Čo nás robí hodnými svojho rodu i svojej ženy?

Hovorí sa, že väčšine utrpení človeka predchádzalo niečie nesprávne rozhodnutie.

Nasledujúce riadky sa mi píšu ťažko, nakoľko som zranený vlastným otcom, inými mužmi roky šikanovaný, ženami nepochopený. Ťažko sa mi píše o tom, kto je vlastne mužom, pokiaľ ja sám zbieram črepy svojej identity i svojej mužskosti. Vždy som si však chlapa predstavoval ako niekoho, kto je schopný uniesť akékoľvek bremeno, o koho sa môžu všetci oprieť, ktorý sa sám opiera o ešte vzácnejšiu osobnosť, aby sa jedného dňa mohol stať ochranca slabých, učiteľom pre takých mužov, ako som ja.

Odkiaľ pramení typická neúplnosť muža (metrosexuál, kulturista, fanatik, narcis, zženštilý, agresívny, neasertívny, s nízkym sebavedomím, klamár, závislý, neistý...)? Nemáme mužské vzory alebo ich máme nedostatok a žijeme v prefeminizovanej spoločnosti (muži nechápu dôležitosť svojho pôsobenia a citeľného prejavu seba ako muža, a ženy sa chopili príležitosti prekonať mužov v rôznych oblastiach, vrátane rodinného prostredia). Čím viac synovi chýbal otec (alebo akýkoľvek mužský vzor, ktorý by si ho pravidelne skutočne všímal a pomáhal mu rásť v jeho identite), hoci fyzicky mohol byť pri ňom, tým je pravdepodobnejšie, že syn bude neskôr v živote zmätený, chybujúci a hľadajúci samého seba. Napriek tomu, každý, keď už dospeje, sa rozhoduje sám za seba, ako chce žiť, čo chce v sebe i v iných ľuďoch vidieť, čomu dá prednosť, čo vlastne hľadá a či vôbec chce nájsť a budovať z ponuky to najlepšie.

Mužmi sa nerodíme, mužmi sa stávame. Najprv získavame svoju silu. Ako dospievajúcich a mladých dospelých nás ovládajú až bičujú pudy a žiadostivosť, čo si žiada, aby sme začali používať nadobudnutú silu, chytili opraty pevne do rúk. Naučíme sa so svojimi pudmi, žiadostivosťou, slabou až negatívnou stránkou seba i s nevýhodami narábať nedeštruktívne, brať svoj život i životy iných dostatočne vážne, umenšovať seba, nakoľko v živote nejde len o nás a naše potreby. Dôkazom toho, že rastieme celý život, je aj vnímanie vlastnej pominuteľnosti. V druhej polovici života prestávame byť pánmi sveta s rastúcou túžbou nezanedbať svoju dušu. Horšie je, ak niekto nezíska svoju silu (mužskú energiu) už na začiatku životnej cesty, lebo nebol ako chlap(ec) naplnený. Pretože i tak ho začnú ovládať pudy, žiadostivosť, negatívne stránky. Takého muža však zvyčajne aj pohltia.

Celý život sa učíme pokore, viere, nádeji, láske a odovzdanosti, chápať utrpenie, nepohodlie a prijímať ho. Vrcholom našej osobnej transformácie je vidieť zmysel v tom, čo by sa inak zdalo byť nezmyselné a márne, dokázať odraziť útok bez toho, aby sme ranili útočiaceho, pretože k nemu prechovávame prirodzenú úctu alebo ho milujeme.

Potreba po dobrodružstve, túžba po boji

Potrebujeme zažívať dobrodružstvo, cítiť intenzívnu energiu, inak by sme prestali mať pocit sily, dostatočné sebavedomie, odvahu, disciplínu. Bez tejto energie je náš život prázdny.

Kedy sa vo svojich bojoch stávame mužmi? Keď začíname byť pokornými bojovníkmi, pripravení bojovať v prospešných a potrebných konfliktoch, naučíme sa byť ticho, ak je konfrontácia zbytočná, rozpoznať rozdiel medzi prospešným hnevom a egocentrickou zlosťou, naučíme sa ovládať emócie, agresivitu, naučíme sa sebadisciplíne a rozhodnosti, odvahe robiť správne veci bez ohľadu na názory iných, hoci by to mali byť známi, rodina, ľudia z blízkeho okolia, ktorí myslia a konajú inak. Bojovník sa nebojí líšiť pri zachovaní si všetkých atribútov muža.

Potreba uznávať a byť uznaný, uisťovať a byť uisťovaný, nestratiť integritu

Byť naplnený vo svojom rode, pohlaví (a pri ženách komplementárny, nie splývajúci). Ženy sú naše protiklady a dokopy dve opačné pohlavia môžu vytvoriť kompletný celok (len spojením prirodzených charakteristík dvoch pohlaví môžeme zažiť celistvosť vo vzťahovom a sexuálnom živote).

Radi si užívame pohodlie, pokoj, rozkoš, stav, keď všetko klape tak, ako má, pocit víťazstva. Skutočný milovník ale nie je sebec, majetnícky pôžitkár, sukničkár či workoholik. Skutočný milovník manažuje svoj život tak, aby si vytváral vzťah k hĺbke vecí, nie iba k ich povrchu, ustriehne smerovanie života, predvída zlyhanie a vychutnáva si radosť iných. Je schopný anonymnej pomoci a osobného prejavu lásky. Je to ten, kto je obetujúci sa, súcitný, odpúšťajúci, zdieľajúci. Možno je to človek, ktorý prijíma potešenia, aby ho ešte viac priviedli k hodnotám a k poznaniu seba samého.

Pokiaľ už niekto dozrel do plnosti muža, už nie je rozpoltený, neistý, vie, ako si vychutnávať život bez hedonizmu, infantilných sklonov či chorobnej túžby vlastniť, držať sa niečoho. Vie, čo je jeho povinnosť, dokáže niekoho oceniť bez pocitu ohrozenia seba, pretože pozná svoje kvality. Vie, čo sa od neho očakáva a do vzťahov vkladá kus seba, svojej intimity.

Sebarealizácia a pocit potrebnosti, potreba rodiny

Potreba poslania (misie), cez ktorú si zároveň uspokojujeme potrebu cítiť sa schopný a užitočný. Každý muž má vo svojej prirodzenosti stať sa nespútaným bojovníkom, potrebuje cítiť, že vo svojom živote má vážnu misiu (obetovať sa pre niečo, zasvätiť svoj život niečomu), ktorá sa vyrovná túžbe po domove a rodine alebo ju dokonca presahuje.

Zrelý muž je muž, ktorý nevládne nad inými, ale má moc nad sebou. Sila jeho ducha či rešpekt z neho prameniaci sú vlastne stabilizujúcou energiou muža, psychologickým a fyzickým bezpečím, ktoré láka iných prísť a pobudnúť v jeho prítomnosti. Muž na svojom vrchole nie je najúspešnejší človek, ale človek vedomý si toho, že v hĺbke každého neúspechu badať i náznaky, semená úspechu a naopak. Vie, že odhaliť zlo znamená poznať dobro a že nikto nie je dokonalý. Dôležité je chcieť niečo urobiť s tým, ak zraňujem alebo som zraňovaný, pokiaľ sa chcem posunúť dopredu.

Cítiť sa pochopený a prijatý, mať správne vzory a verných priateľov

Potrebujeme byť vnímaní, pochopení, uznaní a prijatí inými mužmi. Potrebujeme taký mentoring, podporu a výzvy, aké si vieme dať iba my muži navzájom. Pri plnení svojho poslania a dobrodružstva potrebujeme priateľov. Čomu sa od nich môžeme priučiť? Rozvahe, tolerancii, tomu, ako dosahovať vnútornú rovnováhu, dovoliť iným, aby nás napĺňali. Potrebujeme povzbudenie, podporu, priazeň, dať vážnosť situáciám, ktoré si to vyžadujú, vedieť sa smiať (aj zo seba). Jeden z mýtov je, že je čudné, ak sa muž otvorene dožaduje pozornosti iných mužov. Chceme nimi byť napĺňaní tak, aby našu túžbu či neschopnosť nebolo poznať. Ak sme ale neboli naplnení prirodzeným procesom (dlhodobo a spontánne) v detstve a počas dospievania, v dospelosti by sme už mali dať o sebe vedieť alebo požiadať o pozornosť vhodným spôsobom (bez infantilných prejavov, negativizmu, nátlaku či potreby vlastniť). Nie je to hanba ani prehra. Iba takto sa môžeme naučiť napríklad odpustiť i odovzdať sa, nespoliehať sa iba na vlastné sily a schopnosti, vedieť opustiť svoj komfort, pociťovať radosť z prekonania seba, pokoj pri myšlienke, že nie na našich pleciach spočíva ťarcha sveta.

Zrelý muž je ten, ktorý si uvedomuje potrebu mať darcu; učiteľa, duchovného vodcu, vzoru, autority. Ako príjemca potrebuje byť ochotný vedieť, čo nevie, byť ochotný žiť s úžasom. Jeho srdce by malo byť pripravené prijímať. Každý mladý muž by mal mať v sebe túžbu byť raz hodnotným a zdatným sprievodcom v živote iného, odovzdať to, čo dostal on, až bude sám pripravený byť darcom životnej múdrosti a sily muža.

A čo ma robí hodným mojej ženy?

Ak som:

- zásadový

- úprimný

- pozorný

- oporou

- nežný

- láskavý

- verný

- starostlivý

- pokojný

- predvídavý

- rozvážny

- odvážny

- ochraňujúci

- ovládajúci sa

- empatický

- odpúšťajúci

- potešujúci

- rozlišujúci

- samostatný

- každodennou istotou

- obetavý

- vďačný

- pracovitý s motiváciou pracovať aj na sebe a zlepšovať sa

- uznajúci si chybu bez teatrálnosti a emocionálneho vydierania

- ovplyvniteľný morálnymi autoritami, nie akýmkoľvek kamarátom

- nezbavujúci sa ľudí, ktorí prichádzajú za mnou, ani zodpovednosti

Ak dokážem:

- túžiť po poznaní

- zriekať sa predsudkov

- vyjadrovať svoje emócie

- na nič sa nehrať, nesúdiť, nepoučovať ostatných

- dávať milovaným slobodu

- prijímať utrpenie, ktoré je potrebné prijať

- vnímať aktuálne potreby ženy

- milo prekvapiť a potešiť

- pohladiť dušu, rozochvieť telo

- porozprávať sa, pohladiť, byť tu, keď je treba aj bez slov

- svojej žene vyjadrovať poklonu a obdiv

- ochotne pomáhať plniť jej sny

- byť trpezlivý pri nej a trpezlivo jej odhaľovať aj svoju prirodzenú rodovú i osobnostnú odlišnosť, odhaľovať svoje vnútro, aby ho žena mohla poznávať a naučiť sa ho prijímať...