Práca s emóciami: sebaúcta

Mnohí trpíme nedostatkom sebaúcty, ktorý môže byť maskovaný rôznymi prejavmi a pocitmi. Kladieme na seba požiadavky, ktoré nedokážeme splniť. Sme obeťami presvedčenia: "Mal by som..." a "Nemal by som...," ktorý sa ale stáva zbraňou proti nám samým.

Ak sa nám nedarí žiť podľa týchto nedosiahnuteľných očakávaní (alebo prílišných očakávaní), môžeme začať považovať samých seba za zbytočných, menejcenných bez nároku na šťastie. "Schovávame to" za lieky, jedlo, alkohol, peniaze, sex, prácu, len aby sme sa vyhli bolesti z klamlivého pohľadu na seba, ktorí sme si vytvorili. Máme strach, že ostatní objavia tú hroznú pravdu o tom, akí v skutočnosti sme, a pocítia k nám rovnaký odpor, aký prechovávame sami k sebe. Toto nás udržuje v neustálom napätí. Ako ochranu pred vlastným pocitom menejcennosti, prameniacim z neakceptovaní našich nedostatkov, si niekedy volíme rolu tých, čo hodnotia, kritizujú, posudzujú ostatných. Hľadanie vlastných chýb u iných vedie k narúšaniu našich vzťahov. Prijatie seba samých podmieňujeme prijatím našej osoby inými: keď budem mať pod kontrolou moje pocity, keď zarobím viac peňazí, keď schudnem alebo priberiem, keď ma bude mať niekto rád - iba vtedy budem akceptovaný. Aj keď sme úspešní v jednej oblasti nášho života, vždy nájdeme inú, v ktorej to tak nebude.

Úloha

Keď sa naučíme, že sme prijímaní a pochopení inými počas našich stretnutí, môžeme začať akceptovať samých seba a byť voči sebe pozitívni po prvýkrát v živote. Nebudeme sa viac cítiť iní a osamelí. Naučíme sa, že sme akceptovaní a milovaní "Vyššou silou" a ostatnými. Nie sme síce perfektní, ale sme takí, akí práve teraz sme. Paradoxom je, že keď akceptujeme samých seba, začíname sa meniť. Ak i naďalej budeme veriť tomu, že nemáme žiadnu cenu, len ospravedlňujeme naše pohľady na seba, na iných i život ako taký. Ak si ale povieme, že sme cenní takí, akí sme, oslobodíme sa pri hľadaní všetkého dobrého v nás a staneme sa osobami, akými sme si mysleli, že by sme mali byť.

Môžeme prevziať zodpovednosť za nás samých a prijať chyby ako našu súčasť. Už viac nebudeme mať potrebu prísne posudzovať iných podľa kritérií, ktoré sme na seba kládli. Naše vzťahy sa zlepšia.

Máme možnosť voľby.

Môžeme konečne prestať veriť akejkoľvek negatívnej odsudzujúcej myšlienke ohľadom nás samých a začať vnímať našu skutočnú hodnotu. Zabúdať na chyby, dovoliť si byť nedokonalými. Učíme sa byť láskaví, zhovievaví, otvorení k sebe i tomu druhému a nestrácame nádej. Len ak čo najviac prijmeme seba tu a teraz, môžeme sa začať meniť s radosťou, nádejou a hlavne nenásilne v najbližších rokoch. Mať sa rád neznamená rezignovať alebo uveriť tomu, že nepotrebujem byť lepší. Znamená to, že sa chcem stať skutočne sám sebou, viac patriť sebe a (odovzdať sa) "Vyššej sile."

Moje pozitíva a negatíva. Čo mi bráni mať sa rád tu a teraz, taký, aký som?