre nás príjemný alebo nepríjemný.

Úloha

Chcime od života viac ako osobný prospech. Už len samotná láska je ako nenávratná pôžička so šancou stať sa tým, ktorého sa oplatí vyhľadávať. Netúžme čokoľvek a kohokoľvek vlastniť, ale túžme obohacovať svoje vzťahy. Odpúšťajme nielen ostatným, ale i sebe a verme tomu, že si zaslúžime lásku, najmä ak sme pokorní. Cez filter čistej lásky vidíme seba a svet neskutočne pravdivo, ale nikdy nie beznádejne. Nemáme tendenciu škodiť sebe či iným ľuďom, ale máme odvahu vystúpiť zo začarovaného kruhu. Nebojíme sa robiť správne veci (netrpíme zbytočným strachom) pre svoje dobro i dobro ostatných. Láska uzdravuje, vracia človekovi jeho skutočnú identitu, hodnotu, napĺňa radosťou, dáva životu nový zmysel.

Želajme si, aby sme poznali hodnotu pravej lásky a skutočného priateľstva, aby sme mali odkiaľ čerpať silu a boli vnímaví pre tých, ktorí jej majú nedostatok. Nech sa nik necíti nemilovaný alebo opustený. Chcime sa stať mužmi, v blízkosti ktorých sa chcú zdržiavať aj iní muži. Dívajme sa na seba, iných mužov a ženy komplexne, nie cez jednu či pár čŕt, vlastností. Buďme mužmi činu, istoty, pokory, zdravej sebadôvery a originality. Urobme pokojného, radostného a silného najprv seba, aby sme sa vyžarovaním pokoja, radosti a sily mohli dotknúť aj ľudí okolo nás. Naša sila nespočíva len vo svaloch, ale najmä v srdci. Našou silou i nádejou sú aj iní ľudia. Naša sila vychádza i zo slov "prepáč," "ďakujem" a "mám ťa rád." Pravý a perspektívny pokoj, pravá a perspektívna radosť neznamenajú už žiadne vrásky ani dilemy, ale znamenajú vidieť seba v pravde, zachovať si svoju identitu, a predsa sa chcieť premieňať. Zdrojom pokoja a radosti sú tiež iní ľudia, schopnosť skloniť sa k "maličkým" a slaboduchým, práca, pohyb, príroda, priateľstvo a polemiky s Vyššou silou.

Pokoj, radosť a sila sa dostavia zakaždým, ak dnes o čo i len malý kúsok prekonám seba. A zajtra opäť.

Čo je pre mňa láska? Ako milujem ja? Mám strach milovať, byť milovaný? V čom hľadám radosť, ak som smutný či znechutený? Pri čom nachádzam vnútorný pokoj? Viem identifikovať zdroje svojho nepokoja, smútku a nemohúcnosti? Vidím ešte pozitíva v ťažkých životných situáciách i bez irónie? Prečo chcem byť iným človekom? Čo pre mňa znamená byť lepším človekom?