My muži sme mužmi menej ako naši predkovia

Občas potrebujeme príručku na to, ako byť mužom. Ale fajn je už to, že si to vôbec uvedomujeme. Nie je to spôsobené len našou feminizáciou a inou dobou, ale hlavne zanedbaním sebavýchovy, sebadisciplíny a sebakontroly. Hoci si o sebe niektorí myslíme, že sme niečo extra, stále viac mužov si o sebe nemyslí ani to, čo by si myslieť mohli a mali.

Prečo chodíš na sexuálne ladené weby a zoznamky?

31-ročný muž

Svoju manželku som "načapal" s niekým, takže som jej to chcel vrátiť, niečo ako pomsta. Dohodol som si s inou ženou stretnutie cez internet, ale prišla zjavne pod vplyvom nejakej omamnej látky. Napokon som manželku podviedol s kolegyňou z práce. Takto teda ako manželia žijeme po "určitých" zážitkoch a skúsenostiach. Sme spolu kvôli deťom, ale každý má svoj život a svojich partnerov (teda ona už má partnera, ja zatiaľ hľadám). Všetky moje "ex" ma podviedli. Možno to bolo mojou naivitou, možno smola, zhoda náhod..., neviem a neriešim... . Hľadám skôr milenku ako niečo na jeden raz a vždy iné.

Podľa mňa sú všetci rovnakí, aj ženy aj muži. Pre obe pohlavia je ťažké nepodľahnúť. Ja som názor na nevinnosť ľudí zmenil a už dávno som si zložil ružové okuliare. Hľadám..., poriadne sám neviem čo a koho.

So ženou stále bývame spolu, ani jeden z nás nechce, aby deti vyrastali bez jedného z rodičov a až vyrastú, tak sa pravdepodobne rozídeme. Má svojho priateľa a nemieša sa nám do života. Mne je ukradnutý ako aj ona. Nejde o nás, ale o deti. Mám našťastie práce dosť, takže... . Aspoň to už teraz nerobí za chrbtom a dohodli sme sa. Divné, ale čo už. Nemienim sa znova zamilovať a veriť, a znova sa sklamať. Nepotrebujem sa znova prispôsobovať a niečo meniť vo svojom živote, či už koníčky, prácu alebo aby sa nová partnerka starala do mojich detí a celkovo. Možno oveľa neskôr, o pár rokov, ale práve teraz je "priateľka s výhodami" to najlepšie a ak nie, tak si pomasturbujem.

27-ročný muž

Ešte som svoju manželku nepodviedol, ale občas mám zvláštne chúťky... a vyskytujem sa na čudných serveroch, ak manželka nie je doma. Keď som nadržaný, raz za čas zájdem na weby, ktoré fungujú na princípe video chatu. A tam je to väčšinou riadne "husté." V živote som mal málo sexuálnych partneriek. Skôr som bol na dlhé vzťahy..., preto asi zapĺňam tú medzeru takýmito hlúposťami (asi som si neužil pubertu tak, ako som mal, robím to zo zvedavosti a kvôli nenaplneniu svojich predstáv). Je to pre mňa vyšší level ako porno. Chcem proste spoznávať aj iné ženy, vidieť ich nahé atď. Najčastejšie pri tom masturbujem, prípadne mi druhá strana povie, ako by sa jej to páčilo, kde sa mám vy...., ako (podľa dohody). Všetko len virtuálne, na iné nemám žalúdok ani odvahu. Je to dosť vzrušujúce po sexuálnej stránke, akurát, že potom sa cítim previnilo, napriek tomu, že sa v skutočnosti nič nestalo.

Keď už nemám náladu na video, len si píšem na iných portáloch, lebo na tých video portáloch na to nie je čas ani chuť a asi pokec ani nikoho nezaujíma. Cudzia osoba, žena, rajcuje asi každého chlapa. Proste to tak je, a koho nie, tak je asi inak orientovaný alebo nehovorí pravdu. Ide len o to, či tie cudzie osoby vyhľadáva alebo nie.

Deti ešte nemáme, lebo si myslím, že som ešte nedozrel, veď vidíš. Ale hlavne toho máme teraz toľko veľa, že sa bojím, že by to mohlo mat zlý priebeh kvôli stresu, ktorý teraz dosť zažívame.

22-ročný muž

Nie som pre ženy dosť atraktívny, tak verím, že tu si nejakú dostupnú nájdem. Aj zaplatím, ak bude treba a viem, že to bude stáť za to. Mám aj menší penis, takže nič iné mi neostáva.

K mužom, ktorí sú sklamaní, ešte duševne nedospeli alebo si neveria či podľahli sebaklamu, by sme ešte na sexuálne ladených weboch a zoznamkách mohli priradiť podnikateľov, biznismenov (ktorí veľa cestujú a potrebujú sa nejako uvoľniť za štedrú odmenu alebo si vydržiavať jednu stálu a dobre reprezentujúcu milenku), nábory či ponuky privátov.

Závislosť na sexe (musím ho mať za každú cenu a jedna sexuálna partnerka ma začne skoro nudiť) a porne je niečo podobné ako látková závislosť. Vždy ostane v mužovi a ak sa nebude o daný problém starať, venovať mu pozornosť trebárs častými rozhovormi s aktuálnou partnerkou alebo s niekým iným, komu ešte dôveruje (s mužom alebo s nejakou príbuznou ženou), je pravdepodobné, že v čase akejkoľvek krízy zlyhá.

Za problémovými životmi nás mužov stojí v dnešnej dobe len v malom percente látková či sexuálna závislosť. Vo väčšine prípadov (osobných nedostatkov, ktoré nám iní vyčítajú, problémov vo vzťahoch) to nie je nič iné ako problém osobnosti dospelého človeka (z rozmanitých dôvodov - od výchovy, prostredia cez nedostatok vzorov až po osobný egocentrizmus, lenivosť, pohodlnosť, rozmarnosť a ľahostajnosť) ako sebavýchovného prvku a jej menej či viac vážnych medzier. Väčšinou ich sami nevidíme a na iných sa za kritiku hneváme. Ak ich vidíme, ospravedlňujeme sa alebo máme pocit, že to nie je také zlé, a v opačnom prípadne, že nám to už prerástlo cez hlavu, je to pevná súčasť našej osobnosti a je takmer nemožné odstrániť to (sme zo seba sklamaní, cítime sa skľučene). Podceňujeme sa alebo sa preceňujeme a ťažko sa nám hľadá rovnováha. Príliš sa sústreďujeme na jednu vec a unikne nám päť ďalších, možno ešte podstatnejších.

Problém nie je to, čo sa deje okolo nás, ale ako my pôsobíme na iných a ako vnímame a reagujeme na to, čo sa okolo nás deje. Problém je teda v nás, nie v zlej minulosti, v okolí, v nepriaznivých situáciách. V nás!

Ďalší problém je v tom, či je každý muž schopný byť verný jedinej žene, s ktorou bude mať sex, hoci je už duševne zrelý (už to nie je experimentovanie a striedanie počas adolescencie a po nej). Prídu rôzne obdobia v manželstve, kedy ten sex podľa predstáv muža nebude možný a potom čo? Ak si bude stále vedomý svojho problému a svojho sklonu, bude ho zdieľať s partnerkou v úprimnosti a pokore, a nielen s ňou..., dokáže "prežiť" vo vzťahu tak, aby vzťah neutrpel. No a potom je už aj na žene, ako sa postaví k potrebe muža byť sexuálne uspokojený (mnohé ženy potrebujú zmeniť svoj vzťah k sexu, partnerovej sexualite, narábanie s penisom atď.). Mnohé ženy odopieraním sexu mužov vydierajú alebo trestajú, akoby to bola len ich a ešte k tomu zvrátená potreba. Nie! Je to prirodzená potreba zdravého človeka. To ostatné, do čoho sme spadli, je potrebné riešiť. Nepoznám vzťah, ktorý by pochovali problémy, ak sa dvaja vedeli úprimne porozprávať, ak chceli jeden druhého robiť šťastnejším, a to, samozrejme, nielen sexom. My muži nechceme raniť svoje polovičky prehnanou úprimnosťou, ale i tak..., toto je vážna vec. Ak nás neubrzdí úprimnosť pred sebou samými či blízkym priateľom, asi iná cesta nie je. Najhoršie je žiť s niekým, koho v skutočnosti vôbec nepoznáme. O nič lepšie nie je ani to, ak sa muž správa infantilne pri používaní úprimnosti; ak nevie čo, ako a kedy povedať. Vtedy viac zraní, hoci mal možno iný úmysel.

Muž sa často nevie správať ako chlap, alebo si myslí, že to, ako sa prejavuje, je nielen bežné, ale aj normálne správanie a prejav chlapov.

"Nemám čas, som unavený, som živiteľom rodiny, zaslúžim si mať svoje pohodlie a aby mi bolo dopriate. Som predsa muž so svojimi potrebami." A ja odpovedám: "No a?" Som pudový, ale to neznamená, že ma to ospravedlňuje. Práve naopak, mám väčšiu zodpovednosť a motív ovládať sa, neutekať od problémov, ale riešiť ich ako skutočný muž.

Nevedel by som zdieľať svoj život so ženou s bohatou sexuálnou minulosťou, vedel by som s ňou byť iba kamarát. Ak vstupujem do vzťahu na celý život, chcem doň vstupovať s rovnakou "výbavou v batôžteku." Ak som ja dal žene svoje panenstvo, prečo by ona mala byť výnimka len preto, že som do nej zamilovaný? Je zaujímavé, že od ženy sa očakáva, že bude panna alebo s menším počtom sexuálnych partnerov, mužovi sa toleruje, ak panic nie je a mal množstvo sexuálnych partneriek. Je iné, mať pred aktuálnym vzťahom veľa (povedzme viac) partneriek z lásky a je iné zvyknúť si na sex bez lásky. Je iné chcieť sa zmeniť bez ohľadu na to, či to vyžaduje partnerka a je iné chcieť sa zmeniť kvôli tomu, lebo takýto život sa mi už samému zhnusil. Bez ohľadu na to, či by sme sa rozišli alebo zostali spolu - moje presvedčenie zostane. My muži sa totiž vo fáze zamilovanosti dosť pretvarujeme a namýšľame si, že chceme niečo, čo vlastne nechceme, nie sme schopní splniť. A po svadbe, po deťoch sa vrátime k mysleniu spred fázy zamilovanosti. Opak chce silnú osobnosť, ktorá vie, čo chce a ustojí krízy (správnym postojom a premyslenými postupmi riešení, úpravou priorít, voľbou osobnej zmeny, nie snahou meniť iných) a ja teda poznám málo silných osobností (charakterných, morálne správne vyprofilovaných ľudí), ktoré neutekajú od problémov. Čo ma na mužovi vždy zaujme, sú jeho hodnoty, výška ega (ako pracuje so svojím egom, pokorou a tým, čo má), ako sa díva na seba, iných mužov a ženy a aký je jeho praktický záujem o ľudí okolo neho.

Ideálne by bolo mať silu a chuť byť otvorený pred sebou i pred tými, ktorí ma skutočne milujú, i keby som sa musel hanbiť za to, čo som urobil a k čomu sa priznám (možno by som to napokon prestal robiť, keby som si uvedomil, že raz budem musieť s pravdou von a tá pravda zraní). Je fajn povzbudzovať k zdravej úprimnosti, vytvoriť pre ňu vo vzťahu priestor. Nech partnera nič nezaslepuje a nech pozná, čo naozaj vo svojom živote chce, čo ho napĺňa, čoho sa dokáže zriecť kvôli sebe, nie kvôli inému a či vôbec vidí zmysel v zmene, jej podstatu, ktorá má formovať jeho, nie partnerku a jej spokojnosť. Každý muž ocení, ak mu žena dáva slobodu myslenia. Muž sa cvičí vo vernosti jedinej žene už vtedy, keď ešte nepotrebuje byť verný jednej žene. Je to veľká vec. Lebo potom sa už ťažko zvyká na niečo iné a skôr je to chápané ako obmedzenie. Vernosť muža dopĺňa sebakontrola a sebaovládanie, bez ktorých to v živote, ale ani v manželstve žiadny muž ďaleko nedotiahne. Je to úplne jedno v čom - sebakontrola, sebaovládanie a sebaformujúce vnímanie obety je aj pre muža základom šťastného života. Muž, ktorý sa chce zmeniť, sa usiluje zanechať svoje staré JA, ale aj starú partiu a obklopiť sa inak zmýšľajúcimi ľuďmi. Bude s nimi naozaj šťastný? Ak to chce sám od seba, tak áno. Viem, aké deformujúce je myslieť si, že to či ono nie je zlé alebo že to zvládnem sám, alebo že o tom nemusia vedieť iní. Toto ak robiť nebude, je na dobrej ceste. Pre každého je veľmi tragické myslieť si, že problém majú iní a nie on sám. Takisto viem, akú kľúčové je stáť pri človekovi, ktorý je na ceste vlastnej premeny. Potrebuje maximálnu oporu aj cez zlyhania, aby skutočne došiel do cieľa, aby nemusel zažívať mučivý pocit, ktorý ho diskvalifikuje v mužskosti. My muži sme o niečo čitateľnejší ako ženy (až kým sa nevypracujeme na dobrých hercov) a z toho vyplýva, že nás to ťahá tam, kde sa cítime šťastnejší a slobodnejší. Nie sme tak zviazaní konvenciami a názormi iných. Inklinujeme ale tiež ku konaniu potajme, lebo sa radi hráme, radi vyhľadávame riziko, hazardujeme a užívame si. Z toho vyplýva, že sa občas ticho sami za seba hanbíme, ako sa malé deti hanbia pred svojimi rodičmi, ak urobia niečo zlé. Sme citliví na svoje ego, preto by sme sa mali chcieť meniť sami od seba (aby na nás nemuseli tlačiť iní). Jednoduchí muži nie sú tak nebezpeční ako manipulátori. Jednoduchosť môže znamenať aj pokoru, váženie si partnerky a oceňovanie jej aktivít. Manipulátor, ignorant a sebec nie sú schopní pokory ani sebakritiky.

Ak k niekomu cítim pravú lásku, poznám to. Niektorí ten pocit zažijú, až keď si vezmú toho nepravého, nepravú, a teda pri niekom inom, koho stretnú v živote neskôr. Preto sa hovorí, že na pravú lásku sa oplatí čakať, nie vziať to, pri čom mi bolo dobre a už sa patrilo oženiť sa. Je pravá láska s pochybnosťami či obavami? Neexistuje vzťah bez problémov, ale sú vzťahy, kedy sa dvaja ľudia nesmierne dopĺňajú pri ich riešení, dopĺňajú to, čo chýba tomu druhému, potrebujú sa a zároveň sa nermútia ani neobmedzujú. Pravá láska nevyprchá dokonca ani po rozchode. Pravá láska má totiž rozmer nadľudského a nepozná hranice či obmedzenia. Možno povedať, že pravá láska je istotou; pretrvá, lebo vydrží všetko (a taká je nielen čistá partnerská láska).

Viem, že muž nemôže za to, ako bol sformovaný, ak nepoznal pokorných rodičov a skromných priateľov. Problém je ale v tom, že dnes necíti potrebu byť iný, pretože mu to takto vyhovuje (vyhovuje mu raniť iných, vychovať si ich tak, aby tu boli vždy pre neho, zamilovať si svoj citový chlad a odstup, vypestovať si vnútornú hluchotu, slepotu a ľahostajnosť mysle). Čo muž nie je schopný urobiť pre atraktívnu partnerku dovtedy, kým nebude jeho istotou? Všetko. Dôležité je, aby to, čo robí, bolo praktické, bez prehnaných emócií. Ale nie je to len dobrá herecká či manažérska taktika rozmarného dieťaťa?

Nevážim si chlapov, pre ktorých ich slovo nič neznamená. Nemám rád lenivých tuctových chlapov a takých, ktorí rozprávajú priveľa o zbytočnostiach, takých, ktorí sa radi sťažujú. Takých otcov si neváži ani žiaden syn. Som čoraz častejšie svedkom existencie takýchto mužov a otcov. Dnes je pre muža čoraz viac dôležitejší jeho vzhľad, hmotné vybavenie a kariéra, nie to, aby dokázal urobiť niekoho skutočne šťastným, resp. šťastnejším v jeho prítomnosti (nie cez peniaze, majetok, vplyv).

Skutočnosti ako "nemal dobrých priateľov, rodičov, zázemie, nemal veľa šťastia v živote..." nie sú, resp. nemali by byť dôvodmi na nejaké privilégiá vo vzťahu, ľútosť či bezbrehé rozdávanie šancí. To je problém toho partnera a možná veľká nevýhoda pre vzťah a novú rodinu. Je to kruté poznanie a už vôbec nie kresťanský prístup, ale mnohí už na opak doplatili. Dospelý človek je už sám zodpovedný za svoj život a svoje konanie. Môže to mať ťažšie, ak nemá dobrý osobnostný základ a správne skúsenosti, ale nie nemožné. Nemal by manipulovať partnerku používaním toho, aké to mal v živote ťažké, alebo že iné nepoznal a musí si zvykať na nové myslenie, prístupy. Tu totiž ide o vzťah na celý život, budovanie rodiny (o to, že s tým človekom chcem vychovávať deti). Nejde tu o kamarátstvo či priateľstvo, ktoré by malo existovať bez predsudkov či podmienok. Mnohým tento podstatný rozdiel uniká. Umením každého človeka je rozlíšiť, kedy si vyberať a kedy sa uspokojiť s tým, čo má. Ako ľudia sme zviazaní konvenciami, pravidlami, mýtmi. Koľko ľudí je dnes vo vzťahu zo zotrvačnosti alebo preto, že sa predčasne spojili rodiny a každý má nejaké očakávania, ktoré nechce sklamať či zmiesť zo stola? Alebo len kvôli klasickej predsvadobnej naivite - Veď on/ona sa zmení. Alebo len preto, že už si neviem predstaviť byť single, zostať sám a začínať od nuly. Ak je v partnerovi čo i len kúsok pokory, ktorú dokáže nezneužívať, ale rozvíjať na svoj osobnostný rast, má veľkú šancu urobiť seba i niekoho iného šťastným. Ak si myslí, že ešte má so svojím životom v praxi a osobnosťou čo robiť, určite je lepšie neviazať sa, nevyužívať iných ľudí pre svoj prospech, na uspokojovanie svojich pudov či plnenie očakávaní rodiny, spoločnosti.

Každý chlap by mal byť hrdinom (v úprimnosti, hľadaní pravdy, budovaní seba, nemyslení len na seba). Už v detstve obdivoval hrdinov z rozprávok a filmov. Istotne i on túžil stať sa jedným z nich, až bude veľký. Teraz je priestor a čas oprášiť svoje staré sny.