Transakčná analýza

Podľa teórie transakčnej analýzy sú v každom človekovi prítomné tri základné stavy osobnosti s verbálnym, neverbálnym a emocionálnym prejavom. Autor teórie, profesor Eric Berne, ich nazval stavy ega - "dieťa," "rodič" a "dospelý." Sú podľa neho rovnako významné pre zdravé a riadne fungovanie ľudskej psychiky. Všetky tri zložky existujú súčasne a v rôznych situáciách sa prejavujú v rozdielnej intenzite. Transakčná analýza skúma zapojenie jednotlivých stavov ega do procesu komunikácie.

Stav ega "dieťa"

Pre vnútorné dieťa je typická výrazná emocionalita. Dieťa skúša rôzne obranné manévre na obranu napadnutého ega.

• Pre prirodzené dieťa je typická radosť, tvorivosť, vnímavosť. Svet vidí farebne ako miesto plné dobrodružstva. Charakteristická je priebojnosť, veselosť, zvedavosť, spontaneita (v radosti, úprimnosti, nenáročnosti, láske bez podmienok). Je to svet bez pretvárky a intríg.
• Pasívne alebo adaptované dieťa je bojazlivé, plačlivé, nesamostatné, ustráchané, inokedy vystupuje premúdrelo ako malý profesor. Často sa cíti bezmocne, previnilo so snahou prekonať pocity menejcennosti.
• Vzdorujúce dieťa zasa trucuje, hnevá, odmieta poslúchať, je nezodpovedné s nepredvídateľnými reakciami.

Človek by v sebe mal podporovať prirodzené dieťa prejavujúce sa radosťou zo života. Cez neho sa znovu naučí hovoriť o svojich pocitoch a potrebách, viac sa radovať, ale ukázať i bolesť, smútok, ak je to potrebné. Prospieva to nielen duševnému zdraviu, ale aj medziľudským vzťahom. Každý človek by mal v sebe aktivizovať prirodzené dieťa, pre ktoré je príznačná kreativita a tvorivé videnie sveta.

Stav ega "rodič"

Rodič je zasa chápavý, milujúci, obetujúci sa, ochraňujúci, starostlivý, pomáha niekedy až na škodu dieťaťa. Zároveň vie byť kritizujúci, poučujúci, vysvetľujúci, ten chytrejší, ktorý vie čo a ako, má vždy pravdu. A ako autorita prikazuje, zakazuje, trestá. Stav ega "rodič" teda obsahuje:

• prirodzeného rodiča, ktorý pomáha a chráni,
• ovládajúceho rodiča, ktorý prikazuje a riadi
• a kritického rodiča, ktorý stále niečo zakazuje, núti niečo zakazovať druhým, núti iných vidieť všetky chyby a nedostatky, bráni iným vidieť svet pozitívne. Odmieta všetko, čo nezapadá do jeho obrazu.

Ak si predstavíme ľudskú myseľ ako ľadovec, tak vnútorné dieťa a rodič sú časti pod hladinou (stanoviská, postoje, predsudky, ktoré sme nekriticky prevzali od rodičov a bližšieho sociálneho okolia). Čím viac je vyvinutá časť ľadovca nad hladinou, teda analytická časť osobnosti, tým menej priestoru v nej dostávajú zastaralé vzorce správania. V opačnom prípade človek niečo neústupčivo konštatuje, ale ak sa ho niekto opýta na racionálne dôvody tvrdení, nedokáže tvrdenie zdôvodniť. Sú to ľudia zväčša neústupčiví, tvrdohlaví, vševediaci, kritickí, odmietajúci všetko, čo nezapadá do ich predstavy o niečom.

Stav ega "dospelý"

Dospelý - štádium úplnej integrácie stavu zrelého "ja." Dospelé ego zhromažďuje, spracováva, hodnotí informácie na základe vlastnej skúsenosti a rozumu. Hodnotenie situácie je objektívne a dochádza k záveru na podklade rozumovej analýzy, nie predsudkov alebo neovládaných citov. Po spracovaní situácie odhaľuje možnosti, ako sa účinne vyrovnať s konkrétnou situáciou alebo problémom. Vo vnútornom dialógu usmerňuje aktivitu ďalších dvoch stavov ega a realizuje kompromis. Napríklad kompromisom medzi autoritatívnym a benevolentným prístupom je vypočuť si názory iných a rozhodovať sa tak, že zohľadňujem, akceptujem, rešpektujem aj názory iných, či už doma, v práci alebo inde.

No a teraz sa presuňme od teórie k praxi (alebo povedané inak...)

Aké je naše JA? V rámci neho môžeme pozorovať tri zložky - dospelú, detskú a rodičovskú. V niektorých situáciách prevláda iba jedna z nich, inokedy sa striedajú. A to bez ohľadu na to, koľko máme rokov a aké skutočné roly zastávame! Tieto zložky akoby interagovali medzi sebou a cez nás s okolím. Ich vzájomnú "komunikáciu" pociťujeme ako vnútorný rozpor (napr. chcelo by sa jedno, ale musí sa iné,...). Počas rozhovoru s niekým je celkom bežné, že prejdeme všetkými zložkami (nevedome).

"Dieťa"

• Najstaršia zložka nášho JA.
• Zabezpečuje pocity a emócie našej osobnosti.
• Prejavuje sa bez logiky.
• Neznáša dlhodobý stres.
• Vyžaduje pozornosť (pochopenie).
• Prejavy závislosti, hnevu z frustrácie, snaha o manipuláciu okolia.

Túto zložku osobnosti je možné charakterizovať otázkou: "Prečo?"

• Často používané slová:

citoslovcia, chcem/nechcem, cítim, verím, mám strach, bolo by skvelé, to je divné...

• Hlasový prejav:

uvoľnený, spontánny alebo, naopak, smutný, vzlykajúci, vyžadujúci.

Na dieťa môžeme pozerať ako na:

• slobodomyseľného (odvaha, kreativita, nespútanosť)
• vzdorujúceho (hnev, zlosť, rebélia, urážanie sa, trucovanie)
• malého profesora (vychvaľovanie sa, smiešne poučovanie)

Je to časť JA, ktorá je spontánna, energická, expresívna, prvoplánová, túžiaca po dobrodružstve, rada sníva, vychutnáva si život, niekedy i egoistická a nezodpovedná. Hoci vyhľadáva zážitky, miluje prekvapenia, potrebuje byť chránená a ubezpečovaná.

• Gestikulácia: 

prudká, charakteristický je údiv a naivita, bystrosť, zápal pre vec alebo tiež dávanie najavo znudenosť.

• Potreba "hladkania" (malé dieťa má veľkú potrebu hladkania a maznania; pri dospelom človekovi pretrváva premenená do verbálnej podoby).
• Ak nie je dotyk, tak si oň požiada (zlostí, koleduje si o pár "faciek").

Príklad:

• "Musím ísť na ten výmenný študijný pobyt do zahraničia. Vybavuje sa mi more, pláž, pekné baby. Bolo by super zažiť niečo vzrušujúce, nájsť si priateľov zo zahraničia, nebyť kontrolovaný rodičmi, odhodiť starosti, užívať si. Jeden kamarát na tomto pobyte bol minulého roku a nevedel si to vynachváliť. Tak veľmi som mu závidel a teraz mám možnosť zažiť to!"

"Rodič"

Vychádza z tradícií.

• Najvyššia miera spoločenských pravidiel a noriem, nabáda a trestá.
• Je seriózny, skúsený, má vedomosti.
• Vystupovanie z pozície istoty (aspoň navonok).
• Rigidita hodnotového rebríčka.
• "Rodič" sa pohybuje vo svojom správaní medzi dvoma pólmi: starostlivý a kritický.

• Často používané slová:
  

dobrý/zlý, má sa/nemá, musíš/nikdy, správne/nesprávne

• Hlasový prejav:

zaujatý, kritický, upokojujúci, chlácholivý

• Gestikulácia:

otvorená náruč, vľúdny úsmev, zdvihnutý prst, zamračená tvár

• Postoje:

posudzujúci, starostlivý, chápajúci, dávajúci, autoritatívny, moralizujúci

Príklad:

"Mám obavy z bývania, aby sa mi v ubytovni nezhoršila alergia. Neovládam až tak dobre jazyk, a tak neviem, ako porozumiem výkladu. Ja viem, že teraz sa to nehodí, aby som šiel, lebo môj otec je "PN" a potrebuje moju pomoc viac ako predtým. Hádame sa teraz kvôli tomu, a to nie je dobré. Ide aj o peniaze, lebo fakulta nepreplatí úplne všetky výdavky. Moja mama má pravdu, ak mi bráni. Sám by som si to mal zakázať."

"Dospelý"

• Zabezpečuje logiku, sústredený pokoj a cieľavedomosť.
• Je bez emócií, zbytočných gest, čerpá skúsenosti z minulosti.
• Jedná, zariaďuje, pracuje.
• Túto zložku osobnosti je možné obsiahnuť otázkou: "Ako"?

• Často používané slová: 

ako, čo, kde, kedy, praktický, možný, zaujímavý, zistiť, robiť, zariadiť, premyslieť si, rozumný, účelný

• Hlasový prejav:

vecný a pokojný

• Gestikulácia:

hĺbavý, bdelý, energický, srdečný a otvorený, zrozumiteľný

• Postoje:

priamy, predvídavý, plánujúci, otvorený, zhodnocujúci fakty, jasný

Ak u niekoho prevažuje dospelá zložka JA, dobre sa s ním spolupracuje, jedná vecne a v kratších vetách, udržiava "compliance."

Príklad:

"Čo považujem za správne? Mal by som sa ešte poradiť s inými ľuďmi, ktorí tam už boli a pokojne sa porozprávať s mamou. Ak s otcom nebude môcť zostať brat, ostanem ja a na ten pobyt pôjdem budúci rok. O nič neprídem, ba dokonca si našetrím viac peňazí a nebude to taký zásah do rodinného rozpočtu."

Úlohy (a výzvy)

• Pokúsme sa zamyslieť nad tým, kedy sa správame či vystupujeme ako dieťa, kedy ako rodič a kedy ako dospelý a čo v nás prevažuje. Sami môžeme pozorovať pri iných ľuďoch, ktorá zložka pri nich prevláda a použiť v interakcii s nimi adekvátnu úroveň komunikácie s prvkami asertívneho správania.
  
• S ľuďmi je potrebné komunikovať a usilovať sa s nimi dostať na úroveň dospelý - dospelý. Viesť toho druhého do pozície dospelého, naznačiť či ukázať vlastným príkladom, že v pozícii dospelého sa komunikuje najlepšie (pocit, že vystupujem dospelo a aj iní ma tak vnímajú, je veľmi príjemný a uvedomí si to aj druhá osoba v dialógu doteraz vystupujúca inak).
• Vyhýbať sa niektorým výrazom ("musíte," "nesmiete," "má sa," "vždy," "nikdy" a i.).
• Je veľmi dôležité pokúsiť sa v rámci procesu osobnostného rozvoja svoju osobnosť harmonizovať, dostať všetky tri stavy ega do rovnováhy. Mnohé stavy psychickej nepohody sú spôsobené práve nerozvinutím niektorého stavu ega. Podľa pomeru jednotlivých stavov ega vidíme pri každom človeku jeho slabé a silné stránky.
• Pokúsime sa od dnes svoju komunikáciu a vystupovanie pravidelne analyzovať krátko po ukončení vzájomnej interakcie. Neskôr si už počas nej uvedomovať, či a prečo volíme nevhodné či nezrelé formy/zložky a usilovať sa ich v danej komunikácii zmeniť na vhodnejšie a zrelšie.

Ako sa správame k blízkym alebo iným ľuďom, ktorí už nie sú deti a ako sa správame k sebe samým? Kedy v komunikácii s inými vystupujem ako dieťa alebo ako rodič? Uvediem príklady. Ktorú zložku používam najčastejšie a v akých situáciách volím menej vhodné vystupovanie? Čo mohlo byť u mňa príčinou utiekania sa k nezrelým či nevhodným formám komunikácie, prípadne nezrelej prezentácie seba pred ostatnými? Vyhľadávam skôr ľudí, ktorí komunikujú a vystupujú zrelo, alebo takých, ktorí často používajú podobné alebo iné nevhodné zložky JA (napr. dieťa - dieťa, rodič - rodič = rovnakosť, rodič - dieťa = kompatibilita)? Kedy a prečo potrebujem svojím štýlom komunikácie vyzdvihnúť seba, kedy chcem byť radšej dieťaťom a kedy potrebujem urobiť dieťa z niekoho iného?