Desať prikázaní pre otca vychovávajúceho syna

1. Nenecháš svojho syna trápiť sa samého.

To predpokladá, že sa ho budem každý deň pýtať, čo prežíva, budem sa vedieť vžiť do jeho kože, preniknúť do jeho myslenia, nebudem mu vyhovárať jeho pocity či považovať ich za zlé, nebudem to zľahčovať ani sťažovať, ponúknem mu svoju podporu a povzbudenie. Nesnažím sa hovoriť mu, že toto a toto správny chlap necíti, nerobí, nehovorí, alebo že toto a toto si ako správny chlap musí vyriešiť sám. Ja som tu teraz pre syna, aby on takto raz mohol byť pre každého ďalšieho, kto to bude potrebovať. Sila muža nie je v tom, že nikdy nezlyhá, ale v tom, že ak siahne na dno svojich síl, nezdráha sa požiadať o pomoc. Môj syn je ešte len dieťa, ktoré ma potrebuje, ktorého učím zodpovednosti a samostatnosti, ale ktorého dvíham s láskou a ochotou. Kým nebude dospelý, nie je iba on alebo iba ja, sme dvaja, sme tím. Nemusím mať vždy riešenie, niekedy stačí byť vedľa syna a počúvať ho.

2. Nepošleš syna pri každom probléme za mamou alebo za niekým iným.

Odmalička sa snažím byť v prvej línii ľudí, ktorých moje dieťa vníma, aby sa nebálo odtrhnúť sa od mamy a pripútať sa ku mne, cítilo sa rovnako bezpečne, hoci inak. Naďalej ho vediem k úcte a láske k mame a nebojím sa milovať ho inou láskou, ako ho miluje ona, nesnažím sa ju v prístupe k nemu napodobňovať. Mama bude vždy srdcom rodiny, cez ktoré sa do rodiny bude môcť moje dieťa vrátiť, nech už vyvedie čokoľvek. Ja mám byť rozum, praktickosť a odvaha, bez ktorých môj syn zostane vnútorne ženou. Iba moje vnútro dokáže zniesť synovu bolesť a slzy na ceste k prekonávaniu samého seba. Jemu stačí, že som s ním a odhadnem, kedy má nadnes dosť. No zajtra s ním pokračujem. Avšak nie v tom, čo chcem ja, ale čo si vybral on a čo z neho urobí silnejšiu osobnosť a hodnotnejšieho človeka. Nedovolím matke syna, aby ma vytláčala z výchovy, neakceptovala môj uvážený prístup, alebo aby kradla synovu mužskosť či ponižovala ma.

3. Nebudeš svojmu synovi klamať.

Netvárim sa pred synom, že som nikdy nezlyhal, alebo že ja ako otec zlyhať môžem, no on nie. Neklamem mu v tom, že som nezlyhal, ale zároveň mu ukážem, že idem ďalej, bojujem so svojimi nezdarmi a nedostatkami. Ak bude môj syn starší, odhalí a spočíta si všetky klamstvá, ktoré som kedy použil a úplne stratím jeho rešpekt a úctu alebo ma začne brať s rezervou. Nesklamem ho, ak sa teší na spoločný zážitok so mnou. Neustále ukazujem synovi, ako sa drží slovo chlapa. Neklamem mu len preto, že pravdu by ešte nepochopil. Pochopí pravdu podanú primerane veku a s láskou. Nezakazujem synovi byť nahnevaný či agresívny, ale učím ho ovládať jeho hnev či agresivitu, vybíjať si zlosť vhodným spôsobom. Žiadny syn nepotrebuje dokonalého otca. Každý ale potrebuje vidieť v otcovi odvážneho bojovníka.

4. Budeš sa držať svojich zásad.

Pokiaľ syna nenaučím mantinelom a ovládaniu sa, nikdy z neho nebude gentleman ani bytosť, ktorá bude šťastná a rešpektovaná inými. Bude ubližovať sebe i iným ľuďom. Bude slabý, nestály, ovládnu ho žiadostivosti, hnev a rôzne zlozvyky. Potrebujem ho však naučiť, že to nerobí kvôli mne či kvôli vierovyznaniu, ale preto, že spôsoby a zásady robia muža mužom. Mužmi sa nerodíme, mužmi sa stávame. Aby si syn osvojil moje zásady, musím mať môj rešpekt, musí si ma vážiť a milovať ma. Nemôžem byť jeho kamarátom už od útleho detstva, byť emocionálne neprítomný, pokiaľ ho mám viesť. No nemôžem byť ani príliš prísny, inak ma vypudí zo svojho srdca, zabijem jeho lásku ku mne. Nepoužívam príkazy, zákazy, komandovanie, najmä od pubescentného veku syna, ale používam odporúčania a hlavne vlastný príklad. Chcem zo syna vychovať uvedomelého, múdreho a silného človeka, ktorý nebude vyhľadávať problémy, nezloží sa pri prvom probléme a nebude dávať iným obmedzené, nezmyselné či povrchné rady.

5. Naučíš syna všetko, čo vieš a spolu sa naučíte to, čo by ste ešte mali vedieť.

Neponižujem sa pred svojím synom a nenechám iných, aby ma pred ním ponižovali. Vediem ho k tomu, že máme pomenovať skutok človeka, ktorým sa nás dotkol alebo ktorým ublížil inému, nemáme právo útočiť na jeho integritu a osobnosť. Nepoviem si, že škola syna naučí všetko potrebné. Mám povinnosť odovzdať mu svoju životnú múdrosť, nenechať ho strateného či nevedomého. Mám ho naučiť praktickým činnostiam, a hoci syn nebude vo všetkom zručný, bude vedieť, ako sa to robí, nebude vo všetkom odkázaný na iných a neutrpí jeho sebavedomie. Vždy syna pochválim za snahu či účasť, nechválim ho len za výhru či úspech. Kvôli synovi sa i ja ako otec učím novým veciam a neustále vnútorne rastiem, aby som mu zo seba odovzdával to najlepšie. Od istého veku však synovi odhaľujem aj svoje nedostatky s poučením a túžbou bojovať ďalej.

6. Vyhradíš si pre syna denne minimálne hodinu času, aktívne stráveného s ním.

Otcovia dnes trávia čas so svojimi deťmi priemerne pár minút denne. Nech by to bolo aj pár hodín týždenne, zvyčajne je to pasívne strávený čas - otec so synom existujú vedľa seba, otec ťuká do mobilu, pracuje na počítači alebo pozerá televíziu. Dávam synovi maximum zážitkov so svojím otcom, ako aj rôznych dobrodružstiev, aby som v ňom vzbudil zvedavosť, poslanie, chuť bojovať a byť súčasťou iných odvážnych mužov. Pokiaľ je to možné, zapájam do našich aktivít aj starého otca. Deti sa síce vedia zahrať aj samy, ale nič nenahradí zážitok s otcom, prípadne občasný výlet v kruhu iných mužov a ich synov. Potrebujem syna naučiť, čo je dobré a čo zlé, ale tak, aby netrpel nadbytočným pocitom viny či hanby. Správam sa ku každému synovi s takým záujmom, akoby bol môj prvorodený a najkompatibilnejší s mojím spôsobom myslenia a záujmami.

7. Vyvrátiš synovi mýty, ktoré bude nosiť z kolektívov domov, o tom, aký má byť skutočný a uznávaný chlap.

Správny chlap nie je ten, kto má silné reči, kto vie lepšie nadávať, kto vie viac ponížiť, kto sa vie pobiť, kto je silnejší či chytrejší, neskôr, ktorý mal viac žien v posteli, má rýchlejšie auto, viac úspechov v práci, vysoký plat, drahé dovolenky. Môj syn potrebuje byť skromný, nemá byť chvastúňom. Potrebuje byť sám sebou, aby sa nemusel chváliť tým, čo vlastne nie je tak celkom jeho zásluha. Iste, všetkému dobrému sa syn môže priučiť, ale nad všetkým stojí láska a úcta k sebe i k inému človekovi. Môj syn potrebuje byť hrdý na seba i na mňa, zdravo sebavedomý, má sa vedieť zastať slabšieho a brať nevhodné reči s rezervou. Má byť hrdý na to, kam patrí, aby si nemyslel, že ho prijíma iba kolektív so všetkými amorálnymi a degradujúcimi prvkami, ktoré sú v kurze. Vyhľadávanie nebezpečenstva či ohrozovanie zdravia môže byť v partii lákavé, ale môj syn má mať dostatok síl na to, aby poznal mieru a vedel povedať: "Nie."

8. Naučíš syna ľútosti, milosrdenstvu, láske, trpezlivosti, viere, obete a vďačnosti. Naučíš ho nebáť sa robiť chyby, hovoriť o svojich pocitoch, zmeniť názor.

Môj syn musí vedieť, že je výnimočný, ale nemôže si myslieť, že je tým, kto hýbe svetom, ostatní sú nevedomí a nechápaví či neschopní obsiahnuť jeho veľkoleposť. Ak sa treba pokoriť, pokorí sa, najmä pred autoritami a obmedzenými osobami, s ktorými nemá zmysel púšťať sa do debaty. Nemusí mať vždy pravdu či posledné slovo, potrebuje vedieť rešpektovať iný názor a robiť kompromisy. Má sa vedieť ospravedlniť, odpúšťať, nevzdávať sa, veriť tomu, že existuje niečo, čo ho presahuje, obetovať sa, robiť kompromisy, vyhľadávať aj nepohodlie a byť vďačný. Má právo robiť chyby, no potom aj čeliť následkom ako chlap. Ak si s niečím nebude vedieť dať rady, potrebuje vedieť, že so mnou môže počítať. Povzbudzujem ho k budovaniu silných pút so vzácnymi ľuďmi a skutočných priateľstiev, ktorých sa nemá ľahko vzdať. Má vedieť, že nikoho nesúdime, lebo nevieme, čím si človek prešiel a čo si nosí vo svojom vnútri. Nikoho nepodceňujeme, lebo každý človek má vzácne dary.

9. Naučíš syna zodpovednosti za všetko, čo urobí alebo neurobí.

Už dieťa sa učí prijať trest, ak urobí niečo, čo nemalo. Dospievajúci syn ešte nemá toľko skúseností, učí sa na vlastných chybách, preto musím byť zhovievavý a ukladať primeraný trest. Dospelého syna bude trestať život sám a nekompromisne, no mnohým následkom dokáže predísť alebo sa vyhnúť sebazaprením, sebadisciplínou a zodpovednosťou. Učím syna dívať sa na podstatu ľudí, vecí, zbavovať sa predsudkov a hľadať pravdu. Má vedieť, že je zodpovedný nielen za to, čo urobil, ale aj za to, čo neurobil zo strachu alebo z lenivosti, a bolo správne to urobiť. Je veľkým úspechom, ak sa mi môj syn nebude báť povedať, že zlyhal a ešte väčším bude to, ak mi za tým sám povie, ako to chce napraviť. Vtedy budem vedieť, že som vo formovaní syna postupoval správne.

10. Nebudeš robiť zo syna to, čím sám nie si. Nebudeš robiť zo syna svoju kópiu ani neslobodného človeka.

Môj syn nie je "JA" v druhej sérii môjho životného príbehu, v ktorej môžem cez neho naprávať svoje chyby a plniť si nesplnené sny. Je to samostatná ľudská bytosť, ktorá sa potrebuje cítiť slobodne a ktorú mám tú česť iba sprevádzať. Napriek tomu je to najvznešenejšia úloha otca. Najhorší je otec teoretik, ktorý synovi káže o všetkom, čo má a nemá robiť, no syn vidí, že sú to iba slová; skutky ani pre samotného otca nie sú dôležité. Takto synovi iba ukazujem, že ak bude dospelý, môže byť nielen teoretickou, ale aj praktickou kópiou svojho otca. Všetko, čo žiadam od syna, musím sám mať a chcieť robiť, pretože od istého veku, ako uznám syna za dospelého a vovediem ho do sveta mužov, už nebudem kompetentný dávať mu rady a argumentovať. Navyše, môj syn si už pre radu ku mne nepríde, no bude ako ja i ako väčšina iných mužov. Vtedy budem vedieť, že som zlyhal. Možno si poviem, že nech môj syn bude ako väčšina, bude aspoň prijímaný, nebude čudákom. Ak som však celý život šiel so synom proti prúdu a napĺňalo nás to šťastím, i môj syn si nájde ľudí, s ktorými bude chcieť ďalej objavovať a budovať svet neobyčajných, ale o to viac hodnotných a vzácnych mužov s pevnou morálkou, so stabilným správaním, skalnými zásadami, odvážnych ochrancov a podnecovateľov dobra, ktorých svet potrebuje.