Muži viacerých tvárí

Je normálne a prirodzené, ak sa muž vždy a všade nespráva rovnako. Pri žene dáva viac priestoru svojmu nežnému, vnímavému, zvedavému, dôverčivému a pozornému JA a pri inom mužovi zasa dominantnému, vyžadujúcemu, rezervovanému, nekonvenčnému či súťaživému JA. Inak sa správa doma, inak pri partnerke, manželke, inak v práci a inak vo svojej partii. Do istej miery sú tieto odchýlky v správaní a sebaprezentovaní pochopiteľné a akceptovateľné, až kým neprekročia istú hranicu. Vtedy môžeme uvažovať nad tým, že identita a vnútorná integrita daného muža sú viac či menej narušené. Žiaľ, dnes to nie je raritou. Tento fakt sa veľmi ťažko odhaľuje, pretože muž by musel byť v každom prostredí tajne odpočúvaný. Sám "prepína" pri rôznych ľuďoch tak automaticky, že si to už ani neuvedomuje a takmer nikto z jednej skupiny ho inak, ako sa správa v danom prostredí nepozná. Vplyvom okolností alebo postupom času sa tieto rozdiely začínajú k sebe približovať až úplne splynú tam, kde nie je potrebné dodržiavať dekórum (a niekedy aj tam). Pokiaľ v sebe dlhodobo potláča svoje pravé JA a vnútorne sa štiepi, môže to viesť k náhlym zmenám správania, uzatváraniu sa do seba, agresivite, neadekvátnym reakciám atď.

Večná otázka takého muža je, či sa má zmeniť on alebo má zostať takýto a za "narušené" považovať okolie.

Nuž, tu je odpoveď jednoduchá. Potrebuje skúmať seba bez ohľadu na okolie, pretože okolie nezmení. Okolie mu len môže pomôcť stať sa lepším alebo horším človekom, pokiaľ to on sám dovolí.

Ďalšia otázka, ktorá tu muža napadne - ako sa nemá prispôsobovať okoliu, keď tlak vyvíjaný na jednotlivca, či už spoločnosťou alebo mužskou skupinou je enormný?

Muž miluje ženu najprv cez jej telo a až potom sa učí milovať jej dušu a porozumieť jej inakosti. V prírode v čase dvorenia každý samec opeknieva, ukazuje zo seba to najkrajšie a starostlivo pripravuje javisko na sebaprezentáciu či párenie sa alebo príbytok na spoločné bývanie. Nakoľko ľudské zväzky sú zamýšľané na celý život, chce to nemíňať energiu na okrášľovanie sa (parádne auto, značkové oblečenie, takmer dokonalý imidž, zvodca, perfektné správanie, zázemie, vzťahy s rodinou, medziľudské vzťahy), ale na overovanie si pripravenosti, zrelosti na budovanie zväzku, vytrvalosti za každého počasia. Vytrvalo pracovať na sebe, zvažovať, ktoré rozhodnutia a aké správanie ma vracajú fylogeneticky i ontogeneticky späť (napríklad, kedy sa správam ako nadržaný šimpanz bonobo, agresívny a nenásytný diabol tasmánsky, namyslený páv a kedy ako malý chlapec), keď ma akoby nikto nevidí, alebo, keď sa tak prezentovať môžem.

Milá čitateľka, "ako sa tvoj nový partner správa k iným, tak sa raz bude správať aj k tebe." Časom sa zložia všetky masky a príde prekvapenie, šok a nakoniec... rozchod alebo až rozvod.

Som pripravený na vážny partnerský vzťah vtedy, keď som ochotný ukázať žene svoju pravú tvár.

Prečo ale majú mnohí muži potrebu nosiť masky? Pred partnerkou či manželkou hovoriť iné, ako si myslia, robiť to, o čom si nemyslia, že je ich práca, hovoriť dieťaťu, ako sa má správať a nemyslieť to vážne, sami to nerobiť...

...v partii nadávať, vysmievať sa z ľudí, ba dokonca zo svojej manželky, ktorá im varí, ukladá veci do skrine, perie, stará sa aj o ich deti, stará sa o nich samotných v chorobe..., vymýšľať si historky, aby boli zaujímavejší, úspešnejší, žiadanejší, odvážnejší, ako v skutočnosti sú.

Prečo sa k takémuto správaniu uchyľujú muži?

Pred ženami pravdepodobne kvôli tomu, že pravá tvár by ženu odradila, hanbia sa za niečo zo seba, nedokážu prirodzené rozdiely pred ženou odkomunikovať alebo sa zriecť toho, čo do života dospelého zrelého muža nepatrí. Príčinou môžu byť obavy ukázať svoj strach, pravým menom pomenovať nezvládanie seba (agresivita, závislosť, nezriadené pudy a vášne...) alebo rôznych situácií (stresové, konfliktné...). To všetko sa potláča a "hrá sa iné predstavenie."

Pred mužmi pravdepodobne preto, lebo nemajú vzory, nevedia, ako sa majú zachovať džentlmeni, v čestných súbojoch si merať sily. Ich otec chyboval alebo v tomto tlaku zvonku sa nedokážu líšiť, byť hrdí na svoju inakosť ani motivovať iných. A takisto sa hanbia za to, akí sú alebo aký je ich život. Chcú sa iným vyrovnať v hlúpostiach, ktoré muži začali riešiť, keď prestali bojovať o živobytie, územie, partnerku, s nepriateľmi, keď museli vedieť, ako ochrániť rodinu pred nebezpečenstvom a odovzdať potomkom všetko pre prežitie. Čiže keď im doba ponúkla to, že okrem (dnes už prevažne nemanuálnej) práce nemusia riešiť, vedieť, zabezpečovať nič a bojovať o nič. "Spohodlnievajú," sú zženštilejší, zbabelejší, nezodpovednejší, ľahkovážnejší a detinskejší. Závidia si telo, úspech žien, ale nie napríklad schopnosť riešiť konflikty, vernosť, umenie povedaného atď. Otec im dal pokrivený alebo žiadny základ ich mužskosti a keď sa takíto muži stretli v partii viacerí, začali improvizovať, opičiť sa po dostupných a častých predlohách mužov, svoje pudy, mužskú energiu a agresivitu vypúšťali von vo svojej partii kedykoľvek a akokoľvek. Keď ich dobehla prázdnota a nezdar, utápali sa v dennom snení, neustálom hľadaní ideálnej ženy alebo v alkohole. Namiesto stíšenia sa a riešenia seba prišlo zahlcovanie sa a prehlušovanie hrami, seriálmi, pornom, hudbou, pútanie pozornosti Facebookom, Instagramom, zakrývanie osobnej tragédie vydarenými fotkami, pestrými, hoci prázdnymi udalosťami svojho života - návnadami neautentického JA. Viem, čo ženy priťahuje, ale to nie je to, čo by bola moja voľba. "Ryba" sa na návnadu chytí, ale čo ďalej? Stane sa z nej moja obeť, ak neukážem seba v pravde, hoci i tragickej. Lenže partnerka ma nezachráni. To musím ja sám.

Ako to riešiť?

• Uvedomím si potrebu zmeny kvôli sebe.
• Spočiatku sa vzdám kolektívu uniformných v klamstve, predvádzaní sa a opeknievaní, schopných zabaviť sa a hovoriť pravdu len pod vplyvom psychoaktívnych látok. Pokiaľ nie je možné odísť fyzicky, odseparujem sa vnútorne, stanem sa imúnnym a sám sebou.
• Aktívne vyhľadám morálne vzory a budem sa s nimi pravidelne stretávať.
• Začnem podnikať kroky k tomu, aby som sa viac páčil sám sebe, urobím niečo aj pre svoju fyzickú premenu. Prestanem závidieť a snívať, začnem konať a plniť si svoje sny.
• Vytvorím si pozitívnejší vzťah k činnostiam, ktoré nemám najradšej, ale cez ne formujem seba, svoje vzťahy, niečo tvorím, realizujem sa a pomáham iným ľuďom.
• Vyjadrujem to, čo cítim a to pred partnerkou i mimo jej dosahu.
• Nechávam si nastavovať od ľudí zrkadlo, ale nie preto, aby som začal opäť to pre iných nepohodlné tajiť a zatĺkať, ale aby som si mohol potvrdiť to, čo v iných spúšťa moje správanie. Čím viac ľudí sa v konkrétnych bodoch zhodne, tým si môžem byť istejší potrebou zmeny seba. Niekedy až od základov znovu vychovať či prebudovať seba.
• Dám si cieľ prestať klamať a napraviť každé klamstvo, ktorého som sa zo zvyku či strachu dopustil.
• Začnem byť odvážny, ale aj zodpovedný k sebe, iným ľuďom a v rolách, ktoré zastávam.
• Nájdem si činnosť s inými mužmi, pri ktorej si s nimi môžem merať svoje sily a dokazovať svoje schopnosti bez toho, aby som musel niekoho ponižovať so snahou vynikať alebo sa vyhnúť kritike.
• Nebudem utekať pred nepochopením, vyhýbať sa znesiteľnej bolesti, nepohody, ani ma nebude trápiť neprijatie mojej lepšej verzie.
• Nemusím vždy cítiť alebo konať to, čo je správne, ale budem skúmať prečo bez detinského ospravedlňovania seba.
• Naučím sa ospravedlňovať iným nie za to, čo cítim, ale za to, že som svoje emócie neodkomunikoval spôsobom, ktorý neraní, raní najmenej alebo za to, že som sa nezachoval správne, nebol vnímavý na potreby iných a pod. Je potrebné pochopiť, že uznanie chyby a žiadosť o prepáčenie nie sú slabosťou, ale sú prejavom sily ducha, náhľadu na seba, zdravej sebakritiky, odvahy a ochoty nezbavovať sa zodpovednosti.
• Budem sa pred niekým pravidelne vnútorne obnažovať (napr. kedy a prečo som mal potrebu vyvyšovať sa, klamať, tajiť niečo, unikať, ponížiť, udrieť...). Ja síce seba a svoje omyly nemusím zdieľať s nikým, ale potom je ťažšie vnútorne rásť a je ľahšie dopúšťať sa omylov znovu, zakrývať ich, bagatelizovať atď.
• Ľudia nemusia chápať mňa, ja nemusím chápať všetko a každého, ale každému, aj tomu, o kom sa vyjadrujem v jeho neprítomnosti, prejavujem bazálnu úctu a takúto úctu vyžadujem od iných smerom ku mne.
• Nebudem rozprávať zbytočne veľa, radšej svoj vzťah k niekomu vyjadrím skutkami. A už keď prehovorím, nech to stojí za to.
• Ozvem sa tam, kde sa deje neprávosť, i keby to malo znamenať akýkoľvek trest pre mňa.
• Neočakávam rešpekt pre seba alebo kvôli tomu, čo robím, pokiaľ som si ho ešte nezaslúžil.
• Nebudem potláčať svoje potreby, ale ani nebudem seba stavať do centra záujmu, dožadovať sa pozornosti sťažovaním sa či sebaľútosťou.
• Všetky svoje potreby sa budem usilovať napĺňať autenticky.
• Nebudem bojovať o pozíciu lídra či usilovať sa o udržanie si tejto pozície, pokiaľ som ešte osobnostne či morálne nedozrel. Len pre dobrý pocit mi to za to nestojí, skôr sa mi to vráti. Ak som ale otcom, nemôžem dlho čakať. Moje deti potrebujú vidieť, že som hlavou rodiny, sebaistým vzorom svojimi skutkami, ktorý deťom odhalí aj svoje chyby.
• Nebudem sa ponižovať slovami ani skutkami a naučím sa pokore tam, kde je namieste. Pokora nie je o ponižovaní sa, ale je o zvažovaní, akceptovaní, kompromise a umožňovaní inému rásť.
• Nikdy sa nebudem vyvyšovať, hoci objektívne budem mať navrch. Budem si všímať slabších, chrániť ich a vyzdvihovať tých, ktorí to potrebujú.
• Inakosťou iných sa budem inšpirovať, nie poburovať či bojovať proti nej.