Si metrosexuál? Je to fajn?

Opálený do požadovaného odtieňa, dokonalá vizáž, outfit, tvárička ako z módneho časopisu. Kozmetika, posilňovňa, solárium, wellness, značkové oblečenie, drahé hodinky, prstene, parfumy, dovolenky, výživové doplnky, sledovanie kíl a kalórií... a eroticky ťa priťahujú ženy. Vyzeráš a pôsobíš luxusne. Si ideál muža?

Utešuješ sa tým, že si chlap, ktorý si môže dovoliť na seba, svoju prezentáciu a pre svoje pohodlie minúť viac, ako na seba míňa priemerná žena.

Nepochybne ide o životný štýl. Možno je jedno, koľko na seba minieš, ako veľmi sa pozoruješ a si zameraný na seba..., dôležitejšie je to, aké hodnoty v danom životnom štýle preferuješ, aké zásady duševnej zrelosti prezentuješ, akými disponuješ naozaj a či je to hodné mužského poslania a nasledovania.

Je to, čo prezentuješ, naozaj to, čo chceš? Alebo sa stávaš davovým človekom v meste, ktorému iní diktujú a určujú mu smer? Je obraz muža, ktorý prezentuješ, autentickým obrazom muža? Myslíš si, že inak nebudeš zaujímavý ani príťažlivý? Nechceš byť ako tvoj otec alebo si otca ani nepoznal? Myslíš si, že dnes majú ženy väčšie nároky a že predsa len v niečom musíš vynikať pri priemerných mužoch? Lenže v tvojom meste už nie je tak veľa priemerných! Chceš byť teda "topka" v elite? Nároky žien zrejme znásobili médiá a možno i muži sami, odchýlením sa od pôvodnej jednoduchosti a zameraním sa viac na seba. Hoci dôslednejšie sleduješ seba, môžeš potláčať svoju pravú podstatu, môže ti unikať to, ako ťa naozaj vnímajú iní alebo ako ťa potrebujú vnímať.

Aký bol muž v nie tak dávnej minulosti?

Možno nemal výrazne svaly, ale mal silu. Nehanbil sa za svoje vrásky, ktoré vynikali najmä vtedy, keď sa usmieval. Používal mydlo, pri zvláštnej príležitosti voňavku, a napriek tomu nepáchol. Jeho outfit nebol tip-top, lebo vždy viac doprial iným členom rodiny, no bol vždy upravený. Opálil sa pri práci, a ako nesledoval požadovaný odtieň, tak mu nezáležalo ani na tom, či spĺňa životný štýl alebo trend iných chlapov "na úrovni." Nedbal na svoju osobnú prestíž, neminul na úpravu zovňajšku polovicu svojej výplaty, a napriek tomu o neho mali ženy záujem a iní muži ho radi vyhľadávali pre fyzickú pomoc či múdru radu, vzhliadali na neho, pristupovali k nemu s úctou a rešpektom.

Dnes v mestách nie sú také možnosti budovania osobnej maskulinity, prirodzených čŕt muža bežnými činnosťami, keďže takmer každý sedí v práci pri počítači. Muž dneška si umelo nahrádza pohyb, kondičku, svoje postavenie v hierarchii iných mužov. Možno dnes ťaháš za kratší koniec. Si často medzi inými mužmi, ale málo s nimi, málo s takými, ktorí by stáli za to, nezažívaš zdravý fyzický kontakt, nevidíš, že by jeden muž učil druhého muža manuálnej zručnosti a v neprirodzených podmienkach si akoby nútený predbiehať sa s inými mužmi v nezmyselnostiach.

Muž minulého storočia poznal hanbu, videl okolo seba a vedel sa zachovať správne alebo ako gentleman. Slabí muži, ktorí boli spútaní strachom, žiadostivosťami, zbabelosťou, detinskosťou, pretvárkou, klamstvom alebo túžbou po moci, existovali, ale bolo ich podstatne menej ako dnes. Silný muž mal chrbtovú kosť, ktorá mu nedovolila byť flexibilný v tom, čo dehonestovalo jeho zdravú hrdosť a narúšalo vnútornú integritu. Alebo inak - nebol ovcou, nebál sa nebyť ovcou. A keďže si čo-to odžil, nechcel dopustiť, aby sa jeho dieťa stalo ovcou, plávajúc moderným a neskôr postmoderným prúdom rovno do stoky. Napriek tomu, že muži kedysi medzi sebou viac bojovali, používali hrubú silu, aby si chránili to svoje, chlapské priateľstvá stáli za to!

Určite tu teraz nejde o to, aby si sa vrátili späť do čias minulých, ale o to, aby si si uvedomil, po akú hranicu sa chceš feminizovať výzorom i správaním, či naplno využívaš možnosti na duševný a duchovný rast, ktoré ti mesto ponúka neúrekom, či chceš byť manuálne zručnejší a či ti tvoja hrdosť dovolí učiť sa od zručnejších mužov, požiadať ich o sprevádzanie. Nezabudni na to, že žiadne "múdrosti" v knihách a na internete nenahradia životnú múdrosť. Tú mali naši predkovia pomerne jednoduchú, ale o to viac mužskejšiu. V podstate jediný strach, ktorý mali, bola bázeň pred Bohom a jeho prikázaniami a všetku tú jednoduchú múdrosť čerpali z knihy kníh. Žiadne najnovšie výchovné trendy, odporúčania psychológov či výsledky vedeckých výskumov. Iba jedna neaktualizovaná, vždy aktuálna kniha. Neobyčajne jednoduchá kniha, s ktorou si každý muž vystačil na to, aby bol pokorným bojovníkom, spoľahlivým priateľom, pozorným manželom a príkladným otcom. Tí, ktorí mali šťastie, nemuseli ani čítať knihu; takmer automaticky uplatňovali rady svojich múdrych a zručných otcov a dedov či iných prirodzených autorít, ktoré si na nich vedeli nájsť čas.